Budhizmus, Vipassana a mojich 10 dní v tichu
Budhizmus patrí medzi najznámejšie a najrozšírenejšie náboženstvá na svete. Zaujímavosťou budhizmu je, že aj keď sa považuje za náboženstvo, ako najvyššiu formu reality nepovažuje žiadneho Boha ani bohov. Aj preto je tento systém veľmi lákavý pre mnoho intelektuálov a popularizuje sa u nás v Európe čoraz viac a viac.
Jednou z najznámejších praktík budhizmu je meditácia. Táto praktika má rôzne formy a jednou z jej foriem je Vipassana retreat. Jedná sa o pobyt v tichu, pri ktorom sa človek sústredí čisto len na meditáciu.
Ja som takýto pobyt absolvoval a v tomto článku Vám o tom porozprávam a opíšem tento jedinečný zážitok.
Meditácia
Slovo meditácia môže znamenať veľa vecí. V našom európskom kontexte meditovať znamená hĺbinne rozjímať o niečom. V budhizme jestvuje veľa foriem meditácií a ide o jeden z hlavných nástrojov ako sa oslobodiť a dosiahnuť osvietenia alebo Nirvány.
Asi u nás v Európe najznámejšie formy budhistickej meditácie sú tie, ktoré sa voľne sústredia na dýchanie a človek sa snaží udržiavať pozornosť len a len na dýchaní. Ak hlavou plynú rôzne myšlienky, tie sa nechávajú prúdiť a nevenuje sa im pozornosť. Meditácia má ako taká mnoho zdravotných benefitov a dokáže znižovať u ľudí hladiny stresu alebo pretransformovať neurálne siete do zdravších foriem, ktoré človeku umožňujú lepšie vzťahovanie sa k realite a zníženie miery utrpenia. Hovorím tu o utrpení, lebo budhizmus verí, že každé zrodenie obnáša utrpenie a každý tvor, ktorý jestvuje, trpí. Existuje mnoho škôl budhizmu a ide o veľmi krásne a komplexné učenie.
Vipassana
Asi sa pýtate, čo je Vipassana? Nebojte, nejde o nič spojené s prejedaním. Práve naopak! Vipassana je forma meditácie, ktorá pochádza z budhistickej tradície Teraváda. Tento budhizmus je najrozšírenejší v juhovýchodnej Ázii a na Srí Lanke. Ide o veľmi striktný budhizmus, ktorého jadrom sú meditácie a medzi nimi aj meditácia Vipassana. V koncepte Vipassana retreatu ide o meditačný viacdňový pobyt, v ktorom sa človek vytiahne z každodennej reality a na dobu určitú človek žije životným režimom budhistického mnícha. Bez všetkých nepotrebných vonkajších stimulov, bez používania elektronických zariadení, bez čítania, bez písania, bez športových aktivít a najmä v tichu, bez hovoreného slova a komunikácie. Človek dostáva jesť dvakrát denne a odporúča sa jesť v minimálnych dávkach. Taktiež sa vstáva skoro ráno a skoro celý deň sa medituje. Celé prostredie je pripravené na to, aby sa myseľ nemala čím rozptýliť a chytiť sa dopamín produkujúcich stimulov. Ide o formu očistenia mysle. Táto meditácia spočíva v tom, sústrediť sa na dych alebo na pocity v tele a nedať priestor myšlienkam. Všetko je pripravené tak, aby človek mohol prežiť pobyt v hraniciach absolútnej budhistickej morálky zvanej Sila, ktorá je jedným z fundamentálnych pilierov budhizmu. Jedným z pravidiel je napríklad nezabiť žiadne živé stvorenie. A to ani komáre! Poviem Vám, v meste kde sa to komármi len tak hemžilo, to nebolo ľahké a šlo o silnú previerku môjho morálneho sľubu. Uspel som! Samozrejme strava je počas celého pobytu bezmäsitá a vegetariánska.
Ja som túto meditačnú praktiku absolvoval už raz v Európe. Teraz som sa však nachádzal v Indii. V epicentre Budhovho pôsobenia. Keď hovorím o Budhovi, hovorím o Budhovi Shakyamunim alebo Siddharthovi Gautamovi.
Práve som bol v posvätnom meste Varanasi, keď mi kamarát povedal o tom, aby sme navštívili mesto Sarnath. Sarnath je mesto vzdialené pol hodiny od Varanasi a ide o miesto, kde Budha prvýkrát hlásal svojim prvým žiakom učenia, ku ktorým dospel na základe vlastnej skúsenosti. Miesto kde vyslovil aj pamätné štyri vznešené pravdy a osemdielnu cestu. Mesto, kde sa nachádza obrovská Stupa (budhistický chrám s pozostatkami budhistických svätcov alebo relikviami), je druhým najvýznamnejším pútnickým miestom budhizmu vôbec. Boli tam mnísi z celého sveta a z rôznych budhistických škôl či už japonských, vietnamských alebo tibetských. Veľmi krásne prostredie, kde som cítil veľmi úrodnú energiu pre meditáciu. Tu mi kamarát povedal o meste Bodh Gaya.
Bodh Gaya
Nikdy predtým som o tomto mieste nepočul. Kamarát mi vysvetlil, že ide o najsvätejšie miesto pre budhizmus a miesto, kde pod posvätným figovníkom dosiahol Budha osvietenia. Povedal mi, že tu ide na meditačný pobyt Vipassana. Rozlúčili sme sa a naše cesty Indiou pokračovali inými smermi. Každý, koho som však na svojej ceste stretol mi opakoval dve slová a to Vipassana a Bodh Gaya. Jednalo sa o nespočet synchronicít, tak som sa rozhodol prihlásiť sa na meditačný 10-dňový pobyt Vipassany v Bodh Gayi.
Kamarát dorazil do tohto mesta skôr a písal mi, že ide o silové miesto s impozantnou energiou. Ja na tieto veci verím len čiastočne a nemám rozvinutú schopnosť cítiť energiu miest ale tu v Bodh Gayi boli moje pocity znamenité.
Môj pobyt v tichu
Ako som už spomínal išlo o môj druhý pobyt Vipassany vôbec. Prvý som absolvoval v Španielsku. Vtedy aj tentokrát išlo o meditačné centrum budhistického učiteľa Goenku. Aj keď mám určité výhrady voči jeho metóde a myslím, že pre mňa nie je najvhodnejšia, musím uznať, že odkaz, ktorý tento človek za svoj život zanechal, je fakt obdivuhodný. Ide o infraštruktúru Vipassana meditačných centier po celom svete, v ktorých človek hradí dobrovoľný príspevok.
Môj prvý Vipassana pobyt bol plný utrpenia, neustáleho myslenia a ruminovania, bolestí chrbta, kĺbov a všetkého len nie osvietenia, ktoré som samozrejme ako každý nováčik očakával. Metódu a pravidlá som dodržiaval naplno. Po skončení pobytu som nezažil žiadny transcendentálny stav. Moja úroveň koncentrácie a pozornosti sa ale markantne zvýšila. Pamätám ako som vedel zrazu rýchlejšie a pozornejšie čítať, čo bolo pre mňa dostatočným benefitom.
Druhý pokus v Bodh Gaya
Dal som teda Vipassane druhú šancu, najmä vo svätom meste, v ktorom som vedel, že energia bude silná, čo môže prispieť ku kvalitnejšej meditačnej praktike.
Denná rutina je tu striktnejšia ako rutina mnícha v budhistickom kláštore. Každé ráno sme vstávali o 4:30 a začínali deň 2-hodinovou meditáciou. Každý deň sú naplánované 3 skupinové meditácie, ktorých účasť je povinná a ktoré sa dejú v spoločnej miestnosti. Ostatné meditácie sú dobrovoľné ale ja odporúčam využiť všetok čas a meditovať čo najviac človek môže. V dennom programe je 12 meditačných hodín a to každý deň po dobu desiatich dní. Tie sa uskutočňujú na dvoch rôznych miestach.
Ja som mal silnú motiváciu a odhodlanie a aj keď prvýkrát som vždy zaspal na rannú meditáciu o 4:30, tentoraz som nevynechal počas 10 dní ani jednu meditáciu. Aj keď to bolo miestami ťažké pre telo i ducha, robíme to koniec koncov pre seba.
Prvé štyri dni sme praktikovali koncentračnú meditáciu Anapana. Tá spočíva v koncentrácii na všetky vnemy, ktoré človek cíti na veľmi malom priestore, konkrétne v rámci trojuholníka okolo nosných dierok. Človek sa sústredí iba na vnemy v tejto limitovanej oblasti a cibrí si tak schopnosť nasmerovania pozornosti a rozlišovanie medzi veľmi jemnými vnemami.
Potom sa už praktizuje meditácia Vipassana, ktorá spočíva v pozorovaní pocitov a vnemov postupne po celom tele. Vždy keď sa do vedomia vyplavia myšlienky, majú sa nechať plynúť, nevenovať im pozornosť a sústrediť sa čisto na fyzické pocity v tele a vnemy. Goenkova metóda sa snaží byť sekulárnou a jej vysvetľovanie prebieha každý večer, počas jednej hodiny, kedy sa meditátorom púšťa formou videa hodinový diskurz tohto učiteľa z Barmy.
Zaujímavé na tejto metóde meditácie je, že sa v nej ignorujú silné meditačné zážitky, ktoré môžu pôsobiť transcendentálne a byť považované za spirituálne prežitky. Podľa Vipassany sú aj tieto zážitky len pominuteľnými produktami mysle a tkvenie na nich spôsobuje utrpenie. Keď sa aj takéto zážitky udejú, meditátor sa má stále sústreďovať na pocity a vnemy v tele. Hlavným učením tejto meditácie je koncept Anicca alebo pominuteľnosti každého vnemu a fenoménu. Budha učil, že vnemy sú tranzitórne fenomény, ktoré sa objavujú vo vedomí aby následne zanikli. Utrpenie človeka vzniká ak na tieto fenomény reaguje a to buď pozitívne, túžbou alebo negatívne, averziou. Naša reakcia na tieto vnemy, či už pozitívna alebo negatívna vytvára reakčné jednotky alebo Samskary, ktoré vedú k reprodukcii a propagácii utrpenia. Samskara je reakčná mentálna častica, ide o koncept niečoho podobného ako karma, pri ktorej určitý vnem vyvoláva určitú reakciu, ktorá tvorí ďalší vnem a ten vyvoláva u človeka ďalšiu reakciu a takto sa točí koleso Samsary alebo utrpenia. Cieľom meditácie Vipassana je tieto vnemy alebo Samskary len pozorovať a nereagovať na ne. Je veľmi ľahké reagovať na pozitívne pocity túžbou a na negatívne odporom. Tieto reakcie však vedú k šíreniu utrpenia. Ak človek nereaguje na tieto vnemy alebo Samskary ani pozitívne ani negatívne a prijíma ich také aké sú, tieto sa prestanú množiť a zanikajú. Postupne sa vynárajú hlbšie a hlbšie Samskary. Ak na ne nereagujeme tie tiež miznú a čistíme si tak myseľ a karmu od týchto psychických nánosov, ktoré sme naakumulovali počas celého života (či životov). Čím viac nánosov počas meditácie vyčistíme, tým sa naše utrpenie zmenší a tým sa dostávame bližšie k oslobodeniu.
Samskary chápem ako energetické procesy, ktorými sa nám emócie, myšlienky alebo traumatizujúce zážitky ukladajú v tele, v podobe rôznych svalových či nervových tenzií. Počas meditácie sa tieto vnemy vynárajú a komunikujú nám energetické zážitky našej minulosti. Ak však nie sme reaktívni a prijímame tieto vnemy také aké sú a uvedomujeme si ich pominuteľnosť, vyplavujeme tak tieto staré bôle minulosti. Ide o veľmi očisťujúci, oslobodzujúci proces.
V meditačnom centre, ktoré bolo veľmi jednoduché sa nachádzala aj meditačná Stupa pyramídovej formy, kde mal každý svoju osobnú malú miestnosť určenú pre meditáciu. Bolo veľmi naplňujúce meditovať v tejto miestnosti s vedomím, že v tejto štruktúre okrem mňa medituje ďalších sto ľudí. Cítil som sa ako cestovateľ vesmírom v kozmickej lodi.
Počas desiatich dní izolácie má človek častokrát pochybnosti o tom, čo robí a Ego sa snaží uniknúť. Je to ale normálna časť tohto pobytu. Pochybnosti sa budú vynárať vo vedomí stále, je len na nás ako na to reagujeme. Musím povedať, že ja osobne odporúčam každému, kto sa na toto dobrodružstvo podujme, aby vydržal celých 10 dní a neodchádzal. Nech si urobí vlastný úsudok až po absolvovaní kompletného zážitku.
Mnoho ľudí sa obáva ticha a toho byť 10 dní bez hovorenia. Ja som, priznám sa, veľmi výrečný človek a hovorené slovo je jednou z mojich obľúbených foriem expresie. Preto som sa tohto ticha obával rovnako. Ani počas jedného z týchto pobytov však pobyt v tichu neznamenal žiaden problém. Uvedomil som si, že nie je ťažké nehovoriť, lebo aj keď je človek ticho, tak vnútorný monológ a niekedy aj dialóg plynú ďalej. Ťažké je zastaviť vnútorný hlas, ktorý by rád neustále všetko komentoval a zažiť skutočné ticho, nie však to vonkajšie ale to vnútorné.
Kontakt s vonkajším svetom
Táto Vipassana bola diametrálne odlišná od tej prvej. Robil som ich od seba s časovým odstupom jedného roka. Počas tohto roka sa toho veľa zmenilo. Zmenil som sa ja ako človek a zmenilo sa aj miesto, kde som sa Vipassany účastnil. V prvej Vipassane sa vo mne vyplavovalo veľa agresivity ale v tejto som plynul na hladine relatívneho pokoja. Bol to príjemný zážitok. Keď som ukončil tento pobyt, ostal som ešte pár dní v meste Bodh Gaya, kde som meditoval v chráme Mahabodhi, mieste, kde bol Budha osvietený. Zrazu som cítil energiu miesta oveľa intenzívnejšie ako ju cítim bežne. Vipassana mi dodala trpezlivosti a viac súcitu s ľuďmi. Po absolvovaní môjho druhého pobytu sa cítim oveľa viac spojený so svojím telom a hlavne cítim aké pocity a vnemy vznikajú v mojom tele ako reakcia na rôzne životné situácie.
Myslím, že absolvovať Vipassanu pred Vianocami bola dobrá voľba. Cítim, že aj vďaka nej som mal relatívne harmonické sviatky v kruhu mojej rodiny a nereagoval na zabehnuté rodinné vzorce tak ako by som reagoval predtým. Zmena bola pre mňa veľmi cíteľná a rovnako aj celý fenomenologický prežitok. Aj keď moja rodina by so mnou pravdepodobne nesúhlasila. Čo už.
Najdôležitejšia je ale konzistencia a kontinuita meditačnej praxe. Je veľmi dobré nájsť si denne minimálne 15 minút na túto vznešenú očistu ducha a to ideálne skoro ráno a s ľahkým žalúdkom. Či už po ležiačky, počas chôdze alebo aj v klasickom sede s prekríženými nohami. Výsledky meditácie sú fakt vďačné bez ohľadu na to, kto medituje.
Tak čo, zašli by ste si aj Vy na takýto 10-dňový pobyt v tichu?
