Opakuje sa , ako neodbytný refrén pesničky a ťažko ide z hlavy von. Je rovnaký, ako keď som mala sedem rokov, alebo 28, alebo teraz, keď mám 77. Naozaj.
*
V kuchyni , hneď pri dverách bola výlevka na vodu, mala pekný mosadzný kohútik. A hore nad tým bolo malé zrkadlo. Pristavila som si hokerlík a horko-ťažko som sa naň vyštverala. Zaujímavé. Včera som sa podobným spôsobom tiež vyštverala na hokerlík, aby som zavesila záclonku na okno.
Úprimne vám poviem, pohľadom do zrkadla, som prekvapila samu seba. To som ja?! Napadlo ma, či môže byť ešte jedno také isté dievčatko, ale celkom také isté ako ja. Doteraz v tom nemám jasno. To, že pravdepodobne som „jedinečná“, aj so svojimi chybami , žiadna iná taká neexistuje , tak to nebola na štvorročnú zlá úvaha a vystačila som s ňou doteraz. O pár rokov neskôr som si uvedomila, že moja sestra je tiež jedinečná a o trochu neskôr, že aj každý človek . Aj toto poznanie ma poznačilo, myslím, že v dobrom.
Celý život mi vlasy, ofina padá do čela. Akosi sa nedajú skrotiť. Doteraz. Mama mi ich pripínala sponkou, chvíľku som aj vyzerala , že som učesaná, ale ozaj len chvíľku. A raz ,keď som už bola v puberte, tak mi jedna pani povedala, aby som si dala pozor, lebo by som mohla začať škúliť. Doteraz sa za to hanbím, lebo som jej povedala, že mám oko sklenené.
Možno som si na to spomenula preto, lebo teraz keď som už zostarla , tak som bola na operácii očí. Mám „nové oči „ a uznávam, že pohľad na svet sa mi veľmi a veľmi rozjasnil, farby sú náádherné a živé. Zrkadlo v kúpeľni ma nevydesilo, ale kachličky boli otrasné, zájdené, aj tie treba vymeniť. Nechce sa mi, možno to je prejav staroby, že človek už nechce nič meniť .
Napadlo ma, možno som sa už narodila, ako stará. U vnukov som si všimla, hneď ako sa narodili, vyzerali ako vráskaví, maličkí bezzubí starčekovia, ale zdali sa mi veľmi múdri. Narodili sa a vyzerali, že už všetko vedia, odkiaľ si to priniesli na tento svet, vie len pánboh. Pomaly to začali zabúdať a učiť sa nové veci, začali starnúť.
Deti a starí ľudia majú veľa spoločného. Nemusia sa pretvarovať, povedia čo im slina na jazyk prinesie, domáhajú sa svojho. Do a od určitého času im treba pomáhať.
Nič nie je smutnejšie ako sirotinec a starobinec. Dá sa to aj krajšie pomenovať, nemala by som tak, ale keď ma napadlo, nechám tak. Sirotinec je predsa lepší, pretože je nádejnejší, všetko sa môže na dobre obráti ť a prežiť pekný život. Je pravda, že štartovacia čiara do života je náročná, ale predsa len , je to štart do života, nie cieľ.
Aj keď, čo narobím, nakoniec ten starobinec nemusí byť najhoršie riešenie. Ak budem pri zmysloch, niečo si vymyslím a keď nebudem pri zmysloch, tak nič. Čas predtým ako som zostarla som využila najlepšie ako som vedela. Prežila som rôzne obdobia života a dokonca pekne za sebou. Detstvo, pubertu, a keď si spomeniem, párkrát mi život visel na nitke, manželstvo, deti, vnúčatá, mor , neviem ako to skončí s tou vojnou, hádam prežijem aj starobu, tak ako sa patrí.
Život je bez záruky. Niektoré moje rovesníčky stále lyžujú, športujú. Kamaráti, ktorí ešte nepomreli stále chodia po krčmách, žijú ako sa dá. Zopár ich chodí do kostola. Niektorých už nikdy nestretnem, ale raz určite, keď už ďalej nebudem vládať ísť. Nemám sa kde ponáhľať. A ešte toto som si všimla, že malé dieťa za rok svojho života urobí veľmi veľký krok vo vývoji a starý človek tiež, ale jeho vývoj ide opačným smerom, akoby cúval dopredu. Zvláštne. Aj to je zaujímavé, že v detstve trval rok neuveriteľne dlho a teraz sa mi zdá, že neviem či sa mi vôbec oplatí zvesiť vianočné ozdoby, tak rýchlo ten rok preletí.
Je to čudné, keď sa teraz pozriem do zrkadla, tak mám rovnaký pocit, ako keď som sa videla v zrkadle prvýkrát a mala som 3-4 roky. Prekvapenie a údiv. Aha, stále som to ja. Možno som dve v jednom, alebo v dievčatku bola už ukrytá starká a v starkej je teraz ukryté dievčatko.
Nezdá sa mi, že by som bola predtým iná, predtým ako som zostarla. Sú to moje roky . Najmä potme sa cítim úplne rovnako. Staroba obsahuje veľmi široké spektrum poznania nazbieraného počas života. Život sa nedá skomprimovať do čísla rokov. Čísla rokov môžu byť rovnaké, ale každý život je iný a jedinečný.