Humorom ďalej zájdeš, útok je len a len útok a tým aj zostane. Humorom sa dá niekedy povedať viac ako by ste použili v útoku. Najlepšia kombinácia je útočný humor. Takže si to zhrňme. Treba byť v prvom rade v čo najlepšej pohode, nedať nepriateľovi znať, že sa problematike nerozumieme, i keď aj táto „maličkosť“ sa dá časom zamaskovať . Pri priamom útoku je to už ťažšie. Ale pekne po poriadku. Treba sa zbaviť pri tejto technike hlavne na začiatku irónie, pretože ak ju chcete použiť prvýkrát mohlo by to vypáliť úplne zle. Toto je asi to najťažšie, pretože keď je človek vo švungu ako sa hovorí, treba sa vedieť krotiť. Ak si už ľudia na Vás zvyknú a používate túto techniku častejšie, je to v poriadku, ale prvý krát neodporúčam. Samozrejme ani stupídne hahaha hihihi nie je najvhodnejšie.
Takže krok dva: pokiaľ ste v pohode, lebo mračiť sa tiež nie je ono, treba sa nadýchnuť a s miernym úsmevom sa perách ( pozor nie výsmešným ani ironickým) sformulujeme útočnú humornú odpoveď a je to. Povieme krátko a výstižne pravdu a pritom sa ľahko usmievame, všetko musí prebehnúť úplne hladko, bez vyškierania a pozor, výraz tváre sa nesmie prudko meniť. Potom by sa to celé pokazilo. Treba začať zľahka, potom môžete pritvrdzovať a keď sa vypracujete na borcov, nebude pre Vás problém takouto ľahkou formou šplechnúť nepriateľovi do očí čo sa Vám len bude chcieť. Najviac na tejto technike sa mi páči, keď ostane nepriateľ pár minút paralyzovaný...ale potom sa treba krotiť a použiť ľahkú formulku: veď to bol len žart, čo sa jeduješ. Slovo jeduješ je úplne najvhodnejšie, pretože je ľahké, mierne a milé. Vy viete čo máte vedieť a to je najdôležitejšie.
Asi toľko. Na budúce pozbieram nejaké príklady, ktoré by sa dali použiť v praxi.
