Jana Sminnová
Máte radi čipkované prádlo?
Všakže sa naňho dobre pozerá? Hlavne ak ho majú na sebe pekne vyvinuté modelky... (ale nie o nich som chcela)
milujem knihy a ticho.....slnko aj letné búrky.....sladkosti a špargľu.....lehárenie na tráve.....túlanie sa lesom.....horúcu sprchu.....dlhý spánok.....objatia a.....úprimnú radosť. Zoznam autorových rubrík: a pýtam sa..., a všimla som si..., len to moje, moje..., občasná melanchólia alebo...
Všakže sa naňho dobre pozerá? Hlavne ak ho majú na sebe pekne vyvinuté modelky... (ale nie o nich som chcela)
Nie je to na škodu. Myslím slovne (nie fyzicky) prefackať. Ja som občas poriadne lenivá, mám odbobia, kedy sa mi úplne, ale fakt úplne do ničoho nechce. Zvlášť, ak ide o povinnosti, ktoré so sebou nesú aj zodpovednosť. Najradšej by som sa schovala do myšej diery a tam prečkala zložité obdobie s utopistickou predstavou, že ak odtiaľ vyleziem, problémy nebudú. Neviem, či vyfučia niekam do prázdna, alebo sa sami vyriešia, to už ma netrápi (príliš zložité na premýšľanie). Jednoducho sa ich zbavím.
Cítim sa sama. Aj keď žijem v partnerskom vzťahu. Asi už láska vyprchala...
Včera som vyhodila jednu zo svojich úplne prvých podprseniek. Zadováženú kedysi dávno, ešte na základnej škole. Ešte si pamätám, ako som ju so svojou mamou kupovala a ako mi hádzala rozumy, že ju takúto peknú (a drahú!) nemám nosiť bežne a šanovať si ju na špeciálne príležitosti (že vraj k lekárovi :))))
A ja spím. Dokonca i v lete. Som teda nenormálna? Už som počula i čítala množstvo názorov o nenormálnosti tohto počinu. Ponožkári, pridajte sa ku mne a podporte ma, nech sa necítim osamotená...:-) Poznám ľudí, ktorí naopak, spia od zápästí až po členky zabalení v pyžame a nohy bosé....brrr...až mi je zima. Ja tvrdím, že tí sú nenormálni. A sme fifty-fifty. Ja som radšej nahá, ale ponožky musia byť. Aj v najhorúcejšom lete :-D Asi to súvisí s tým, že som strašne dlhá a paplón mi pre nohy nestačí... V čom spíte vy?
Vysporiadané to máme medzi sebou už dávno. Nie je problém. Prečo by aj bol? Napríklad malichernosť ako svatba, ktorá by nebola v kostole? A je to dôležité? Pre nás nie. Sme dvaja inteligentní ľudia, ktorí rešpektujú svoje presvedčenie a sú k sebe tolerantní. Kde je teda problém?
Často som svedkom hádok (a aj na blogoch) veriacich a ateistov. Aj jednu aj druhú stranu to vždy vytočí, zdvihne to obom stranám adrenalín a zbytočne. Pretože takéto hádky nikdy nikam neviedli. O viere sa totiž nepremýšľa logicky. Ani nemôže. A je to niekedy únavné sledovať tieto vojny, kedy si každá strana povie svoje a snaží sa o tom silou - mocou presvedčiť aj druhú stranu. Nedávno som našla zaujímavý článok ktorý je výbornou ukážkou ako zabrániť všetkým absurdným diskusiám. Tu je . (Autor: Frank Zindler)
Pre mnohých sa vybaví v hlave smiešny človiečik, ktorý úzkostlivo sleduje svoj zdravotný stav a neskutočne tým otravuje svoje okolie alebo to okolie neskutočne pobaví - väčšinou tých nezúčastnených. Ideálny je ako postavička do filmu, do nejakej komédie.
Ani ten článok neotvárajte, ak dúfate, že v ňom bude odpoveď. Pretože to neviem (s istotou) :-D Resp. si to nepamätám. Kedysi som totiž čítala článok s rovnakým názvom. Bolo to už dávno. Samozrejme v nejakom ženskom časopise a poriadne som sa na ňom zabavila. Bludy sú bludy.
reakcia na článok od Ľubice Heinzlovej O tom, prečo som out.
Prvé, úvodné články sa málokedy čítajú. Sú v nevýhodnej pozícii, ešte nikto Vás nepozná. A tak ako aj predslovy v knihách, každý ich preskočí. (Takmer každý.) Poznám to podľa seba. :-D