V predchádzajúcej časti sme si ukázali, ako starosta Hrčka v roku 2023 arogantne zosmiešnil poslanecký návrh na kontrolu personálu a dochádzky s posmeškom o „čiernych dušiach“, cez ktoré obvinený vyťahoval státisíce eur mesačne.
Dnes sa pozrieme na to, čo nasledovalo po odhalení megakrádeže a ako v praxi vyzerá „transparentnosť“, keď si vedenie úradu uzurpuje absolútny monopol nad pravdou.
Kazateľ transparentnosti v pasci vlastného zlyhania
Starosta Hrčka si roky pestuje imidž nekompromisného strážcu verejných peňazí. Rád verejne každého poúča či teatrálne a ukričane kritizuje rôzne investičné projekty. Vytvára dojem neomylného manažéra a ekonóma, pred ktorým sa neschová ani cent.
V momente, keď na jeho vlastnom úrade došlo k najväčšej sprenevere v histórii slovenskej samosprávy a z petržalského rozpočtu zmizlo viac ako 2,7 milióna €, maska transparentnosti spadla. Zrazu neplatila žiadna otvorenosť ani kontrola. Nastúpilo urputné zatĺkanie, zamykanie dverí a snaha za každú cenu utajiť pred verejnosťou skutočný rozmer manažérskeho diletantizmu.
rok 2026: Keď starosta ignoruje platné uznesenie zastupiteľstva
O detailoch vyšetrovania sme sa my, volení poslanci, dlhé mesiace dozvedali len útržkovito – a potupne až z médií. Starosta sa s poslaneckým zborom k tejto téme odmietal vecne stretnúť. Aj od nás žiadaný audit či analýza nám bol poskytnutý v anonymizovanej podobe s tým, že s vyšetrovateľmi - auditormi komunikovalo a poskytovalo podklady len vedenie mestskej časti.
Ako volení zástupcovia obyvateľov nesieme priamu možnosť informovania nad hospodárením s majetkom Petržalky. Na začiatku roka 2026 sme preto na zastupiteľstve presadili záväzné uznesenie:
Zastupiteľstvo splnomocnilo dvoch poslancov na nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu.
Postup mal prebehnúť výlučne v koordinácii s políciou a dozorujúcim prokurátorom.
Cieľom bolo vyhotoviť pre poslanecký zbor vecnú správu, ktorá by striktne rešpektovala neverejnosť konania a nijako neohrozila vyšetrovanie.
Ako zareagoval starosta Ján Hrčka?
Platné uznesenie miestneho zastupiteľstva bezprecedentne odignoroval a poslancom splnomocnenie odmietol vydať. Poslancom odkázal, že spis neuvidia, pretože sa obáva „zneužitia informácií na politický boj pred voľbami“.
Dvojaký meter: Poslancom stopka, vybraným ľuďom spis v zákulisí
Pred volenými zástupcami starosta zabuchol dvere, no v zákulisí úradu sa v tom istom čase odohrávala cynická politická fraška.
Ako neskôr priamo vo svojej investigatívnej reportáži odhalili novinári Martin Vančo a Marek Moravčík že v polovici novembra prišla do denníka SME netradičná ponuka od poradcu starostu Petržalky. Redakcia dostala možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu prípadu podvodu, pri ktorom zamestnanec Miestneho úradu Petržalka dva a pol roka postupne obral svojho zamestnávateľa o 2,7 milióna eur.
Rozumiete tomu priepastnému rozdielu?
Voleným poslancom z Teamu Bratislava a PS či nezávislému poslancovi, ktorí skladajú účty občanom, starosta prístup k faktom zablokuje.
Vybraným ľuďom (zoznam nám poskytnutý nebol) však jeho platený poradca spis aktívne nosí a núka na nahliadnutie!
Marketingový mýtus o „odhalení“ vs. tvrdé dáta auditu
Aby si starosta udržal monopol na pravdu, vytvoril pred médiami vlastný naratív: prezentoval historku o tom, ako na podvod prišiel vďaka svojmu nápadu s poslaním 1 eura, a ako on za nič nemôže, lebo kontroluje každú faktúru nad 100 eur a ani vo sne by mu nenapadlo, že mzdy si zamestnanci neskontrolujú.
Forenzný audit Ernst & Young však starostove verejné tvrdenia usvedčuje z priamych rozporov:
Kto to v skutočnosti odhalil: Audit čierne na bielom uvádza, že podozrenia nevzišli zo žiadneho vnútorného kontrolného systému, ale až po dopyte zo strany banky ČSOB zo 7. mája 2025. Ešte predtým, v roku 2025, iná banka zrušila referentovi 70 podozrivých účtov, no petržalský úrad si nevšimol vôbec nič.
Rozprávka o tom, že mzdy nevidel: Forenzný audit vo viacerých bodoch a v prílohe potvrdzuje, že starosta mzdové rekapitulácie osobne parafoval. Navyše si starosta už v roku 2022 po chybách na úrade vyžiadal pravidelné mesačné prehľady o čerpaní miezd. Mzdové toky mal na stole...
Zamlčaný výpadok 1,4 milióna EUR: Kým starosta tvrdil, že podvod bol skrytý, audit zdokumentoval, že obvinený v lete 2024 priamo inicioval stretnutie s vedením, kde mal oznámiť, že v rozpočte na mzdy škôlok bude chýbať 1,4 milióna EUR! Vedenie nespustilo previerku, ale deficit v tichosti plátalo operatívnymi presunmi (napríklad aj v roku 2024 takto presunulo stovky tisíc EUR bez otvorenej komunikácie so všetkými poslancami)!
Infožiadosť: Úrad čierne na bielom priznal „monopol na pravdu“
Aby v tejto veci nezostali žiadne pochybnosti, využil som zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám a oficiálne som sa Miestneho úradu Petržalka opýtal, na základe akých kritérií, zmlúv-dohôd a podmienok úrad spis sprístupnil a kto o tom rozhodol.
Odpoveď, ktorú mi v mene mestskej časti oficiálne zaslal a podpísal priamo predmetný platený poradca starostu, usvedčuje vedenie úradu z absolutistickej svojvôle:
Monopol v rukách jediného človeka: Na otázku, na základe akých kritérií či pravidiel prebiehal výber osôb, úrad bez okolkov odpovedal, že o tom, komu bol/bude umožnený prístup ku kópii vyšetrovacieho spisu, rozhodol vždy štatutárny zástupca mestskej časti Bratislava-Petržalka, teda starosta/ka Petržalky. Žiadne pravidlá, žiadny transparentný kľúč. Iba svojvôľa starostu Hrčku – ja rozhodnem, komu pravdu ukážem a pred kým ju zamknem.
Kuriózny právny titul: Úrad v odpovedi potvrdil, že právnym titulom pri prístupe vybraných ľudí bolo splnomocnenie od starostu! Teda presne to isté splnomocnenie, ktoré zastupiteľstvo uznesením uložilo vydať poslancom, no starosta ho arogantne odmietol podpísať!
Evidencia? Vraj „nemáme k dispozícii“: Keď som sa pýtal na presný zoznam osôb, dátumy nahliadania či mená zamestnancov, ktorí pri tom dozerali, úrad odpovedal, že tieto informácie „nemá k dispozícii“ a vydal rozhodnutie o nesprístupnení. Vyzerá teda, že úrad vyšetrovací spis vyťahoval na počkanie bez toho, aby si viedol elementárny protokol o tom, kto sa v ňom na čo a prečo pozeral!
Politická fóbia z opozície
Prečo starosta tak urputne bránil poslancom vidieť spis? Priznal to samotný poradca v denníku SME - starosta mal strach, aby poslanci informácie nepoužili pred blížiacimi sa voľbami.
Nešlo o ochranu vyšetrovania. Bol to čistý politický strach starostu z Teamu Bratislava a Progresívneho Slovenska.
Vedenie úradu dobre vedelo, čo v tom spise a v nezačiernenom forenznom audite je – čierne na bielom zdokumentovaný manažérsky rozvrat, zrušený kontroling, ignorované varovania a utajované miliónové presuny v rozpočte. Starosta sa bál, že ak volení zástupcovia uvidia realitu, jeho marketingový naratív o „neodvrátiteľnom útoku a skvelom odhalení“ sa definitívne rozsype.
Selektívna pravda nie je transparentnosť
Petržalská megasprenevera odhalila skutočnú tvár vedenia úradu:
Transparentnosť starostu Hrčku platí len dovtedy, kým sa netýka jeho vlastných pochybení.
Ak ide o 2,7 milióna € vytiahnutých z kasy, štatutár ignoruje zastupiteľstvo, zatajuje informácie a cez poradcov si buduje vlastný monopol na pravdu.
Lenže rozkradnuté milióny obyvateľov nie sú PR kampaň. Táto kauza dávno opustila pôdu politického sporu a prešla do roviny zákonnej zodpovednosti za spravovaný majetok.
V nasledujúcej 6. časti sa pozrieme na právnu rovinu celej kauzy: odhalíme antedatovanie či manuálne prepisovanie údajov a položíme si otázku, prečo vedenie mestskej časti ignoruje odporúčanie spriaznenej advokátskej kancelárie podať oznámenie, zatiaľ čo neúprosne plynú stranou Smer skrátené premlčacie lehoty.
PS: Pre všetkých pozorných čitateľov, ktorí ma s úsmevom upozornili na klasiku svetovej literatúry: samozrejme veľmi dobre viem, že vrcholné dielo Nikolaja Gogoľa sa volá Mŕtve duše, nie „čierne duše“. Výraz „čierne duše“ som si však nevymyslel ja – presne takto ho doslovne na mikrofón pred kamerami použil starosta Ján Hrčka. V texte som preto zámerne ponechal jeho autentické parafrázovanie. To, že si pán starosta poplietol literárny pojem, by bolo to najmenej. Skutočnou tragédiou totiž zostáva, že kým on na zastupiteľstve bojoval s Gogoľom a existenciu týchto duší popieral, na jeho vlastnom úrade sa fiktívnym – alebo ak chcete, mŕtvym dušiam – smutne posielali milióny eur.
