Cez gastronómiu k filozofii: Thali a filozofická rozmanitosť Indie
India je známa svojimi rozmanitými chuťami a množstvami korení.
Čo však má indické jedlo spoločné s indickou filozofiou? To a možno viac sa dozviete v tomto článku.
Indická kuchyňa
Indická gastronómia je ozajstným svetovým unikátom a jedná sa o jednu z najautentickejších kuchýň vôbec. Hrubo sa dá rozdeliť na dva základné podtypy, mughalskú a hinduistickú.
Mughalská kuchyňa je tá, ktorá pochádza z čias, keď Indii panovali islamské dynastie, a ktorá má silné vplyvy blízkovýchodnej kuchyne. Patria tu rôzne mäsité jedlá, hlavne kuracie a baranina ale taktiež aj hovädzina, ktorá je u hinduistov zakázaná, keďže krava je pre nich najposvätnejšie zviera (nepatrí tu bravčovina, jej konzumácia je totiž zakázaná v islame). Jedlá sú síce na európske pomery stále štipľavé ale nie až tak ako pri hinduistických jedlách.
Hinduistická kuchyňa je silno korenistá a pozostáva väčšinou z kašovitých curry omáčok, ktoré sa jedia vždy s uhľohydrátmi, či už nejakým chlebom (naan, roti, paratha, chapati) alebo s ryžou. Všetko je samozrejme príkro štipľavé a silno korenisté.
Ide o striktne bezmäsitú stravu, keďže hinduizmus a jeho etika je aj o nezabíjaní živočíchov. Výnimkou sú tantrické smery alebo svätci Aghorovia, ktorí niekedy jedia aj mäso.
Indické thali
Keď prídete do lokálnej hinduistickej reštaurácie, pravdepodobne bude čisto vegetariánska. Európan zmäteno prezerá jedálny lístok a ničomu nerozumie. Potom príde čašník, pokrúti párkrát hlavou, ako je v Indii zvykom a odporučí Vám indické thali.
Čo je indické thali?
Jedná sa o pokrm, ktorý pozostáva z rôznych misiek s rôznymi druhmi curry, rôznych omáčok, ryže, pečiva a nejakého sladkého. Je to to najtypickejšie, čo si človek v Indii môže dať. A keď prepotíte jeho štipľavosť, môžete si tento chutný pokrm aj užiť.
Moment pochopenia- prepoj medzi thali a indickou filozofiou
Pozerám sa na pestrý tanier, ktorý mi práve doniesli, a ktorý žiarí rôznymi farbami a rôznymi odtieňmi Indie. Je to thali. Rozmýšľam, ktorou miskou začať a nie je to ľahké. Keď rozjímam o tomto jedle a o tom, čím začnem, zrazu mi do vedomia vkĺzol zaujímavý vhľad.
Thali je predsa ako indická filozofia! Harmonické zátišie misiek jedla pripomína diverzitu indických filozofických smerov. Čo bolo prvé sliepka alebo vajce? Nevieme.
Spomínal som tu hinduizmus. Problém je, že hinduizmus ako taký neexistuje a jedná sa o koloniálne pomenovanie, ktoré zaviedli Briti, keď obsadili Indiu. Britská hlúposť však nemala hraníc rovnako ako britské impérium a preto nazvali mix rôznych mnohokrát protichodných filozofických a náboženských smerov, ktoré videli na indickom polostrove hinduizmus. Nemôžeme sa im ale diviť, lebo nie je to veru norma, aby taká diverzita a heterogenita nábožensko-filozofických smerov koexistovala v mieri a harmonickej pluralite, ako je tomu v Indii. Napriek tomu, že mnohé z týchto smerov sú popretkávané spoločnými príbehmi a naratívmi, alebo aj svätými knihami, filozofické rozdiely v ontológii a epistemológii sú medzi rôznymi smermi priepasné.
Niektoré smery sú striktne monistické ako napríklad advaita vedanta a kašmírsky šivaizmus. Monizmus znamená, veľmi zoširoka, že neexistuje rozdiel medzi vedomím jednotlivca (človeka) , ktoré je označované aj ako Atman a vedomím Boha, ktorý je označovaný ako Brahman alebo Šiva (záleží podľa filozofického smeru).
Atman je Brahman je jedna z najznámejších fráz indickej filozofie vôbec.
V Indii dokonca existujú veľké rozdiely aj medzi monistickými smermi ako advaita vedanta a kašmírsky šivaizmus. Advaita vedanta odmieta existenciu materiálnej reality, ktorá je pre ňu maya (ilúzia) a ich cieľom je vymaniť sa z ilúzie materiálnej reality a splynúť tak do jednoty s Bohom (Brahmanom). Kašmírsky šivaizmus naopak uznáva existenciu materiálnej reality, ktorú považuje ako jednu z nekonečných manifestácií Šivu, či absolútneho vedomia. Ich cesta k jednote s Bohom, či Šivom, je práve aj cez vzťah k materiálnej realite, ktorá je vo svojej podstate rovnako posvätná a spirituálna ako hocijaký aspekt reality, keďže všetky sú len manifestácie absolútneho vedomia Šivu.
Na druhej strane tu máme dualistické filozofie, akými sú dvaita vedanta alebo Hare Krišna. Obe uznávajú, že existuje rozdiel medzi dušou jednotlivca (Atman) a Bohom, ktorý je v tomto prípade Krišna alebo Višnu (Krišna je avatar alebo podobenstvo Višnuho, čiže ide esenciálne o rovnakého Boha). Tieto smery veria v osobného Boha, ktorý je antropomorfný.
Okrem týchto existuje ešte mnoho kombinácií a smerov, ktoré sa nachádzajú niekde medzi týmito filozofickými pozíciami. Napríklad višištadvaita, najrozšírenejší systém v indickom náboženskom živote. Jedná sa o kvalifikovaný nedualizmus. Niečo medzi monizmom a dualizmom.
V Indii existujú aj rôzne separátne náboženstvá, ktoré sa nenazývajú hinduizmom, ako napríklad jedno z najstarších náboženstiev vôbec džinizmus, či sikhizmus, ktorý je zmesou sufi mystického islamu a brahmanského hinduizmu. Rovnako z Indie pochádza aj budhizmus.
Aj keď do indickej filozofickej rozmanitosti patria aj iné náboženské či filozofické smery a v Indii je aj veľká moslimská či kresťanská komunita, tie sa mi dnes na tanier nezmestili.
Dúfam, že tento článok poslúži k reflexii o tom, ako v rámci tolerancie, môžu vedľa seba žiť rôzne, diametrálne rozličné ideologické a filozoficko-náboženské smery a ako na seba môžu pozitívne vplývať, obohacovať sa a spoločne sa približovať k pravde, ktorú koniec koncov väčšina ľudí hľadá.
Možno sa toto lahodné thali rozrastie aj do iných kútov sveta a bude väčšie a väčšie.
Dobrú chuť!
