Spomienka na Tatry

Za oknom mojej izby sa očividne črtá pravá a nefalšovaná jeseň. V silnom závane vetra dáva list svoje posledné zbohom konáru. I obloha zahalená do miestami šedivých oblakov naznačuje zmenu počasia. Obvyklý šum ulice prekrákali dve zimné lastovičky (vrany) sediace na strome. Neúnavný vietor odfúkol posledné náznaky pekného počasia. Sediac doma pri teplom čaji spomínam na nedávnu exkurziu v Tatrách. Veď to bolo len pred nedávnom. Spomienky ma odviali ďaleko od preľudnenej Bratislavy. Prvá zástavka našej posádky

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

 bola v Brhlovciach. Dedinka, na prvý pohľad pre neskúseného študenta ničím príliš zaujímavá. No geologicko-historický výklad nášho skvelého pedagogického dozoru, nám objasňuje dôvod a opodstatnenie našej zastávky. Kedysi si ľudia svoje obydlia vytesávali do skalnatého masívu tvoreného pyroklastickými tufmi Štiavnického stratovulkánu. Zaujala ma predstava, mať miesto strechy nad hlavou celkom jasne sa črtajúci lesík. Ďalšou našou zastávkou bol výstup na Sitno. Pre netrénovanú osobu (ako napr. ja) bol sklon terénu temer zničujúci. No pohľad na panorámu dedín v údolí stál za tú námahu. Posledná zástavka prvého dňa smerovala ku kaskádovým vodopádom tvorených na travertíne v Lúčkach. Pri pohľade na ne som aj zabudla na hlad, ktorý mi neústupne zvieral žalúdok. Tak a hurá na chatu ! Do chaty v Račkovej doline sme sa z Lúčok dostali závratnou rýchlosťou vďaka nášmu skvelému šoférovi Emilovi. Škoda len, že onen entuziazmus nezdieľal aj môj žalúdok. Mala som totiž pocit, že pri každej zatáčke, robí môj žalúdok trojité salto vzad. (Podľa mňa by Emil odšoféroval aj prúdové lietadlo, keby ho škola mala k dispozícii.) Ďalší deň sme sa vydali na hrebeň Malej Fatry, cieľ našej cesty – Chata na Grúni. Výstup smeroval od Chaty Vrátna. Nebol nijak zvlášť náročný. Dokonca som stihla obdivovať aj krásy lesa, hĺbku zrázu (mám strach z výšok, takže to bola ohromná zábava), a samozrejme meniace sa farby listov (na ktoré nás ustavične jeden nemenovaný pán Ing. upozorňoval). Na Chate na Grúni sme enem chvíľku posedeli, aby sme doplnili deficit vydanej energie. Nuž a potom sme sa podelili na dve skupinky. Jedna šla späť k autobusu a tá druhá sa chystala na Poludňový Grúň. Keďže sme s kamarátkou usúdili, že pohľad z vrchu bude omnoho zaujímavejší, smelo sme cupitali k druhej skupine. Musím podotknúť, že od chaty vyzerá Poludňový Grúň omnoho menší. No výstup naň je naozaj náročný, a ten kto naň už šliapal mi dá iste za pravdu. V prvej tretine som začala pozorovať príznaky únavy (a nielen na mne). Druhú tretinu som si v duchu nadávala a želala byť horskou kozou aspoň na pol hodinu, a tretiu a záverečnú tretinu som trucovito sedela na tráve, preväzujúc boľavé koleno. No pri pohľade na panorámu človek zabudne aj na boľavé kolená, na všetky starosti, na krkolomný výstup i na kariéru horskej kozy. Obklopil ma pocit zadosť učinenia a hrdosti. Veď Slovensko ja taká malebná zem, a stojí za to vidieť toľkú krásu. Načo sa trepať dakam k moru, keď môžem vidieť toľký pôvab z vtáčej perspektívy. Ponad malofatranské vrchy sa liala kopa oblakov. Vietor ohýbal miestnu kvetenu (ba aj nás). Iba majestátne Rosudce neoblomne odolávali náporu vetra. Explikácia odborníka nám obohatila vedomosti. Táto oblasť je charakteristická druhotnými sedimentárnymi horninami, tzn. vápence, dolomity a slienité vápence. Pôdny substrát je tvorený rendzinou a pararendzinou, na ktorej sa darí vápnomilným rastlinám.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po hrebeni Malej Fatry vykročila naša skupina smerom na Štefanovú. Medzi časom sa od nás odčlenilo pár ľudí, ktorí vyšliapali až na Stoh. (Keby ma neboleli kolená a kondička bola v lepšom stave, snáď by som sa pridala, ale na horách sa neoplatí preceňovať svoje sily.) V podstate som bola veľmi rada, keď sklon terénu nabral klesajúcu tendenciu. Neskutočne som sa tešila na autobus (dokonca aj za cenu trojitých žalúdočných sált).   

Posledný deň sme venovali Vysokým a Belianskym tatrám. Keďže sme si predošlý deň dali riadne do tela, uspokojili sme sa s výstupom na Brnčalku. Nuž čo vám tu budem písať. Vysoké Tatry sú Vysoké Tatry. Toľko nádhery koncentrovanej na jednom mieste vidieť len málokde. Bol nádherne vidieť prechod flóry viaznej na výskyt v určitej nadmorskej výške. Tak isto sme boli upozornený na Kopské sedlo, ktoré tvorí akýsi predel alebo hranicu medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami. Z geologického hľadiska je to veľmi zaujímavá oblasť. Vysoké Tatry sú totiž tvorené jadrovým pohorím – granitmi (žulový masív), naproti tomu Belianske Tatry sú charakteristické vápencovo–dolomitnými stenami s bohatou vegetáciou. Za obsah tohto článku je vinný v celom rozsahu náš vynikajúci pedagogický dozor. Vedomosti nám odovzdávali na každom možnom kroku, za každého počasia. V podstate nám ukázali a dokázali, že pedagóg nemusí byť len vážna postava a prísny pohľad, ale, že pedágóg môže byť aj človek a kamarát ochotný sprístupniť študentovi hŕbu zaujímavostí. Pohľad mi znova skĺzol k oknu. Zimné lastovičky sa zdvihli s konárov, a letiac ponad petržalské paneláky, odniesli na krídlach moju poslednú myšlienku venovanú exkurzii. 

Jaroslava Škultétyová

Jaroslava Škultétyová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  PoviedkyZvieratá a myDenník skoromamyMôj názorNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

712 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu