Ja sa napríklad v poslednej dobe snažím maximálne vychádzať s ľuďmi a to z prostého dôvodu. Chcem mať pokoj, chcem aby všetko klapalo, chcem aby som mala kľud a pohodičku. Ono sa mi to ale v poslednej dobe akosi vymklo z pod kontroly. Ono totiž na to aby ste s ľuďmi mohli dobre vychádzať znamená, láskavo a milo ich klamať. Nemôžete sa predsa pustiť ako tiger do kamarátky, že preto vyzerá zle, lebo vás neposlúchla a vy ste jej chceli len pomôcť, keď ste jej radili opustiť tyrana a psychopata, čo sa vykľul najnovšie z jej lásky akože na život a na smrť. Nemôžete ( ak chcete maž svätý kľud ) skočiť do kolegu, že to preháňa s konzumáciou liekov na depresiu a že sa tým pomaly ale isto ničí. Nemôžete, lebo chcete mať pokoj a kľud!
Staraj sa o seba je heslo dnešných dní, kašli na okolie a pozeraj len na seba a svoju rodinu.
NIEEEEE! Stačilo. Ja takto žiť nechcem. Radšej nebudem vychádzať dobre s ľudmi a budem mať pokoj ale taký iný. Taký pokoj s dobrým pocitom. Možno sa odteraz budú v mojom okolí pohybovať len ľudia, pre ktorých bude moja pravda ako báseň, lahodná a milá, ale to by museli uvažovať ako ja a to asi nebude také jednoduché. Pretože to, čo je pre mňa normálne nemusí byť pre iného...
Nezostáva mi nič iné, len jednoducho sa menej snažiť .
