Veselé príbehy z POLÍCIE. Z čias kedy mal zákon inú tvár - 1.kapitola

Absurdný kolotoč vykonštruovaných obvinení, nátlakových výsluchov a manipulatívnych konfrontácií.

Písmo: A- | A+

Dovoľte mi predstaviť prvú kapitolu z mojej druhej knihy Veselé príbehy z POLÍCIE, ktorá práve vychádza. V priebehu mesiaca bude na pultoch kníhkupectiev a budete si ju môcť kúpiť. Postupne uverejním ďalšie kapitoly, aby ste mali predstavu o čom je kniha.

 

1.kapitola

 

Niekde v strede Európy...

 

11. december 1997.

 

Samo prišiel na poradu so zlou predtuchou. Šéf major Rapavý na neho zagánil a prikázal:

„Do rána máte za úlohu chytiť s Rudom medveďa!“

„Načo nám bude medveď?“

„Nestaraj sa... do zajtra tu chcem mať medveďa!“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Veď nemáme na to ani potrebné vybavenie.“

„To ste fakt takí neschopní?? Nedokážete chytiť jedného posratého medveďa?!“

Hádať sa s ním nemá zmysel, pomyslel si Samo a radšej zostal ticho.

„Nie je ten šéf debil...? To máme chytať medveďa holými rukami?!“ rozčuľoval sa po návrate do kancelárie.

„Bohužiaľ, neostáva nám nič iné, iba to skúsiť,“ poznamenal Rudo.

Nech robili, čo robili, medveďa do rána nechytili a na poradu prišli s malou dušičkou. V kancelárii, vedľa šéfa majora Rapavého, sedeli Robo Potkan, vyšetrovateľ Slížik, krajský vyšetrovateľ Parazit a ulízaný Štrkáč z inšpekcie.

„Tak akóó...? Chytili ste medveďa?“ zaujímal sa šéf.

SkryťVypnúť reklamu

„Snažili sme sa... no nemali sme žiadnu šancu,“ vysvetlil Samo.

„Vedel som, že ste neschopní... preto som to dal za úlohu aj iným, oveľa šikovnejším.“

„Ja s mojimi kamarátmi sme medveďa chytili,“ ozval sa Robo, „máme ho vo vedľajšej kancelárii.“

Všetci sa presunuli do vedľajšej kancelárie, kde v strede na stoličke sedel priviazaný zajac.

„Veď to nie je medveď,“ zasmial sa Samo.

SkryťVypnúť reklamu

„To je len otázka pohľadu,“ zahlásil Robo a vzal do ruky obušok.

Klepkajúc si s ním po ruke podišiel k zajacovi a dodal:

„Priznaj sa, že si medveď!“

„Niéé,“ oponoval zajac a Robo ho začal mlátiť.

Po chvíli prestal a zaškúlil na zajaca:

SkryťVypnúť reklamu

„Tak sa konečne priznaj!“

„Niéé...“

Robo sa zahnal a zajac vykríkol:

„Dobréé, priznávam... som medvééď.“

Šéf sa uškrnul a pozrel na Sama.

„Presne takto dnes policajti chytajú medveďa!!“

V tom začal zvoniť telefón...

Samo sa strhol zo sna a počul zvonček od bráničky. Zrejme sa niečo vážne stalo, inak by v takú skorú hodinu nik neotravoval, prebehlo mu hlavou pozerajúc na hodinky, ktoré ukazovali minútu po šiestej.  Ťarbavo sa dotackal do obývačky a pozrel z okna. Pred domom bolo najmenej pätnásť ľudí.

„Polícia, otvorte! Domová prehliadka!“

Samo zrazu nevedel, či sen pokračuje, alebo to je už skutočnosť. Otvoril okno a zbadal vyšetrovateľa Slížika, vedľa ktorého stál ulízaný Štrkáč a kričal:

SkryťVypnúť reklamu

„Polícia otvorte! Máme príkaz na domovú prehliadku!“

„Niečo na seba hodím a idem odomknúť,“ zareagoval Samo.

Zatvoril okno, rýchlo sa obliekol, vzal z vešiaka bundu, skočil do topánok a pomaly kráčal k bráničke. Po celý čas premýšľal... Prečo domová prehliadka? Čo môžu hľadať? Možno som pri kšeftoch s autami kúpil nejakú ukradnutú súčiastku. Napriek mrazivému počasiu ho od strachu zalial pot.

Odomkol bráničku a prečítal si príkaz na domovú prehliadku. Vyšetrovateľ Slížik povedal nacvičenú frázu a zakončil:

„Ak máte nejaké výbušniny... žiadame vás, aby ste ich dobrovoľne vydali.“

„Čóó... výbušniny?“ začudoval sa Samo.

V sekunde sa mu uľavilo, zlepšila nálada a zaškeril sa. 

„Žiadne výbušniny vám nedám!“

Slížik nahodil priblblý pohľad a Samo dodal:

„Lebo žiadne nemám.“

„Veď ťa ten humor prejde,“ zaškúlil Štrkáč.

Prvý vošiel do dvora vyšetrovateľ Slížik, za ním ulízaný Štrkáč a postupne sa zoraďovali ďalší. Samo ich však zastavil.

„Ja som doma len s mamou... hádam nechcete ísť všetci?!“

Slížik so Štrkáčom ostali stáť a Samo pokračoval:

„Ak niečo nájdete, podám si sťažnosť, pretože vás nebudem mať pod dohľadom a kľudne mi môžete niečo podhodiť... poďte iba štyria a nezúčastnená osoba!?“

Štrkáč na prekvapenie súhlasil a Samo sa potešil prvému víťazstvu... Vôbec nevedel, či má právo také niečo žiadať, no zjavne to nevedel ani Štrkáč. Za nimi vošli dvaja detektívi z krajskej kriminálky, kapitán Suchý s poručíkom Čiernym a nezúčastnená osoba. Bol to bývalý pomocník VB, ktorý povýšil na plateného informátora.

Samo ich viedol do garáže, ale Slížik zahlásil:

„Najskôr chceme ísť do domu.“

„Do domu??“ začudoval sa Samo. „Hľadáte predsa výbušniny, či nie?!“

„Jasnéé... výbušniny,“ potvrdil Slížik.

„Ste normálni...? Kto by si dal výbušniny do domu?“

„Ak ich chce niekto dobre ukryť, dá ich do domu,“ pridal sa Štrkáč.

Samo ich debilnému uvažovaniu nechápal, ale rešpektoval. Vošli do chodby a rozdelili sa. Slížik so starším detektívom kapitánom Suchým sa vrhli na kuchyňu a Štrkáč s mladším detektívom poručíkom Čiernym na Samovu izbu. I keď usilovne hľadali, výbušniny nenašli.

Presťahovali sa do obývačky a rodičovskej spálne. Samo to zvládal až do chvíle, kým sa Štrkáč nezačal prehrabovať v maminej spodnej bielizni.

„Si debil... či úchyl?!“

Štrkáč nereagoval, len sa usmieval a dychtivo prekutrával mamine bombardiaky.

Po prezretí obytných miestností vyšli na povalu, ktorú Samovi rodičia používali ako sklad. Všetko nepotrebné tam roky nosili v domnienke, čo ak to niekedy budú potrebovať. Haraburdy boli prikryté igelitom s centimetrovou vrstvou prachu. Len-čo sa v tom začali prehrabovať, rozvírili prach a nemohli dýchať. Kašlúc opustili povalu a zišli do pivnice. Ani tam výbušniny nenašli. Najskôr si prezreli šuplíky s náradím a následne police so skrutkami, klincami a rôznymi drobnosťami. Špinaví sa presunuli do vedľajšej miestnosti, kde bolo v priehradke uskladnené uhlie na celú zimu. Štrkáč vzal lopatku a snažil sa trochu odhrabať. Samo nevydržal a zažartoval:

„Pod uhlím moc nehľadaj... ukryl som tam dve mŕtvoly.“

„Asi ti treba streliť zopár po papuli, aby si si prestal robiť srandu,“ zaškúlil na neho Suchý.

„Sranda je len v záchode... hovorí sa švanda,“ opravil ho Samo, „a ak chceš, môžeme ísť vonku na férovku.“

„Komu tykáš... ty sopliak!“

„Nejakému dedovi, čo tu machruje.“

Suchému vyletela ruka, ale Samo zareagoval. Uhol sa a v zapätí mu naznačil úder na solar so slovami:

„Starcov nebijem.“

Suchý vytiahol kaser, ibaže použiť ho našťastie nestihol. Mladší kolega Čierny ho spacifikoval a vyšikoval von. Suchý si neuvedomil, keby ho použil v pivnici, schytali by to všetci. Štrkáč lopatku položil a prehliadku uhlia ukončil.

Konečne sa začali venovať nebytovým priestorom. V garáži bolo množstvo náhradných automobilových dielov, tie ich však nezaujímali. Pod prístreškom parkoval prívesný vozík a záhradné náradie uložené na zimu.

„Čo je v tej skrini?“ zaujímal sa Slížik.

„Vidíš... na tú som zabudol,“ uškrnul sa Samo, „tam skladujem rôzne výbušniny.“

Slížik sa prepchal vedľa prívesného vozíčka, lenže nezbadal trčiaci drôt a roztrhol si nohavice.

„Kurva aj s takou robotou!“ zaklial otvárajúc dvere na skrini.

„Je tam niečo?“ vyzvedal Štrkáč.

„Nejaké farby, riedidlá a podobné blbosti...“

„S tým opatrne,“ podotkol Samo, „z toho vyrábam Molotovove kokteily.“ 

„Poďme preč, lebo ho prizabijem!“ neovládol sa detektív Suchý.

Opustili dvor a zamerali sa na stojace auto.

„Môžeš nám ho otvoriť?“ žiadal Slížik.

Samo s tým nemal žiadny problém. Vopchal ruku do vrecka, nahmatal diaľkové ovládanie, stlačil gombík a BMW sa otvorilo. Z prehliadky boli takisto sklamaní... Okrem benzínu a plynu v nádržiach, nič výbušné nenašli.

„Máme povolenie aj na prehliadku tvojho bytu v meste,“ oznámil Slížik.

„Idem sa prezliecť a cestou vás dobehnem.“

„Zoberieme ťa naším autom,“ zahlásil Štrkáč, „potom sa chceme s tebou porozprávať na oddelení.“

„O čom?“

„O všeličom!“

Prezliekol sa, nastúpil do rozheganého modrého vozidla Škoda Forman a vyrazili do mesta. Celou cestou premýšľal. Čo môžu chcieť? O výbušninách nič neviem... Jediné šťastie, že o kšeftoch s autami nepadlo žiadne slovo.

Tibor Šmál

Tibor Šmál

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  157x

Rád by som napísal niečo zo života Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Igor Pogány

Igor Pogány

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

36 článkov
Vladimír Rudl

Vladimír Rudl

114 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

128 článkov
Dušan Koniar

Dušan Koniar

803 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,273 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu