Iditarod Trail Invitational je najdlhší a najťažší zimný ultramaratón na svete. Považuje sa za jeden z najnáročnejších zážitkov na planéte, jeho účastníci čelia extrémne náročným fyzickým, environmentálnym a psychickým výzvam. Na historickej trase Iditarod Trail si pretekári zmerajú sily na bicykli, peši alebo na lyžiach. Iditarod Trail Invitational si vyžaduje sebestačnosť a značnú odolnosť, každý pretekár musí byť pripravený na cca 30 mrazivých dní a nocí, v nehostinných podmienkach, za minimálnej vonkajšej podpory.
Najprestížnejší zo všetkých zimných ultramaratónov, ITI 1000, zavedie športovcov do odľahlých končín aljašskej divočiny (cez mestečká, zamrznuté jazerá, hory, tajgy). Historický chodník Iditarod Trail z mesta Anchorage až k slávnemu oblúku v Nome zvládnu len tí najodvážnejší dobrodruhovia.
Tento rok budeme mať v preteku ITI 1000 želiezko v ohni, výstižnejšie želiezko v mrazivej divočine.
Slovák, lekár Ján Kriška, naturalizovaný Američan zo Severnej Karolíny, podstúpi závod o prežitie už tretíkrát. V roku 2017 a 2018 ho absolvoval peši, tento rok zvolil lyže.
O zaujímavom spolužiakovi z gymnázia ešte bude reč, teraz uvediem niekoľko informácií o legendárnom preteku a jeho histórii:
Ako preložiť názov IDITAROD? Gordon Fowler, športový redaktor Times Sports poznamenal:
„Iditarod znamená čistá voda a pomenovali ho Indiáni Shageluk podľa rieky Iditarod.“
Iní sa zas prikláňajú k pôvodu názvu odvodeného zo slov: vzdialené, odľahlé miesto.
Dobrodruh a cestovateľ RJ Sauer poznamenal:
Toto je cesta, nie preteky. Ide o to, kým skutočne ste ako človek.
História tohto podujatia sa začala písať v roku 1973, kedy sa uskutočnili prvé preteky psích záprahov Trail Sled Dog Race.
Dorothy G. Page, známa ako zakladateľka Iditarod, chcela pripomenúť historické fakty a zásluhy musherov (mašér). Tí so svojimi psami zabezpečovali jediný dopravný a komunikačný prostriedok Aljašky v minulosti. V 20. rokoch minulého storočia začali prichádzať na Aljašku hľadači zlata, ktorí sa premiestňovali do zlatých polí psími záprahmi.
Ešte silnejší príbeh Iditarod Trail sa písal v roku 1925, trasa sa použila na presun liekov z Nenany do Nome, keď epidémia záškrtu ohrozila životy takmer všetkých obyvateľov tohto malého, izolovaného mestečka. Psie záprahy prekonali náročný terén v dĺžke 700 míľ (1127 km). Psy sa tiež používali na doručovanie pošty a prepravu ďalších zásob do mnohých odľahlých oblastí Aljašky. Kongresom Spojených štátov bol Iditarod Trail v roku 1978 označený za národný historický chodník.
V podujatí majú symbolickú úlohu dve lampy: červený lampáš a petrolejka.
Organizačný výbor Iditarod Trail rozsvieti v cieli, v prvú marcovú nedeľu, o 10h00, petrolejovú lampu, pripevnenú k Burled Arch v Nome. Tá zostane svietiť do chvíle, kým posledný pretekár prekročí cieľovú čiaru a bude oznámený oficiálny koniec Iditarodu. Posledný pretekár zažije svoju chvíľku slávy, dostane do ruky červený lampáš:-)
Pre úplnosť ešte doplním, že prvého preteku sa zúčatnili musheri a psie záprahy z celého sveta, dokonca i z Československa. Závod ich dokončilo 22.
Na štart Trail Sled Dog Race dňa 8. marca 2026 sa postaví 39 musherov.
ITI sleduje historický chodník Iditarod Trail od jeho začiatku pri jazere Knik neďaleko Anchorage až po odľahlú dedinu McGrath vo vnútrozemí a pokračuje k Beringovmu moru, kým nedosiahne koniec chodníka v Nome.
Za dedinou Ophir sa chodník rozdvojuje na severnú a južnú trasu, kým sa opäť nespája v Kaltagu. V párnych rokoch zvyčajne vedie po severnej a v nepárnych rokoch po južnej trase. Trasa je značená odrazovými značkami, napriek tomu účastník musí zvládať orientáciu v drsných zimných podmienkach divočiny, v potenciálne nebezpečnom teréne.
Pretekárom bude k dispozícii sedem kontrolných stanovíšť s občerstvením, prípadne skromným ubytovaním. Športovci sa musia prihlásiť a odhlásiť na každom kontrolnom stanovišti, t.j. :
kontrolný bod 1 – Motýlie jazero (25. míľa), kontrolný bod 2 – Hooligan's Retreat (75. míľa ), kontrolný bod 3 – Finger Lake (125. míľa), kontrolný bod 4 – Jazero Puntilla (150. míľa), kontrolný bod 5 – Rohn (200. míľa), kontrolný bod 6 – Nikolaj (300. míľa) a kontrolný bod 7 – McGrath (350. míľa)
Pre účastníkov ITI 1000 sú k dispozícii tri miesta na doplnenie zásob (potraviny, batérie, ohrievače rúk, atď).
Jano vyštartuje na legendárny pretek 22. februára o 14h00. Ako inak, rozhodol sa pre lyže, práve lyžiari čelia najväčším výzvam. Lyžiarsky závod doteraz ukončilo len 5 účastníkov, rekord je 24 dní.
Jano nie je na Aljaške nováčikom, pretek je pre neho meradlom ľudskej vôle. Jano dokončil 1000-míľový beh za 29 dní, 20 hodín a 20 minút v roku 2018. Bol to reparát z roku 2017, kedy preteky pre tažké omrzliny prstov a následnú amputáciu nedokončil...
Po ôsmich rokoch sa Jano postaví na štart na lyžiach, v kategórii ITI 1000. Aktuálne sa pripravuje v Severnej Karolíne, pochvaľujúc si skutočnú zimu.
Na prípravu mu nezostáva veľa času, aj kvôli pracovnej zaneprázdnenosti. Uvedomuje si tiež vek, aj keď autorka článku si myslí, že 58-ročný chlap je v najlepších rokoch, či?:-)
Pri tréningu pomáha Janovi aj jeho vnúčik Valer, ktorý poslúžil ako simulácia nevyhnutnej batožiny, ktorú si Jano bude na pretekoch ťahať za sebou.
Jano je môj spolužiak z Gymnáziá Ladislava Sáru v rokoch 1981-1985. Jeho silnými stránkami sú inteligencia, odhodlanie, pevná vôľa, vytrvalosť. Na gympli bol v neustálom pohybe, vyznačoval sa hlasitým prejavom a neúnavnými diskusiami s profesormi. Osobne na neho veľa spomienok nemám, v tom čase bol medzi spolužiakmi aj dvojročný vekový rozdiel a Jano patril k tým najmladším. Vtedy bolo pravidlo, že dievčatá sa pozerali po chalanoch z vyšších ročníkov, naopak pre chalanov prišla ich chvíľa neskôr:-)
Napriek tomu mi v pamäti zostala živá spomienka na tanečný maratón v telocvični nášho gymnázia, kde sa Jano predstavil ako všestranný neúnavný tanečník...
Spolužiačka Katka vždy vytiahne historku z výletu do hôr. Skupinka vyvolených (mňa nezobrali), šľapala zasneženým kopcom smerom na Ďumbier a Jano vyniesol batožinu všetkým, ktorí už nevládali...
Jano pracoval ako vysokohorský nosič vo Vysokých Tatrách. Sám seba považuje za človeka, ktorý v kritických situáciách zachováva chladnú hlavu...
Jana si teraz vychutnávam na pravidelných stretávkach z gymnázia, kedy humorom jemu vlastným, rozpráva zážitky, trebárs aj zo spomínaných pretekov. Samozrejme svoje výkony zľahčuje, bagatelizuje, otočí na srandu. Otázka padla aj na prítomnosť voľne žijúcich zvierat v divočine, Jano odpovedal pokojne: Neprekážali sme si navzájom...
S Janom som sa rozprávala pred niekoľkými dňami, rozhovor ukončil slovami:
Na Aljašku odchádzam18. februára 2026. Cieľom je prežiť a preteky dokončiť. Budem mať satelitný messenger, čo mi umožní posielať fotky počas celého dobrodružstva.
Aljaška je očarujúca, nič podobné som nevidel, je to posledná divočina. Fotka v Nome pod Iditarod bránou je moja životná výzva...
Držíme palce:-)
Počas preteku pomôže Janovi kvalitná športová výbava od sponzorov: slovenská firma Scandinavia, nórske firmy Amundsen Sports a Devold, Janov pivovar Thirsty Souls a jeho klinika Kriska Health.
