V prvom diele tejto série som opísal príbeh anonymného e-mailu, pokus o predaj spisu a to, ako voľné narábanie s materiálmi zo strany úradu mohlo skomplikovat prácu vyšetrovateľom. Teraz sa však pozrime na to najdôležitejšie – na fakty a dáta.
Pri verejných vyhláseniach Jána Hrčku o tom, ako úrad detailne preveruje každú jednu položku, mohol nezasvätený človek nadobudnúť pocit, že zmiznutie 2,7 milióna eur bolo dielom vyššej moci alebo neviditeľného útoku. Sám starosta to pred verejnosťou zhrnul že: kontroluje každú jednu objednávku a faktúru nad 100 eur. A že ani vo sne by mu nenapadlo, že mzdy si neskontrolujú zamestnanci.
Aby nevznikli žiadne pochybnosti: nasledujúce riadky nevychádzajú iba z mojich politických hodnotení. Opierajú sa o písomné zistenia forenzných audítorov, právnikov, dátovú analýzu prezentovanú poslancom a investigatívnu rekonštrukciu novinárov:
Interná analýza auditora a dátového analytika p. Bošnáka prezentovaná poslancom na finančnej komisii po krádeži (stretnutie komisie bolo aj mestskou časťou nahrávané)
Forenzná správa auditorov
Právne stanovisko starostovi blízskej advokátskej kancelárie a
Investigatívna rekonštrukcia článku novinárov, ktorí mali k dispozícii kompletnú forenznú správu aj vyšetrovací spis.
Čo títo experti zistili?
1. IT a personálny úsek: Absolútna moc bez kontroly
Základom bezpečnosti každej organizácie narábajúcej s miliónmi eur je princíp oddelenia rolí a minimálnych oprávnení.
Kľúčový moment nastal v polovici roka 2020, kedy mestská časť centralizovala mzdovú a personálnu agendu škôl a jedální priamo pod miestny úrad. Vtedy nastúpil aj nový “obvinený” referent… .
Experti a audítori odhalili, že obvinený referent disponoval mimoriadne rozsiahlymi oprávneniami v mzdovom systéme. Podľa analýz mu oprávnenia umožňovali meniť údaje v systéme, pričom systém zároveň neumožňoval spätne identifikovať konkrétneho používateľa, ktorý zmenu vykonal. Obvinený radový referent tak získal mimoriadne postavenie hlavného mzdového účtovníka s oprávneniami administrátorských zásahov do systému v jednej osobe.
Vďaka takýmto právam mohol napr. v systéme vytvárať napr. fiktívne mzdové polia bez odvodov, svojvoľne prepisovať bankové účty bývalých zamestnancov napr. na niekoho iného (vytvorilo sa postupne nižšie stovky účtov v rôznych bankách) a vykonávať spätné zmeny v systéme, pričom následne nebolo možné spoľahlivo identifikovať, ktorý konkrétny používateľ jednotlivé zmeny vykonal. A napriek tomu tento neštandardný spôsob práce celé roky neviedol k účinnému zásahu zo strany nadriadených ani kontrolného systému IT.
Ako napr. popísal p. Bošnák na finančnej komisii: obvinený referent odmietal generovať štandardné sumarizačné zostavy zo systému, nahrádzal ich vlastnými tabuľkami v Exceli a výstupy odovzdával na poslednú chvíľu, čím vytváral v organizácii permanentný stres a tlak na okamžitý podpis. A nikomu z nadriadených to roky akosi neprišlo divné. Pritom dostal do svojich rúk od rozpočtovania budúcich prostriedkov cez personálnu a mzdovú agendu až po generovanie vstupov do účtovníctva, rozpočtu a platby.
2. Účtovníctvo: Platby za 15 minút a manuálne „žonglovanie“
Zákon o finančnej kontrole ukladá jasnú povinnosť: každá platba musí pred odoslaním prejsť Základnou finančnou kontrolou (ZFK), kde zodpovední zamestnanci overujú jej vecnú a číselnú správnosť.
Forenzný audit aj právna analýza konštatovali zdrvujúci fakt: identifikovali zásadné nedostatky pri vykonávaní základnej finančnej kontroly v mzdovom procese a absenciu alebo nefunkčnosť viacerých kontrolných mechanizmov.
Platobné príkazy odchádzali bez krycích kontrolných listov. Podľa audítorov posielala účtovníčka miliónové sumy do banky zhruba 15 až 20 minút po tom, čo jej od obvineného referenta dorazili podklady. Nikto neoveroval menné zoznamy, nikto neporovnával počet aktívnych zmlúv s počtom vyplácaných miezd.
Keď potom v účtovníctve vznikali nezrovnalosti, audítori zistili, že na mzdových analytických účtoch dochádzalo k manuálnym zásahom a umelému vyrovnávaniu bilancií, len aby konečný zostatok sedel ako nulový. Skutočný ekonomický dôvod týchto rozdielov pritom nebol dôsledne nikým z vedenia skúmaný.
3. Rozpočtový úsek: Ignorovaný výpadok 1,4 milióna eur a zrušený kontroling
Audítori poukázali aj na to, že na úrade úplne absentoval finančný kontroling. Táto absencia pritom súvisela aj s predchádzajúcimi organizačnými rozhodnutiami vedenia úradu.
Pritom do polovice roku 2021 na miestnom úrade existoval samostatný Referát vnútornej kontroly a kontrolingu (so 4 referentskými pozíciami). Rozhodnutím starostu o organizačnej zmene však tento referát zanikol a miesta boli zrušené.
Úrad s takmer stomiliónovým rozpočtom a viac ako 1300 zamestnancami tak fungoval bez výkonného interného kontrolingu. Presne do tohto kontrolného absurdného vákua vstúpil v januári 2023 mzdový podvod.
Varovných signálov bolo obrovské množstvo:
Objem vyplácaných hrubých miezd prudko stúpal, no objem odvodov a daní rástol len minimálne.
Rozchádzal sa počet zamestnancov s počtom reálne odoslaných výplat.
Dramaticky sa líšili plánované výdavky rozpočtu od skutočnosti.
Najneuveriteľnejším zistením auditov bol e-mail z roka 2024. Obvinený referent v ňom sám inicioval stretnutie s rozpočtom a vedením, kde ich priamo upozornil, že v rozpočte na mzdy škôlok bude do konca roka chýbať 1,4 milióna eur – teda suma nápadne podobná rozsahu neoprávnených platieb v danom období!
Namiesto toho, aby vedenie okamžite spustilo hĺbkovú previerku a pátralo po príčine takejto gigantickej diery, deficit sa operatívne zaplátal presunmi medzi položkami rozpočtu.
4. Starosta, formálne podpisy a „tón zhora“
Aká bola v tomto celom kontrolnom reťazci rola štatutára?
Forenzný audit, na základe informácií od zodpovedných, konštatoval, že starosta podklady k mzdám viackrát parafoval. Išlo často ale o rôzne súhrnné rekapitulácie. Jeho podpis bol "vraj" vnímaný ako formálne potvrdenie splnenia úlohy, pričom reálnu kontrolu prenechával jeho vedúcim podriadeným.
Auditori aj novinári sa v tejto súvislosti venuje aj tzv. "tónu zhora" – teda nastaveniu kontrolného prostredia a postoju vedenia ku kontrolným mechanizmom či varovným signálom. Výrazným varovným mementom bola napríklad jeseň 2024 kedy napr. miestna kontrolórka vtedy pri inej kontrole platieb v školách upozornila, že na úrade sa porušuje zákon o finančnej kontrole. Vedenie úradu však v mzdovej oblasti neprijalo žiadne adekvátne poistky a páchateľ mohol bez povšimnutia pokračovať vo svojej činnosti ďalšie mesiace až do upozornenia banky na neštandardné prevody.
Sám starosta Hrčka po prevalení škandálu pred médiami priznal, že tie veci boli tak okaté, že nechápal, ako si to tak dlho nemohol nikto všimnúť.
5. Právnici: Zodpovednosť za zlyhanie z nedbanlivosti?
Právna analýza nevyslovuje trestnú vinu konkrétnych pracovníkov – o tej môže rozhodovať iba príslušný orgán. Upozorňuje však, že pri identifikovaných porušeniach povinností môže za splnenia zákonných podmienok prichádzať do úvahy v prípade riadiacich pracovníkov aj trestnoprávna zodpovednosť za porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku z nedbanlivosti. Pri posudzovaní prípadnej nedbanlivosti môže byť relevantné aj to, či zodpovední pracovníci vzhľadom na svoje funkčné postavenie, kompetencie a dostupné varovné signály o nedostatkoch vedieť mali a mohli. Ako však ukazujú vyššie uvedené zistenia, zlyhania a nedostatky sa netýkali jediného útvaru, ale viacerých článkov mzdového, účtovného, rozpočtového, IT a riadiaceho procesu.
Inými slovami: otázka už nemusí znieť iba „kto kradol?“, ale aj „kto mal kontrolovať, kto nekontroloval a či tým neporušil svoje zákonné povinnosti?“ A či zodpovední “pracujú na úrade mestskej časti” aj teraz?
Úrad musel pod tlakom následne zriadiť “staronový” referát kontroly a auditu aj pozíciu zástupcu prednostu pre finančné veci, no s vedením v osobe bývalého starostovho poslanca a budúceho starostovho kandidáta, aby zaplátal presne to, čo v roku 2021 zrušil. Starosta síce formálne odstúpil, no po inkasovaní odstupného 22-tisíc eur o pár mesiacov opäť kandidoval.
Dokumenty preto neukazujú iba zlyhanie jedného referenta. Vychádza z nich obraz systému, v ktorom sa na viacerých stupňoch riadenia kumulovali vážne až absurdné nedostatky. Ukazujú zlyhania v riadení, finančnej kontrole, účtovníctve, rozpočte, IT aj internom kontrolingu. A ak právne stanovisko samo pripúšťa možnú trestnoprávnu zodpovednosť z nedbanlivosti, potom je legitímnou verejnou otázkou, či zodpovednosť za škodu viac ako 2,7 milióna eur nekončí pri obvinenom referentovi, ale nesiaha aj vyššie v riadiacej štruktúre úradu.
V nasledujúcom, 3. dieli sa pozrieme na najčastejšiu obhajobu vedenia úradu: Prečo je prenášanie viny na poslanecký zbor a schvaľovanie rozpočtu len účelovým odborným nezmyslom.
