Práve preto tou rukou maľuje. Chce sa zbaviť toho alkoholika. Maľuje priamo. Bez šablóny. Rovno na telo. Podľa šablóny je to ľahšie. Rýchlejšie. Dokonalejšie. Ibaže všetky maľby sú rovnaké. Žiadna tvorivosť. Žiadna improvizácia. Len čistá dokonalosť. Pásová výroba. Kamoška si vybrala ťažšiu cestu. Maľuje podľa seba. Tak ako to cíti. Ale tak ona robí všetko. Tvorivosť je jej druhé meno. Len do občianskeho jej ho zabudli zapísať. Vďaka jej (občas roztrasenej) ruke je vidieť, že každý ornament je naozaj ručná práca. Čo kus, to originál. Dokonalý svojou nedokonalosťou. Ako človek. Každý jeden.
Preberanie názorov iných bez premýšľania, to je život podľa šablóny. Cudzej šablóny. Pásová výroba. Niekto prezentuje názor. Svoj názor. Vytvorí tak šablónu. A ľudia ju prevezmú. Celú, aj s obalom. Len tak. Lebo je to ľahšie. Pohodlnejšie. Netreba už myslieť. Netreba mrhať časom a energiou. Veď to už urobil niekto iný. Aj za nás. No nie je to super? Nie. Nie je.
Vytvorenie vlastného názoru vyžaduje podobný postup ako vytvorenie umeleckého diela. Človek zbiera informácie. Študuje fakty. Počúva rôzne názory iných. Vkladá do procesu svoje zážitky, skúsenosti, kreativitu. Doslova si "láme hlavu". A to občas bolí. Rovnako ako rehabilitácia po zložení sadry. Ale bez toho to nejde. Je to krásny, hoci občas náročný proces. Ale výsledok stojí za to. A autor si potom stojí za svojím dielom, či názorom. Každou svojou bunkou. Veď do neho vložil kus seba. Veď ho sám stvoril.
Svaly a mozog máme na to, aby sme ich používali. Čo sa nepoužíva, to zakrpatie. Ak prestaneme chodiť, časom nebudeme vládať ani stáť na vlastných nohách. Ak prestaneme tvoriť vlastné názory, či iné diela, časom nedokážeme myslieť. A potom nám nezostane nič iné, len slepo vykonávať príkazy a papagájovať názory iných. To už môžeme vrátiť občiansky preukaz a požiadať o určenie opatrovníka. A ani si nevšimneme, že žijeme podľa šablóny, ktorú nám niekto nakreslil.