Ak by sme sa však najprv nad ňou namiesto rýchleho odsúdenia a predsudkov zamysleli, všimli by sme si aj niečo, čomu by sme sa vo všeobecnosti všetci radi vyhli (nemyslím tým iba tvorbu odpadu).
Radi by sme sa tomu vyhli v našich bežných životoch, a snažíme sa tomu vyhýbať aj my v rámci Platformy potravinovej pomoci Slovensko.
Predpokladám, že priložená fotografia môže pôsobiť desivo, môže vyvolať nepríjemné pocity a môže dokonca vyvolať dojem, že je legitímne obviniť autora z toho, že zachytil túto nedôstojnú momentku za nejakým účelom. Alebo naopak nad tým iba priveľmi špekulujeme a išlo iba o bezohľadné (chcené/nechcené) odhalenie stôp nedôstojného života.
Nech je už pravda hociktorá z možností - možno z každého niečo - táto fotografia skrýva v skutočnosti oveľa viac. Bez slov nám predkladá sociálnu nerovnosť, v surovej podobe, ktorej negatívne dôsledky pociťujú (nielen) ľudia na Slovensku. Ďalej však zachytáva empatiu, vynaliezavosť a izoláciu (tú fyzickú aj tú ľudskú, duševnú). Poznámka pod čiaru: osoba, ktorá bola vystavená tejto núdzi zostane v anonymite, prezradím však, že podľa mojich posledných informácií sa teraz teší relatívne dobrému zdraviu a je o ňu patrične (inštitucionálne) postarané.
Na fotografii môžeme vidieť tzv. ležovisko človeka bez domova. Výklenok zachytený na fotografii je súčasťou niekoľkopodlažného komplexu, ktorého prízemie tvoria obchody a subjekty poskytujúce rôzne služby a na ostatných poschodiach sa nachádzajú byty. Náš výklenok susedil v blízkosti obchodu s potravinami. Výklenok - využívaný očividne aj ako (slangovo) oštiareň - nebol z vchodu potravín priamo vidieť, ale nebol ani skrytý pred očami miestnych obyvateľov, preto nie je prekvapením, že sa podaktorí angažovali.
Osoba, ktorá využívala tento priestor a za iných okolností by už poberala starobný dôchodok dobrých desať rokov, si toto miesto zariadila čo najelementárnejšie - podložkou z kartónu. Keďže bol obchod blízko, dostať sa ku kartónu nebol problém ani pre človeka, ktorý mal taký nepriaznivý zdravotný stav, že bol takmer imobilný.
Tieto, na prvý pohľad nepodstatné detaily spomínam preto, aby som vám priblížil čo najautentickejšie tú rozpínajúcu sa sociálnu nerovnosť. Hoci žijeme a obývame spoločne tie isté priestory, v ktorých sa dokonca aj fyzicky pretíname, v priestore sociálnom sa často míňame, sme slepí aj keď sa snažíme vidieť. V sociálnom priestore sa nachádzajú rôzne svety, ktoré sa v skutočnosti málokedy pretnú, sú tak odlišné, že nenachádzajú spoločnú reč, ba aj keď používajú rovnaký jazyk a rovnaké pojmy, môžu mať často diametrálne odlišný význam.
Pozrime sa na fotografiu ešte raz. Keď skúmame odpad, roztrúsený na ležovisku, všimneme si, že ide zväčša o potraviny. Keď sa na ne sústredíme, prekvapí nás, že mnoho z tých potravín ostalo nedojedených, ba nedotknutých, z čoho môžeme usúdiť, že medzi obyvateľmi a zákazníkmi obchodu sa našli takí, ktorí sa rozhodli tejto osobe nezištne pomôcť. Môžeme vidieť trvanlivú salámu, kelímky s kávou, menučkové plastové krabičky, obaly od sladkostí, ako študentská pečať, či tetrapak acidka.
Nezištná pomoc ľudí sa však miestami minula skutočnému účinku, pretože priepasť odlišných sociálnych svetov zabránila, aby presiakli adresné potreby núdzneho. Znie to možno surovo a nemyslím si, že neadresná pomoc je vo svojej podstate zlo - je to stále lepšie ako žiadna pomoc, je to stále dôkaz toho, že v nás drieme ľudskosť -, no keď sa míňa podstate a účinku, je to škoda.
Ak by to tak, ako píšem, nebolo, pomáhajúci by zistili, že táto osoba mala problém s chrupom. Polámané zuby jej rozrezali jazyk natoľko, že sa na ňom vytvorila bolestivá hnisajúca rana, pre ktorú nedokázala skonzumovať inú ako tekutú stravu. Väčšina okoloidúcich sa ani neprihovorila, nieto ešte spýtala, čo by potrebovala. No aj keby to spravili, stále nie je isté, že by núdzna osoba bola v takom stave, že by dokázala formulovať svoje požiadavky. Takto bola vďačná aspoň za to, čo dostala hoci mnohé z toho nedokázala skonzumovať(a to teraz netvrdím, že úplne všetka pomoc sa minula účinku, termosky s čajom a minerálne nápoje boli trefa do čierneho - nealko tekutiny nemôžu nikdy nič pokaziť).
Ak už nič viac, môžeme si z tejto fotografie zobrať ponaučenie: Pomoc núdznemu by mala byť adresná, mala by čo najmenej zaťažovať zdroje, s cieľom dostať ju k čo možno najväčšiemu počtu núdznych.
Úlohou Platformy potravinovej pomoci Slovensko je vyhýbať sa neefektívnej, neadresnej, dlhodobo neudržateľnej hoci dobre mienenej, nezištnej pomoci.
Aby sme predchádzali podobnej neadresnej pomoci vo veľkom, musíme v prvom rade vybudovať jednotný, efektívny a udržateľný systém redistribúcie nepredaných a nevyužitých potravín vhodných na ľudskú spotrebu, ktorý by mal byť dostupný na území celého Slovenska. Mal by docieliť to, aby boli tieto potraviny dostupné pre organizácie, ktoré stoja v prvej línii a ktoré priamo pracujú s ľuďmi v nepriaznivej životnej situácii a napomáhajú k tomu, aby sa ľuďom, ktorí mali v živote menej šťastia, žilo dôstojnejšie, a aby tieto organizácie nemuseli o potravinovú pomoc ešte navyše bojovať na ďalšom pomyselnom fronte, ktorý, ak už nič iné, tak môže ešte viac tieto potrebné pomáhajúce profesie demotivovať.
Ján Molnár, odborný pracovník, Platforma potravinovej pomoci Slovensko, jmolnar@ppps.sk
Viac informácií nájdete na stránke www.ppps.sk
Projekt REDIPOM – Vytvorenie návrhu jednotného systému redistribúcie potravinovej pomoci v programovom období 2021 – 2027, ITMS21+: 401407B996 sa realizuje vďaka podpore z Programu Slovensko 2021 – 2027, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou.
