reklama

o Bolte a o ľuďoch...

Nekomentujem, neposudzujem - len sa delím o svoje skúsenosti v súvislosti s nedávnou debatou o spoločnosti BOLT…

o Bolte a o ľuďoch...
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Počas svojho pobytu v Londýne som si zvykla na UBER...bolo to pohodlné, človek vedel, kto ho vezie, kedy sa tam dostane a koľko za to zaplatí… taktiež mi vyhovovalo, že som nemusela myslieť na to, aby som mala v peňaženke peniaze, keďže platba kartou nebola vždy možná a okrem toho, väčšina šoférov to vnímala ako zdržovanie - takto ste si zaregistrovali bankovú kartu a suma vám bola automaticky odčítaná z vášho účtu…

Po príchode do Bratislavy som automaticky hľadala niečo podobné...na moje prekvapenie tu UBER nefungoval, ale všetky spomínané výhody ponúkala aj služba BOLT...a tak som si nainštalovala aplikáciu, zaregistrovala kartu a začala sa voziť…

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vozím sa takto už od apríla a zažila som všeličo, resp. v pravom slova zmysle všelikoho...asi najpestrejšiu zmesku národností tvoria podľa mňa práve šoféri taxislužieb...okrem Ukrajincov, ktorí sú asi najbežnejší, som ale zažila aj Poliaka, Egypťana, Turka, Srba a minulú sobotu dokonca aj Iránčana...Samozrejme, preferujem našincov, ktorí aspoň trochu Bratislavu poznajú, keďže ja veľmi nie a vždy som v strese, keď idem na neznámu adresu… Dvakrát sa mi dokonca stalo, že ma viezli hluchonemí šoféri...bola som trochu na rozpakoch, a rozmýšľala som, že ako by asi reagovali, keby išla napríklad húkajúca sanitka...ale potom som si povedala, že by ju snáď videli a že asi museli splniť všetky zákonné predpoklady, keď dostali vodičák a aj licenciu...v každom prípade ma obidvaja bezpečne doviezli do cieľa…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako duša zhovorčivá sa rada púšťam s vodičmi do rozhovoru...zaujímam sa, odkiaľ sú, ako idú kšefty, a podobne...niektorí sa radi rozprávajú, iní nie a ja to rešpektujem…niekedy sa stane, že ja sama som niekde v myšlienkach a oni sa začnú pýtať a dokonca sa aj ospravedlnia, že či môžu byť takí zvedaví...ako spisovateľka som rozhodne menej známa ako novinárky, ale hlavne mladšia klientela ma už niekoľkokrát spoznala ako „mamu Kuba Lužinu“, na ktorého programy v poslednej dobe chodím a kde Jakub vždy povie, že tam v hľadisku sedí jeho mama...jeden pán ma dokonca spoznal po hlase a pýtal sa, či som to ja tá, ktorú si vždy volajú novinári do vysielania, aby rozprávala o živote v Saudskej Arábii...priznala som, že hej...mám naozaj celkom charakteristický hlas - okrem toho, že trochu ráčkujem, mám aj takú inú melódiu...môj brat zvykne hovoriť, že mám anglický prízvuk, aj keď hovorím po slovensky...čo už...pätnásť rokov bola angličtina mojím hlavným dorozumievacím jazykom a za pár mesiacov sa to zabudnúť nedá…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za celú tú dobu, čo sa vozím s BOLTom, som mala iba dve negatívne skúsenosti… prvá bola s Ukrajincom menom Ruslan, ktorý ma zhodou okolností viezol dvakrát ( som si nezapamätala po prvom raze jeho meno, teraz už viem, že Ruslana nie) a ktorý mi veľmi ostentatívne dával najavo, že aké je pre neho namáhavé vstať zo sedadla šoféra, otvoriť kufor a vložiť do neho moje poskladané chodítko. Myslím si, že si zjavne neuvedomil, že pre mňa je oveľa ťažšie prijať fakt, že už nemôžem behať ako srnka a bez opory neprejdem ani pár metrov...čo už…

Druhý pán zase doplatil na svoju možno až prílišnú ochotu...bolo to ráno, vtedy obyčajne šoférujú naši dôchodcovia, ktorí si takto privyrábajú...jeho auto, podobne ako aj mnohé iné, ktoré som už zažila, nebolo nijako označené - ani nápisom BOLT, ani Taxi, niekedy sa mi stalo, že dokonca prišlo auto a malo UBER a ja som len podľa farby a typu vozidla zistila, že je to to moje...no a tento pán ma viezol opäť na mne neznáme miesto a keď zabočil a zastal, objavila sa zrazu vedľa nás „ruka zákona“. A nebola hocijaká, bola teda naozaj pekne urastená, a hneď spustila na milého šoféra, že či si uvedomuje, že vošiel do zákazu vjazdu. Pán sa začal vyhovárať, že chcel, aby som nemusela veľa chodiť a ja som sa snažila „ruku zákona“ ukecať. Dotyčný policajt však povedal, že tu žiadne výhovorky neplatia, že pokuta je 50 eur. Na to milý šofér vybafol na mňa, že nech ju zaplatím, že je to moja vina. To ruku zákona zjavne rozladilo a prísne sa spýtala, že kde má dotyčný šofér kartičku taxikára, ktorá má byť podľa nejakej vyhlášky za predným sklom. Šofér začal hľadať v peňaženke a nejako ju nemohol nájsť. Ruka zákona nekompromisne zavelila, aby si vybral – buď 200 eur pokutu za to, že nemá viditeľné označenie taxislužby alebo 50 eur za to, že vošiel do zákazu vjazdu...predpokladám, že si vybral to druhé, ale to už som bola preč...v každom prípade mi tento incident pokazil deň a aj po pár mesiacoch si ho živo pamätám, ale ako som naznačila v nadpise – nie je to o značke, vždy je to o v pravom zmysle slova o ľuďoch...

Soňa Bulbeck

Soňa Bulbeck

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  1 868x

Spisovateľka, blogerka a učiteľka angličtiny, ktorá sa po pätnástich rokoch vrátila na Slovensko a píše nielen o tom, čo zažíva tu, ale stále aj o svojich zážitkoch z Blízkeho Východu a iných krajín... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu