a dostatočne zrelí, aby sme sa do zbytočných zákopov nedali zatiahnuť.
Ja osobne som presvedčený o tom, že hra „maďarskou kartou“ je na Slovensku dávno za zenitom. Preč sú tie časy, keď Slota a Mečiar ju vyťahovali vždy, keď im začalo tiecť do topánok.
Milý Boris, dnes žijeme inú dobu. Táto krajina, demokracie, mier, zdravie a peňaženky občanov majú toľko prirodzených nepriateľov, že vyrábať ďalších už neslúži nikomu. Slota a Mečiar sú minulosťou a z Teba s nepolitickým imidžom sa medzitým stal politik na slovo vzatý a dokonca dnes si vo veľmi vysokej ústavnej funkcii. To čo je dovolené opozičníkovi a nepolitikovi, nie je dovolené predsedovi parlamentu. A je to takto správne. Táto vážená funkcia si vyžaduje vážené slová. Nepotrebuješ populistické pomôcky, pán predseda. Sú to tak prekliato nízko položené nástroje politického boja, že urážajú aj samotných voličov. Je pozoruhodný tento strach o „odtrhnutie“ juhu Slovenska, ale Tvojej funkcii a faktu, že Tvoja strana je členom vládnej koalície viac svedčí starostlivosť o ľudí, ktorí tu žijú. Aká napríklad? Vrátiť na juh Slovenska všetky zastavené investície tak, aby sa aj táto časť krajiny mohla cítiť občiansky a politicky akceptovaná. To od tejto vlády očakávajú občania maďarskej národnosti, ale aj Slováci, či iné národnosti žijúce na južnom Slovensku. A bude porozumenie, pochopenie a spolupráca na všetkých úrovniach.
Vážený pán predseda, sme suverénna krajina, uprostred Európy v 21. storočí. Buďme primerane sebavedomí. A tak, ako ten obávaný Orbán: necúvajme, poďme vpred!
