Andrej Skovajsa
Spomienky na dobrovolnicenie v amazonskom pralese
tv.sme.sk/v/7255/amazonsky-prales-a-andrej-skovajsa.html
telekomunikacny technik pracoval ako dobrovolnik vo vojnou znicenej Angole a amazonskom pralese. Zoznam autorových rubrík: spomenul som si, Súkromné, Nezaradené
tv.sme.sk/v/7255/amazonsky-prales-a-andrej-skovajsa.html
Spolodiť dieťa je to najdôležitejšie, čo od syna rodičia vyžadujú. A žena toho musí byť schopná. Muž sa s ňou ožení, až mu dieťa porodí.
Kedže som už v tom Calulo, ako sa toto miesto v horách volá, nedalo mi nezaznamenať si pár vecí, napriklad ako sa robia domy z hliny, prečo je problém ísť len tak na prechádzku a ako je možné, že deti rozumejú mnohým veciam a nepotrebujú na to jazyk.
Ked sme presli cez velky most ponad udolie najvacsej rieky Angoly Kwanza (podla nej maju pomenovanu aj menu), bolo vsade plno zelene, cervena zem a postupne zacal byt sviezejsi vzduch, zacali sme stupat do hor. Cestou sme presli par krat dazdom, za co boli vsetci velmi vdacny, lebo zem na to uz cakala velmi dlho a bol to vlastne uz posledny mesiac, ked este trosku prsi. Potom neprsi aspon polroka a viac. Calulo je velmi tiche mestecko. Je uprostred hor, citil som sa tam velmi dobre. Predstavili ma aj v skole, nocny turnus - takzvany preuniverzitario. Mladi angolcania mali na mna otazky, nie preto, ze by ich zaujimala technika, ale hlavne preto, ze vedeli, ze Slovensko je z byvaleho Ceskoslovenska, kde predtym bola komuniticka vlada.
Akosi som ešte nestihol zabudnúť na 4 hodiny strávené na smiešnych 25tich kilometroch na "diaľnici" do Benguela a už zase musim cestovať. Teraz však do vnútrozemia, čo by konečne mali byť nejaké hory. Kým som sa však dočkal hôr mal som cesty dosť.
Tri dni po mojom prichode do Afriky som sa vybral na juh, kde by malo byt vraj aj polnohospodarstvo. Kvoli ceste do Benguela sme vstavali o 5:30 aby sme potom cakali do 7:40. Pomaly si zvykam. AFRIKA. Cesta trvala vyse 10 hodin. Z 500km cesty bolo po dost sirokom asfalte vsetko okrem nejakych 25 km, kde boli v asfalte obrovske diery, ktore sa nedali obist.
Bol zaciatok marca a za noci padal sneh, ked sme vyrazali na letisko. Vecer som sa vsak potil aj v tricku hoci som sa ani nehybal. ........ Bolo to zase po nejakej dobe stretnutie s chudobou toho najhrubsieho zrna: deti bez domova, mali chlapci siroty bez akejkolvek istoty priamo na neskutocne spinavej a zahnivajucej ulici. Tak to su moje prve dva dni v afrike.