reklama

Africký zápisník

Bol zaciatok marca a za noci padal sneh, ked sme vyrazali na letisko. Vecer som sa vsak potil aj v tricku hoci som sa ani nehybal. ........ Bolo to zase po nejakej dobe stretnutie s chudobou toho najhrubsieho zrna: deti bez domova, mali chlapci siroty bez akejkolvek istoty priamo na neskutocne spinavej a zahnivajucej ulici. Tak to su moje prve dva dni v afrike.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Pozicat chlapcom kefku a box na topanky je moznost nebyt hladny az do vecera.
Pozicat chlapcom kefku a box na topanky je moznost nebyt hladny az do vecera. 

Lietadlo z Budapesti meskalo vyse polhodinu. V Bruseli sme boli az o desat desat a o 5 minut malo startovat lietadlo do Afriky a to som musel vystat radu na vystupnu kontrolu, nepodarene oznacenom letisku najst brany B, ktore boli az na poschodi a znova vstupna kontrola s oscanovanim vsetkych veci. Nehovorim o tom, ze nalodovanie malo byt 9:15. Nastastie v tom zhone som si stihol vsimnut ze bol na tabuli k nasmu 9:55 pripisany cas 10:15, takze som predpokladal, ze to je posunuty let. Nieco po desiatej som sedel v lietadle a takmer hodinu cakal na odlet. Cakali sme fakt na kadekoho, teda aby som bol presnejsi, tak ked som sem tam zdvihol hlavu od knizky tak som videl stale prichadzat africanov. No proste Afrika zacina uz tu. Sahara samozrejme bola nadherna, jedna z mala oblasti, ktora nebola schovana pod oblakmi (ale to je asi logicke). Po pristati som si vybral nespravnu radu, ktoru pustal ,, do Angoly” pracovnik migracneho uradu, ktory hladal kazde pismeno na klavesnici10 sekund, tak som pomaly zacinal tusit, ze ako technik tu budem mat naozaj vela roboty. Dalsia kontrola mi hlbkovo prezrela rupsak. Velmi tazko som cloveku co nevedel ani anglicky ani spanielsky vysvetloval, ze fakturu od mojho rozbiteho 5 rocneho notebooku naozaj nemam. A uz naozaj velky problem bol vysvetlit mu preco mam v rupsaku rezervny harddisk. Esteze to vzdal, lebo keby som um mal vysvetlit na co su mi routre asi by som mal prvy kurz informatiky za sebou. Vonku ma cakal Peto aj s direktorom, ktory sa tam pre dvojhodinove meskanie uz tretikrat vratili. Pomaly si zase zvykam na to ze na teplo sa zvyknut asi neda.
Rano pondelok som odovzdal sladke, udene a palene pozdravy zo Slovenska a dostal som prve instrukcie. Pred prechadzkou centrom som musel nechat v dome aj hodinky aj fotoaparat. Vraj nesmiem mat nic na sebe aby som nezavdaval ziadnu pricinu na nejake dorezanie a podobne. Fotit mam zakazane aj preto, ze to nemaju radi a na ulici su dost agresivny. Fotit mozem len na pracovisku. Po asi dvojhodinovej prechadzke po dost strazenej a preto kludnej casti Luandy (je tam vela velvyslanectiev) som toho slnka mal asi naozaj dost, lebo som mlel z posledneho a 1,5 litra vody co som vypil mi trochu pomohlo. Po obede sme zasli na plaz na tunajsi poloost fotit joj ale som tancoval) a desne slana voda, aku som v Pacifiku nezazil. A prilivove vlny ktore ma z vody zobrali a vyslovene
vyplavili az na plaz, kde som spominal na sneh z predchadzajuceho rana. Na vode som nasiel plavat bankovku 2000 kvanza, co je asi 750 Sk, takze pobyt nezacal az tak zle. Vecer straveny na jednej oslave, kde studenti z Mozambiku spontanne zatancovali na nejaky ich nardodny ritmus a riadne tam vylepsili naladu. Je to fakt sila, ked celym telom dokazu ten rytmus vyjadrit. Druhy den uzzacal pracovne a popri drobnych opravach som sa zacal zoznamovat so stavom siete na centrale. Poobede sa niekolkokrat zmenili plany a tak Peter mi isiel ukazat miesto jeho prace. Ide o dielo pre deti ulice, ktore nemaju ani rodinu, ani strechu nad hlavou. Peter tu je priekopnik a snazi sa ich naucit, ze system ma svoj vyznam, ze uz nie je vojna a je cas zacat sa spoliehat na seba a pripravovat si buducnoct. Rano s nimi je pri alfabetizacii a ako profesionalny trener ich trenuje futbal. Chlapci sa zlepsuju a zacinaju velmi pomalicky chapat, ze viac sa dosiahne spolupracou a ze priprava je potrebna. Cestu do Petovej prace v Mota sme sli peso cez chudobnu stvrt, kde sa na ulici (hlina, zem, prach) v spine priamo na zemi polozene len v tackach alebo na papieri predavalo vsetko. Este aj rozmrazene maso bolo cely den na tom prevelmi silnom slnku. Bolo to zase po nejakej dobe stretnutie s chudobou toho najhrubsieho zrna: deti bez domova, mali chlapci siroti bez akejkolvek istoty priamo na neskutocne spinavej a zahnivajucej ulici. 

Andrej Skovajsa

Andrej Skovajsa

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

telekomunikacny technik pracoval ako dobrovolnik vo vojnou znicenej Angole a amazonskom pralese. Zoznam autorových rubrík:  spomenul som siSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu