Najprv som si prečítala svoj posledný blog, nie preto, žeby som bola sebestredná (nerada by som sa však opakovala). Vianoce úspešne za nami, podarilo sa mi navariť celkom dobrú kapustnicu (ďakujem internet). Po výčitkách mojich detí, že nemáme klasické vianočné jedlo ako všetci ostatní som dokonca urobila aj zemiakový šalát. To, že som už takýto vianočný pokus robila, a že to nikto nechcel jesť si samozrejme nepamätali. Našťastie zjedli všetko a kapustnicu som dokonca varila aj na Silvestra, takže fakt mega úspech.
Koláčov som napiekla ako vždy habakuk, dokonca až dva druhy medovníkov. Ani jedny som však neozdobila. Holt pekár roka zo mňa nebude, ani rád zlatej varešky nedostanem. Upiekla som ďalšiu tortu na objednávku aj dva druhy koláčov k tomu. (yupiii).
Môj status je síce stále NZ ale už nastal pokrok! Bola som aj na pár pohovoroch. To považujem za maximálny úspech. Síce si ma nevybrali (lebo nie som muž) ale je to lepší pocit ako keď ma odmietnu kvôli veku.
Inak isť na pohovor to je ozaj zážitok. Nikdy neviete čo vás čaká, čo od vás budú chcieť. Najradšej mám otázku: "povedzte nám niečo o sebe" , "akoby ste sa opísali" a pod. Vtedy váham ako začať, mám povedať, že som matka dvoch detí, spolumajiteľka jedného psa, bytu a polovičná včelárka? Ozaj toto?
V horšom prípade od vás chcú vypočítať príklady na úrovni tretiackej matematiky, v ktorích lietajú motýle, včely a čojaviemčoešte. Stratila som sa už pri prvom kvete. Absolvovala som svoj prvý vstupný pohovor cez telefón (welcome to reality) kráčaj s dobou moja! Moje deti by hneď vysvetlili kde je sever, podľa nich som sa narodila v stredoveku.
Dnes som bola po dlhom čase behať, žiadna sláva to teda nebola, mozog však dostal čerstvú dávku kyslíka a slnka a moje telo dostalo ako bonus nohy alá Pinocchio. Neviem či je to dlhšou prestávkou, mojou nespavosťou alebo nebodaj vekom (hmotnosť nespomínajte!), včerajším vínom a polkou čokolády k tomu. Áno Monika, včera som dala ešte polku čokolády ale pomohol mi mm.
Počas tohtoročnej krásnej a mrazivej zimy (konečne zima ako sa patrí) som po rokoch stála na korčuliach. Dostala som od brata predčasný narodeninový darček, čo mi pripomína, že ma dnes ma čaká oslava mojich narodenín. Guláš som navarila našťastie už včera a Tiramisu sa tiež chladí. Neviem či by som to dnes ustála s tými drevenými nohami v kuchyni. Našťastie mi zostáva zvládnuť už len malé občerstvenie a krátku trať obývačka-kuchyňa, tak mi držte palce.
