<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Sokratov inštitút</title>
    <link>https://blog.sme.sk/sokratovinstitut</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Extrémisticky dobrí ľudia (Denisa Gdovinová)</title>
      <description>Nemám rada extrémy. Extrémne pitie, fajčenie, drogovanie, či jedenie jahodového džemu. Nikto nemá rád extrémne názory a extrémne šťavnaté nadávky. Takto vyhranení ľudia ma naozaj znepokojujú. Rovnako sú mi ale podozriví ľudia, ktorí nepijú, nefajčia a nenadávajú vôbec. Takí, čo to ani raz nevyskúšali, ale odsudzujú to jedna radosť. Bojím sa ľudí, ktorí majú iba konzervatívne názory. Bojím sa tých, ktorí ani raz nevyskúšali drogu - ani jeden joint, a dokonca ani jeden pohárik marhuľovice.</description>
      <guid isPermaLink="false">18506ae9-a269-4c96-87bf-8e478d5cb92a</guid>
      <pubDate>Tue, 25 Feb 2014 07:00:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/sokratovinstitut/spolocnost/extremisticky-dobri-ludia-denisa-gdovinova</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mám sedem súrodencov. A je to skvelé. (Alžbeta Remencová)</title>
      <description>Viem, že sa to stane. Takmer 100% pravdepodobnosť, že sa rozhovor obráti tým smerom. Vždy, keď poviem, že pochádzam z veľkej rodiny, predstaví si môj spoločník všetko zlé a negatívne, čo to so sebou prináša. Uznávam: sedem sestier a jeden brat je silná káva. Ale prečo sa na svet dívať tak pesimisticky?</description>
      <guid isPermaLink="false">1a373c70-dca7-47f5-84c0-f5dd29e42257</guid>
      <pubDate>Thu, 20 Feb 2014 04:22:43 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/sokratovinstitut/nezaradene/mam-sedem-surodencov-a-je-to-skvele-alzbeta-remencova</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zameškaný moment (Lukáš Podolský)</title>
      <description>Poznáte ten čarovný moment, keď sa vám zdá, že všetko sa spomalilo? Farby sú sýtejšie a zvnútra cítite teplo. Keď ruch ulíc začína byť koncertom ticha?</description>
      <guid isPermaLink="false">73b1a23a-fcbb-465f-bf17-07b02c8c4b71</guid>
      <pubDate>Tue, 11 Feb 2014 17:07:30 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/sokratovinstitut/nezaradene/zameskany-moment-lukas-podolsky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Offline svet (Marie Stracenská)</title>
      <description>„Bol si tam? Fyzicky? V offline svete?" Chvíľu mi trvá, kým mi dôjde posledná veta. Fyzicky. V offline svete. Nie cez počítač, Google, Street View, na Youtube, cez Facebook. Naozaj. Offline svet - tak označil mladík krajinu za dverami, kde padá skutočný mokrý dážď, naozaj oziaba cez tenké podrážky, kde fúka vietor tak, že rozstrapatí vlasy. Kde mi vtáky, ktoré počujem spievať, preletia pol metra nad hlavou.</description>
      <guid isPermaLink="false">c97eb64a-ed03-40c0-8500-c200dff77c32</guid>
      <pubDate>Wed, 15 Jan 2014 05:54:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/sokratovinstitut/nezaradene/offline-svet-marie-stracenska</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dobrovoľník – novodobý otrok alebo hrdina? (Karina Smalcová)</title>
      <description>Som dobrovoľník! Som? Kto si môže povedať, že je dobrovoľníkom? Ten kto pomôže doma umyť riad? Ten kto prevedie babku cez cestu? Dnes máme na Slovensku ako v jednej z mála krajín zákon o dobrovoľníctve, ktorý vstúpil do platnosti počas Európskeho roka dobrovoľníctva 2011. Hlavným iniciátorom bolo o.z. CARDO  v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti NOS-OSF, PDCS a 1.SNSC. Tento zákon definuje dobrovoľnícku prácu a upravuje právne postavenie dobrovoľníka a právne vzťahy pri poskytovaní služieb, činností a iných výkonov dobrovoľníkov.</description>
      <guid isPermaLink="false">77a96854-5f5b-415a-b452-f7ef6325354a</guid>
      <pubDate>Sun, 12 Jan 2014 07:01:23 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/sokratovinstitut/nezaradene/dobrovolnik-novodoby-otrok-alebo-hrdina-karina-smalcova</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ušiel mi tiger (Martin Buňo)</title>
      <description>Drahá Puppi, rok strieda rok a ja bilancujem, či skôr balansujem, ten starý. Rozprával som sa s mnohými ľuďmi a všetci vraveli podobne, akoby sme žili rovnako. No lemon no melon. Sprava aj zľava stále to isté, len no lemon no melon. Bez kyslosti asi sladké nebude, to si všetci pamätáme už z detstva a ja sa domnievam, že je to všeobecná múdrosť, ktorú nás naše matky podvedome naučili.</description>
      <guid isPermaLink="false">06c97571-595b-4a0e-b42c-00aff25c14c4</guid>
      <pubDate>Wed, 08 Jan 2014 07:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/sokratovinstitut/spolocnost/usiel-mi-tiger-martin-buno</link>
    </item>
    <item>
      <title>Slováci nie sú leniví (Ján Markoš)</title>
      <description>Nehovorte mi, že Slováci sú lenivý národ. Tí, medzi ktorými žijem, sú až bláznivo aktívni. V neziskovom sektore sú mnohí ľudia až posadnutí zmenou spoločnosti: vylepšujú, propagujú a páchajú osvetu ako zdivení. Mnohokrát robia desať a viac hodín denne, i keď im nadčasy nikto nezaplatí. Žijú z idealizmu, tak ako zamilovaný žije z lásky. Jesť a spať im netreba.</description>
      <guid isPermaLink="false">8857c93a-40ad-4262-b9b6-d218fb86640c</guid>
      <pubDate>Sat, 21 Dec 2013 04:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/sokratovinstitut/spolocnost/slovaci-nie-su-lenivi-jan-markos</link>
    </item>
    <item>
      <title>Len jeden akord z durovej tóniny (Tomáš Fedorko)</title>
      <description>Keď som bol malý chlapec, rodičia ma dali na klavír. Na talentových skúškach som sa prejavil ako schopný adept a ZUŠka bola pár ulíc od nášho domu. Chodil som tam veľmi rád a tak ako každé dieťa, ktoré v normálnej škole preniká do tajov abecedy, slov, viet a príbehov, som ja za klávesnicou začal prenikať do tajov nôt, taktov, melódií, harmónií... Vždy si na to obdobie rád spomeniem.</description>
      <guid isPermaLink="false">1552c890-5cca-4461-8e36-6ae1419ff179</guid>
      <pubDate>Sun, 08 Dec 2013 16:58:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/sokratovinstitut/spolocnost/len-jeden-akord-z-durovej-toniny-tomas-fedorko</link>
    </item>
    <item>
      <title>Deň ako beh na vlak</title>
      <description>Rána bývajú u nás v dome pod lesom tiché a studené, lebo od rieky prúdi chlad. Posteľ  mám rovno pod strešným oknom a v lete ma budí slnko. Teraz v zime ho nahrádza budík a hneď ako zazvoní vyskakujem z postele, ináč by som zaspal. Zapnem budík a dostávam SMS-kou s ponuku ísť cez víkend prednášať o PR na skautský kurz. Srdce zvíťazí nad rozumom, ktorý hovorí že sa treba učiť, lebo koniec semestra sa blíži a pokiaľ si to nerozmyslím rýchlo odpisujem, že to beriem.</description>
      <guid isPermaLink="false">1595632e-484b-48da-b451-6e06ecab15c4</guid>
      <pubDate>Sat, 30 Nov 2013 04:00:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/sokratovinstitut/nezaradene/den-ako-beh-na-vlak</link>
    </item>
    <item>
      <title>Stín Hirošimy a konec světa (Václav Cílek)</title>
      <description>Zkusím navrhnout, že příběh starého strachu, na který jsme již zapomněli a hlavně chtěli zapomenout, pokračuje a dál ovlivňuje naše životy. Strach zůstal, ale jeho počátky se v ruchu současnosti ztratily. Jean Dulemeau však ve svých studiích o historii strachu na západě ukazuje, že strach nemizí, ale občas někam zaleze a pár let či desetiletí není vidět.</description>
      <guid isPermaLink="false">5c50c21b-725a-4bc5-afb7-abe8082df365</guid>
      <pubDate>Fri, 15 Nov 2013 04:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/sokratovinstitut/spolocnost/stin-hirosimy-a-konec-sv-ta-vaclav-cilek</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nie je župan ako župan (Jeden den v živote študentky politológie)</title>
      <description>Ráno vstávam s prvým ružovkastým svetlom na oblohe. Zošuchnem sa z postele a neistým krokom opitého piráta sa presuniem do kuchyne. Postavím hrniec s vodou na sporák a o chvíľu stojím so šálkou kávy pred oknom a sledujem to krásne divadlo na oblohe. Dokým sa popred mojou bytovkou neprevalí 20 vagónový nákladný vlak a nevytrhne ma z mojej príjemnej ospalosti. Je čas začať žiť.</description>
      <guid isPermaLink="false">27261773-ef6f-4e47-8df3-5f7fe51aede0</guid>
      <pubDate>Sat, 09 Nov 2013 03:18:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/sokratovinstitut/spolocnost/nie-je-zupan-ako-zupan-jeden-den-v-zivote-studentky-politologie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Záhada dokonalého študenta</title>
      <description>V máji som mal tú česť viesť vstupné pohovory do Sokratovho inštitútu. Štyridsaťpäťkrát som sa dookola opýtal tie isté otázky a snažil sa vnímať odpovede; niektoré nápadité, iné banálne. Prekvapilo ma, ako sa skupiny ľudí na seba navzájom podobajú: skauti na skautov, technici na technikov, umelci na umelcov. Akoby nejestvoval len jediný druh človeka, ale viacero od seba jasne odlíšených poddruhov, ktoré si v Strednej Európe a v dvadsiatom prvom storočí zvolili celkom odlišné stratégie prežitia.</description>
      <guid isPermaLink="false">aa8f044b-da8f-4ee7-a60d-a2ab35d274f4</guid>
      <pubDate>Sat, 02 Nov 2013 12:54:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/sokratovinstitut/spolocnost/zahada-dokonaleho-studenta</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
