Filozofické smery Indie: Džinizmus a môj pobyt v džinistickom ašráme
Prvýkrát som navštívil Indiu, kvôli svadbe môjho kamaráta z gymnázia Mateja. Vtedy som ešte nevedel, kam ma toto dobrodružstvo zavedie a ako sa počas tohto pobytu moja láska k Indii prehĺbi.
Na Matejovej svadbe som sa zoznámil s Dr. Rajnym. Tento milý lekár, s ktorým sme mali príjemnú konverzáciu, ma po chvíli pozval na vedeckú konferenciu z neonatológie (novorodeneckej medicíny). Konferencia sa konala na netypickom mieste. V džinistickom ašráme, ktorého súčasťou bola aj vynovená moderná nemocnica, kde Dr. Rajni pracoval.
Čo je Ašrám?
Ašrám je spirituálny komplex, niečo ako u nás v Európe kláštor, súčasťou ktorého býva aj chrám, a v ktorom bývajú mnísi a mníšky. Väčšinou sú ašrámy malé a skromné ale tento ašrám bol plný prepychu a luxusu.
Jednalo sa o obrovský spirituálny komplex, v ktorého centre bol biely mramorový chrám- mandír, z ktorého jemne prenikali do okolitého ovzdušia výpary najlepších vôní kadidiel, aké kedy môj nos zacítil. Ako som už spomínal predtým, súčasťou tohto futuristicky vynoveného ašrámu bola aj špičková súkromná nemocnica, ktorá aj keď bola súkromnou, poskytovala z veľkej časti službu charity pre miestnu komunitu ľudí s nízkymi príjmami.
Tu sa to však nekončilo a ďalej sa komplex rozrastal špičkovou posilňovňou, obrovskou spoločnou kuchyňou, veľkou futuristickou knižnicou či budovou pre meditácie. Mramorovým amfiteátrom a aby toho nebolo málo, v rámci duchu džinistickej tradície a jej princípu nenásilia Ahimsa a láske k životu, bola súčasťou komplexu aj obrovská veterinárna nemocnica, ktorá sa starala o zvieratá zo šíreho okolia.
Strávil som v tomto džinistickom ašráme niekoľko týždňov a o tom, čo je džinizmus a o svojich dobrodružstvách, vám porozprávam tu.
Džinizmus
Džinizmus je jedno z najstarších náboženstiev sveta vôbec. Jeho počiatky sa datujú až do roku 700 p.n.l. do obdobia života džinistického svätca Parshvu (23. Tirthankara). História Džinizmu pokračovala životom Mahavíru, ktorý bol 24. a posledným Tirthankarom, teda oslobodeným tvorom nášho vesmírneho cyklu, a ktorý žil a šíril svoje učenie súčasne s Budhom. Toto datovanie je síce historicky presné, džinisti ale veria v mytologickú históriu, ktorá siahá do ďalekej minulosti tisíce rokov pred životmi týchto svätcov.
Džinizmus je z historického hľadiska veľmi dôležitým náboženstvom a bezpochyby bol spirituálnym podhubím pre mnohé z dnešných náboženstiev indického polostrova. Slúžil ako inšpirácia pre hinduizmus, či budhizmus.
Z džinizmu pochádza mnoho dôležitých filozofických konceptov, ktoré žijú dodnes. Najhlavnejšie z nich sú vnímanie existencie ako cyklickej a z toho vyplývajúca reinkarnácia alebo prerod duše z minulého života do nasledujúceho. Taktiež k nim patrí koncept karmy alebo spirituálnej energie, ktorá určuje kvalitu budúcich inkarnácií na základe toho, ako človek žil svoj život. Ďalším kľúčovým konceptom, ktorý pravdepodobne vzišiel z džinizmu, je koncept oslobodenia sa z utrpenia produkujúcej cyklickej existencie , ktorý sa nazýva Moksha či Nirvána.
Kto je Tirthankara?
Koncept Tirthankaru sa veľmi podobá budhistickému konceptu Budhu alebo človeka, ktorý dosiahol oslobodenie, Nirvánu alebo Mokshu. Konkrétne to slovo znamená ten, ktorý prekročil rieku. Tirthankarovia sú pre džinizmus sväté bytosti, ktorým sa podarilo vymaniť z cyklickej existencie, ktorá je plná utrpenia, a ktorá vedie k prerodom alebo reinkarnáciám. Títo svätci sa vymanili z okovov karmického princípu a sú naveky oslobodení mimo kauzálny princíp životov. V džinizme sa verí, že vesmír plynie cyklicky a v jednom cykle môže existovať len 24 Tirthankarov alebo oslobodených bytostí. Žiaľ, pre náš eón sa už džinistické kvóty pre osvietenie vyčerpali.
Džinizmus verí, že ak sú Tirthankarovia oslobodení, nachádzajú sa mimo reality cyklickej existencie niekde na periférii alebo okrajovej hranici vesmíru. Aj keď s kauzálnym svetom duality neinteragujú, zachovávajú si svoju osobnú dušu, ktorá sa nazýva Jiwa. Ide o koncept podobný Leibnitzovej monáde z európskej filozofie. Táto duša sa nerozpúšťa do jednoty ale aj keď neinteraguje so svetom, ostáva separovaná. Je vševediaca a vševidiaca a svätci si zachovávajú určitú formu osobnej identity ako neutrálni pozorovatelia.
Keďže neinteragujú so svetskými záležitosťami a sú za hranicou kauzality, modlenie sa k nim nemá zmysel. Tirthankarovia sú za dualitou a nedbajú o divadlo ľudských mizérií.
Vesmír podľa džinizmu
Džinisti veria, že vesmír je nekonečným živým organizmom, ktorý prebieha v cykloch alebo v eónoch. V každom cykle sa zrodí 24 svätých bytostí alebo Tirthankarov. Momentálne žijeme podľa džinizmu, rovnako ako podľa Hinduizmu, v najtemnejšom eóne ničenia, ktorý sa v Hinduizme nazýva Kali Yuga alebo čierny eón.
Vesmír má podľa džinizmu podobu alebo formu človeka s tým, že dole od pása sa nachádzajú nižšie úrovne bytia, pekelné svety a svety démonov a od pása hore zase vyššie úrovne bytia, svety anjelov, či bohov. Džinisti teda veria, že okrem nášho sveta existuje mnoho paralelných úrovní existencie a bytia. Reinkarnácia duše prebieha medzi všetkými týmito svetmi a duša putuje paletou týchto rôznych úrovní na základe nánosu karmy, ktorá sa na duši človeka usadila.
Môžeme si síce myslieť, že inkarnácia do úrovní bohov je výhra. To však ani zďaleka. Hovorí sa, že ak duša vstúpi do inkarnácie v božskom svete, veľmi tam spohodlnie a bude sa plaviť v mori pôžitkov, ktoré následne vedú ku karmickej akumulácii alebo k spirituálnej stagnácii.
Zaujímavosťou džinizmu je, že aj keď verí vo svet bohov, neverí ako taký v najvyššieho Boha stvoriteľa. Ani vesmír v podobe človeka nie je Bohom, aj keď z európskeho uhla pohľadu sa nám to môže zdať zvláštne.
Pohľad do džinistickej metafyziky
Džinisti veria vo vševedúcu osobnú dušu, ktorá sa nazýva Jiwa a tá sa prejavuje ako čisté vedomie. Na túto čistú monádu sa potom lepia usadeniny zvané ajiwa v podobe času, priestoru alebo hmoty.
Zaujímavé je, že džinizmus vníma karmu materialisticky. Ide o hmotu, ktorá má rôzne zafarbenia. Horšia karma má tmavšie farby a tá lepšia svetlejšie. Každopádne žiadna karma nie je žiadaná a paraziticky sa lepí na čistú dušu Jiwa ako magnet. To kontaminuje naše čisté videnie alebo darshan.
Človek sa počas života snaží zastaviť prúd pritekania karmy do duše a rovnako očistiť dušu od karmických nánosov minulosti.
Džinistická askéza
Metódou, ako očistiť dušu od usadenín karmy, sú v džinizme asketické praktiky ako napríklad celibát či pôstenie. Zaujímavosťou je, že v džinizme nedodržiavajú celibát len mnísi a mníšky ale často je to praktika, ktorú vykonávajú aj bežní veriaci. Ďalšími praktikami čistenia duše sú puja alebo spirituálné očisty a rituály.
Základným princípom džinizmu je princíp nenásilia Ahimsa. Ide o extrémnu formu nenásilia, ktorá sa odráža v silných dietetických pravidlách, v ktorých sa konzumuje čisto vegetariánska strava ale okrem toho je taktiež napríklad zakázané aj jedenie koreňovej zeleniny.
Základom je vždy zachovať život, preto mnohí džinistickí mnísi pred sebou zametajú podlahu vždym, ak niekam idú, aby náhodou nezabili hmyz a iné formy života. Niekedy mnísi nosia dokonca rúško, aby náhodou nechtiac nezhltli nejakú muchu alebo lietajúci hmyz.
Na rozdiel od budhizmu totižto v džinizme nie je podstatný zámer nášho činu ale jeho vykonanie. Ak teda omylom zhltnete muchu a nebol to váš zámer, v budhizme sa to nepovažuje za akumuláciu negatívnej karmy. V džinizme je opak pravdou a nezáleží až tak na zámere ako na skutku. Ak ste teda omylom zhltli muchu, v džinizme ide o zlú karmu, aj keď to nebol váš zámer.
Niektorí džinistickí mnísi preto sedia celý život v meditácii a minimalizujú pohyb, aby náhodou neučinili akt agresie voči žiadnej forme života.
Existujú dva hlavné smery džinistov. Svetabara, ktorí chodia odetí v bielej a extrémnejšia forma Digambara, ktorí sú úplne nahí, lebo veria, že aj nosenie šatstva je akt agresie.
Napriek silno asketickému životu, sú džinisti veľmi bohatou skupinou ľudí, o čom svedčil aj luxus, ktorý som v ašráme zažil. Jedná sa totižto o ľudí so silnou pracovnou morálkou a keďže žijú asketicky a minimalisticky, nemíňajú veľa peňazí. Ide o jednu z najbohatších skupín obyvateľstva Indie a aj keď je ich pomerne málo, majú silný vplyv na spoločenské dianie.
Môj pobyt v ašráme
Môj pobyt v ašráme bol veľmi zaujímavým prežitkom. V nemocnici som mohol na vlastné oči vidieť veľmi unikátny spôsob pôrodu, pri ktorom sa neprerezáva pupočná šnúra dieťaťa ihneď po narodení ale až, keď sa porodí placenta. Prechod dieťaťa k normálnemu dýchaniu je tak harmonickejší, dieťa skoro neplače a pôrod je pre dieťa menej traumatizujúcou záležitosťou.
Okrem pobytu v nemocnici som mal možnosť stretnúť sa aj s guruom, ktorý bol duchovným vodcom celého ašrámu. Bolo veľmi zaujímavé, ako dogmaticky ho všetci uctievali. Dynamika vzťahu veriacich ku guruovi mi pripomínala vzťah malého dieťaťa k rodičom. Považovali ho takmer za boha. Zdalo sa mi to paradoxné vzhľadom na moje poznatky o džinizme, ktoré boli protichodné. Až neskôr som sa dozvedel, že nie všetky školy džinizmu praktikujú takú bezhraničnú oddanosť. Tu však šlo o veľmi emotívnu školu s prístupom bakti, kde sa dokonca uznávali aj modly. Veriaci bozkávali bustu guruho a klaňali sa pred sochami osvietených Tirthankarov, aj keď tým to už je jedno, keďže pobývajú dávno niekde za dualitou.
Sám som sa túžil stretnúť s guruom a spýtať sa ho nejaké otázky ohľadom svojej duchovnej cesty. Všetci túžili, aby sa to podarilo a pomáhali mi. Nakoniec sa pošťastilo a mal som tú možnosť prehodiť s guruom pár slov. Keď som sa ho ale chcel opýtať na moje otázky, povedal mi, že teraz je unavený. Podal som si s ním ale ruku a porozprával mi, ako navštívil Bratislavu, kde bol hostený našimi Hare Krišňákmi. Bol som zvedavý, či z neho zacítim duchovnú auru, o ktorej mi všetci týždne básnili. Žiaľ, necítil som ju a bolo to pre mňa stretnutie ako s každým iným. Veriaci v ašráme však boli za mňa veľmi šťastní a radovali sa, že som dostal darshan alebo svätý pohľad a tým aj požehnanie od guruho. Vysvetľovali mi, ako sa modlili, aby som to zažil.
Ľudia v tomto ašráme boli veľmi milí. Šlo o extrémne pozitívne miesto, ktoré nemalo ďaleko od perfekcie. Niečo, čo osobne v mojej duši vyvoláva veľa otázok.
Aj keď džinisti sú veľmi milí ľudia so silným citom pre etiku, musím povedať, že nejde o učenie, ktoré by bolo mojej duši blízke. Musím ale vyjadriť hlboký rešpekt pred touto spirituálnou filozofiou, ktorá veľmi štedro prispela do džbánu poznania, z ktorého teraz môžem vďačne piť aj ja.
