reklama

Pásiky nie sú v móde

Skôr ako vystavíte svoje telo na obdiv a UV žiareniu, nezabudnite sa namazať.

Pásiky nie sú v móde
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Asi desať rokov dozadu som kamsi letel a medzipristátie bolo v Singapúre. To je taký mini štátik, asi dvesto kilometrov od rovníka, takže tam majú celoročne celkom hic. Bolo to začiatkom mája, to sme na Orave akurát zhadzovali zimné bundy a gumy, tak som sa aj tešil, ako sa tam za ten deň vyhrejem. Už to bolo asi dvadsať hodín, čo som vyštartoval z Námestova, tak som bol aj kvalitne pokrčený, že teda vystriem nohy a na tej miestnej vyhlásenej pláži nielen namočím otlaky. Možno aj chvíľku zdriemnem. Predpoveď 25 stupňov, trošku pofukovalo, zaľahnem do toho piesku a cítim ako ma fajne temperuje. Vyhrniem trenky, aby sa všade dostalo, ruky za hlavu do veget polohy a za desať minút som bol tuhý...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Človek by sa mal učiť na chybách druhých. V extrémnom prípade na tých svojich. Ale nájdu sa aj takí mumáci, ktorým niet rady a ani pomoci, a tak musia trpieť za vlastnú blbosť viackrát... Ale tak im treba... Keď sú sprostí... To ako keď sa dieťa zrýpe zo schodov, lebo hrali naháňačku. A povieš mu, že nebehaj, spadneš, tak za desať minút zasa počuť hrozný rev. No koľkokrát ti to mám povedať. Mám ti to nakresliť?... Po kom to dieťa je...

Asi dvadsať rokov dozadu som sa trošku dosť spoločensky unavil na Oravskej priehrade. Kto zažil Benátsku noc, tak vie o čom točím. Vtedy som sa tiež rozhodol, že idem popremýšľať nad svojou budúcnosťou na trávnatom brehu hneď vedľa prístavu. Letná sezóna v plnom prúde, ani mráčik, akurát upratovali bordel z prvej noci, bola to horúca žúrka. Papriky u nás síce nedopestujeme, asi päť stupňov rozdiel voči Bratislave, ale kámoš dostal úpal aj v Helsinkách. Tak nesúď knihu podľa obalu!... Kto je znalý zákonitostí fyziky a planetárnej geografie, tak vie, že aj v severných okresoch sa vieme pekne opáliť. Hlavne vzadu na krku. Takzvaný „redneck“ štýl, najlepšie pri okopávaní zemiakov... Zaujal som tam polohu na ležiaceho strelca, taký hybrid stabilizovanej polohy, tiež cítim, že mi chrbát trošku chytá, nezamrznem tu. Počkám do večera, musím byť fit na koncert... A za päť minút som bol jasný. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Viete aký problém je zohnať s Singapúre jogurt? Obrovský... Mliečne výrobky tam moc nejdú, taká fajná zaúdená parenička na raňajky, alebo podobné dobroty, no zabudni. Ale ja som ho súrne potreboval. Kľudne aj ovocný... Na tom ich kúpalisku, keď som rozlepil oči, už na prvý pohľad som pochopil, že je zle. Moc zle!... Druhý pohľad ma úplne presvedčil, no ale keď som sa videl v zrkadle, tak som sa fakt zľakol. Dostal som taký sýty odtieň červenej, to by ani vo farby lakoch nenamiešali. Vyzeral som ako homár v modrých trenkoch, ktorého akurát vytiahli z hrnca. Na pupku som mal biele vrásky, na dotyk som doslova horel... Pod pazuchami je dosť jemná koža, tam to bolo najhoršie. Keby som založil teplomer, rozdrapilo by ho. A možno aj mňa. Keď sa tie plochy dostali do vzájomného kontaktu, tak to štípalo ako fras a mal som blbý pocit, že do večera sa to ešte zhorší. Musím okamžite aplikovať prvú pomoc, toto už smrdí popáleninou druhého stupňa. Ešte dobre, že nepestujem nudizmus... 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ten jogurt už mám vyskúšaný. Je to overený trik, ktorý sa dedí po generácie. Energia ultrafialového žiarenia poškodzuje DNA v koži, čo vedie k zápalovej reakcii so syntézou prostaglandínov a cytokínov a k opuchu krvných ciev... Áno, je to tak, to už aj naše staré babky vedeli naspamäť. Stačí jeden kelímok, vydá to pre dve osoby na dva dni a zachráni dovolenku. Stačí to opatrne naplieskať na postihnuté miesta, samozrejme to nafotiť, aby boli zdokumentované všetky zážitky. A čakať. Tak dva dni trčať v apartmáne a bohovať, na tretí to začne meniť farbu na hnedú, a tak môžete navliecť bikiny a konečne dostať zadara nejaké drinky v plážovom bare... Okrem toho vedia pomôcť aj surové rozmixované zemiaky, ocot zmiešaný s vodou, plátky uhorky, jabĺk či ovsené vločky namočené vo vode. To je už trošku náročnejšie, nastrúhať zeleninu, kúpeľ či obklady si môžete užite užívať v pohodlí domova. V teréne, niekde v juhovýchodnej Ázii, to moc nejde 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vletím do prvého obchodu, inštinkt a obchodný duch ma viedol ku chladiacim boxom. Tam by to mohli mať. Nevedel som sa hneď zorientovať, ja chodím iba do Lidlu a tam to poznám naspamäť. Ale aj to iba na Panónskej v Petržalke. Ale keď sem tam prehodia regály, tak sa zacyklím a bloknem... Tie mrazáky by mi mohli zraziť teplotu. Keby som skočil šípku do nanukov a prikryl sa sezónnou zeleninou, tak by som sa určite dostal z najhoršieho. Ale nechcel som sa odkloniť od fungujúcej stratégie, som predsa muž, ktorý vždy a všade logicky uvažuje, s chladnou hlavou kalkuluje riziká a výnosy. Mám smer, plán, cieľ, vždy viem čo robím a náhla zmena taktiky na základe nálady môže otvoriť priestor na chyby... 

Nemali... 

Druhý supermarket, tretí, zasa nič. Začal som sa dosť potiť, neviem či z tej radiácie, ktorú som schytal, alebo z tých nákupov. Blbo sa mi behalo, musel som dosť naširoko, aby sa mi netreli stehná. Aj ruky som mal ako kulturista, aby som si to tam nešúchal. Ale najhoršie to bolo na tvári. Moje štyri blond vlasy vyzerali ako keď si zapaľovačom nechtiac obliznete obočie, zvyšok plešiny trpel v ohni. Okolo oči mi vypálilo vačky, ako mal inšpektor Derrick a nos už bol celkom do fialova. Trošku spuchol. Taký, ako majú alkáči na vlakovej stanici... Tu už končila všetká sranda, ja mám zajtra prezentáciu u zákazníka. Riešili sme projekt, chceli zadefinovať maximálne tlaky v potrubnej sústave. A oni sa báli, že im to preženieme a urve to ventily... Fúra peňazí v tom bola, musíme to predať, je to na mne. Takže musím vyzerať ako človek, ktorý vie kedy má dosť... Kedykoľvek a kdekoľvek... 

Idem do lekárne...

Už vo dverách som zažiaril na celú prevádzku. Viete, tak ako keď kovboj rozkopne lietačky a celá krčma stíchne... Užíval som si túto chvíľku slávy, vždy som takto chcel vstúpiť niekde na diskotéku a zaujať... Teta za pultíkom bola profi, vôbec sa mi nechechtala ako ten SBSkár v tom ich Lidli. A ani som nemusel povedať, čo ma trápi. Hneď vedela ktorá bije a vytiahla nejakú tubu, veľkú ako zubná pasta. Ja som pochopil, že s tým asi nebudem kloktať, a keďže zaberám dvakrát väčšiu plochu ako priemerný Singapúrec, tak som si zobral hneď tri balenia. Možno sa zíde... Bol to nejaký domáci produkt, mega bio, taká čierna gebuzina, hlavná zložka Aloe Vera a asi dvadsať ďalších záhadných názvov. Chcel som prekonzultovať, či sa to náhodou nebude biť s tým jogurtom, keby som náhodou ešte niekde zohnal. Ale nebol čas... 

Namazal som sa hneď na mieste. Nikto neprotestoval, videli, že hrám o minúty a miestny ochrankár mi bol tak po bradavky. Tie tiež dostali zabrať, pekne mi ich osmahlo, keby mi po nich brnkol, tak odpadnem... Ono to nebol obyčajný hydratačný krémik, ktorý nanesiete a okamžite sa to vpije do kože. Toto bolo niečo ako kamufláž. To si mažú na seba špeciálne jednotky, keď idú akcie, aby splývali s okolím a môžu sa týždeň plaziť v džungli. A furt to drží... To sa ešte dalo prežiť, ale smrdelo to na kilometer. Taký mix eukalyptu a majoránky vo vrchnom tóne, v základe to bol veľmi silný lieh. Trošku mi to pripomínalo moc nie dobre vydarený kalvádos. No už teraz nič nevymyslím, je to moja jediná možnosť. Kúpil som si aj mikinu, šiltovku, okuliare zrkadlovky a hybaj na metro, lebo mi to uletí... 

V tých časoch som žil v Južnej Kórei... Asi sto kilometrov od Japonska, zo severu nukleárna tma a zvyšok more. Zaujímavá to kultúra, chvíľku som si na všeličo musel zvykať. Čo sa týka plážových radovánok, tak drvivá väčšina zásadne v tričku, tangáče v zadku som videl iba na internete. Ono to tu nie je populárne, vylihovať na slnku, opekať šunky a chytať bronz. Tak ako zníženú odolnosť na pálenku, tak ich genofond má aj v koži menej pigmentu. Na to slnko moc nelezú, a ak už musia, tak ochranný faktor stovka. Oskar síce dodá kopu vitamínu D, ale netreba to preháňať. Je to ekonomický ťahúň, takže to déčko sa dá aj kúpiť ako šumák, spolu s magnéziom... My Slovania zásadne nepijeme v tieni. Je vedecky dokázané, že alkohol lepšie stúpa do hlavy na terase a bez slnečníkov. Ale oni nepotrebujú sponzora, im stačí málo. Ten enzým, ktorý odbúra domácu slivovicu fakt nemajú, keď som porozlieval svoje zdroje, tak sa z toho plazili po chodníku a žmúrili na oblohu... A tie ich baby, majú po tridsiatke a vyzerajú na pätnásť. Človek sa normálne bojí, že ho zoberú policajti... Keď vidím tie naše vysušené slivky, majú dvadsať a vyzerajú na štyridsať, človek sa tiež zľakne. Od Silvestra drtia solárko, restujú sa na Zlatých pieskoch, tak zrejme to slnko v tomto smere asi nebude až tak zdravé... Ako klamal by som, keby som tvrdil, že sa mi opálenie nepáči. Páči a ešte ako. A určite lepšie ako nejaká bryndza!... Taká sladučká hnedá čokoládka... Dokonca vtedy vieme odpustiť aj nejaký ten maličký faldík. A ak sa k tomu ešte vie aj obliecť... Čo je inak umenie, lebo väčšinou sa dokážu hrozne dogabať... A odprezentovať to. Za slušnú cenu a pri všetkej počestnosti, ponúknuť... 

Som prekvapený, že ma na letisku nezbalili. Vyzeral som ako severokórejský agent. Aj tá aróma majoránky mohla vzbudiť podozrenie, že sa snažím zmiasť psíkov na colnici a pašujem nejaké veselé rastlinky. Skôr ako sme sa odlepili od zeme, v mieste pristátia som inštruoval kolegu, nech zoženie jogurt a čaká s naštartovaným autom. Že je to otázka života a smrti... Skôr ako som vypol mobil, ešte som dostal nechápavého smajlíka, fľašku, lístoček marihuany a tri otázniky. Celý let som presedel v kŕči, chladil som sa s vypeckovanou klimatizáciou a neskutočne nadával... Že dnešná noc nebude jednoduchá som zistil, keď podávali večeru... Mne stiahlo kútiky. Ľudský organizmus spustí obranné mechanizmy, spálená koža sa zmrští, no mne sa aj ťažko prežúvalo. A zasa som nadával... 

Ešte som mal jednu masť, rozhodol som sa, že sa zamknem na toalete a ešte nenesiem jednu vrstvu. Hlavne na chúlostivé partie. V tých časoch v regióne akurát zúrila vtáčia chrípka. Imigračné oddelenie si prekleplo každého, keď sa im niečo nezdalo, tak tvrdá karanténa. A pozor, to naše Gabčíkovo cez kovid, to bol Interhotel. Tu ponúkali ubytko v stanoch a klienti museli pomáhať pri monzúnových záplavách... Od môjho dobrodružstva v Singapúre ubehlo asi desať hodín a začali mi rašiť pľuzgieriky. Okrem toho, že som furt nadával, tak som sa aj zľakol, že by to neskúsený hygienik mohol vyhodnotiť ako symptóm a pri mojom šťastí, by ma zatkli za prenos vysoko nákazlivej choroby... 

Všetko ma bolelo, pálilo, trpel som ako Kristus a nadával ako pohan. Jááj, to bol teda nápad ísť sa vychrápať na rovník. Nejako som sa dostal z príletovej haly, cítil som každý krok, jediný svetlý okamih dňa bol pol litrový jogurt v igelitke, ktorý ma čakal na parkovisku. To bol najkrajší darček aký som na východnej pologuli dostal. Normálne mi vyhŕkla slza... A kolega sa mi smial celou cestou do hotela. Všetci sa mi smiali, celá firma, zákazníci, dodávatelia aj našej asistentke bolo veselo. Ale hneď vyhrabala v kabelke pleťovú masku, naložila mi to na ksicht a zbehla nakúpiť ďalšie vecičky. Až doobeda ma kurírovala, aby klient nič nezbadal. Zábaly, hydratačné gély, upokojujúce spreje, ale pri všetkej počestnosti. Na intímne zóny mi nabalila na hotel... Celý nasledujúci týždeň som s tým bojoval, chcel som si vybaviť PNKu, ale riaditeľ ma tiež chcel vidieť. Pohľad na moje upečené pazuchy, ktoré som mu vysielal na živo cez Skype, mu nestačili. Aj on sa chcel zasmiať... 

A naučil ma nadávať po kórejsky.

Potom som sa zlúpal ako had. Chyžná musela dvakrát denne vysávať, keď sťahovala posteľnú plachtu, tak si musela naložiť respirátor... No des... Ten týždeň považujem za čiernu etapu môjho života. Alebo skôr červenú... Zaprisahal som sa, že toto sa už nikdy nebude opakovať. Vždy od apríla budem žrať kilo mrkvy denne, a tak natlačím do kože betakarotén... Kokso, ozónovú vrstvu úspešne likvidujeme, každým rokom je viac a viac dermatológov a aj tak nestíhajú. Všade to furt opakujú, že najlepšia prevencia proti spáleniu sa, je chrániť sa, mazať sa, keď je najväčší úpek, tak sa nemotať po ulici... Ale keď niekto nechápe, tak sa spáli. A tak nebuďte blbí a dávajte si pozor... 

A vlani som bol v Chorvátsku... Ešte dobre, že tam poznajú a predávajú jogurt... 

Vážení priatelia, kto maže, ten jede a prajem slnečný deň. 

Peter Slamenik

Peter Slamenik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  175
  •  | 
  • Páči sa:  1 024x

"zvedavý cestovateľ, nepochopený básnik, hanblivý extrovert, diaľkový chodec, večný optimista, sklamaný idealista, trpezlivý čakateľ, hustý dobrodruh, opatrný horolezec, samouk histórie a beznádejný romantik" Zoznam autorových rubrík:  V zdravom tele z dravý duchVšeličoSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu