Veľkolepé pamiatky Ríma, stovky kostolov a fontán definujú jeho nádherný profil a robia z neho mesto s najvyššou koncentráciou historického, archeologického a architektonického dedičstva na svete.
V priebehu storočí bolo kúzlo Ríma zachytené na papieri slovami básnikov a spisovateľov i nádherne zobrazené vo výtvarných a sochárskych dielach veľkých umelcov.
Počas svojej cca 2 800 rokov dlhej existencie, bolo sídlom starovekého Ríma, kráľovstva, republiky, cisárstva i pápežských štátov. Čelilo rozdeleniu ríše na Západorímsku a Východorímsku.
V roku 1980 bolo Staré mesto vrátane Vatikánu zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Pred cestou do Ríma je vhodné zopakovať Dejepis zo základnej či strednej školy, oprášiť historické vedomosti:-)
V článku by som nerada skĺzla k encyklopedickému opisu histórie presláveného „večného mesta“, naopak, chcela by som sa podeliť s vlastnou skúsenosťou z návštevy Ríma.
Spomeniem úplný základ kľúčových postáv rímskych dejín, ktorý určite ovládate, prípadne pri tom opakovaní dejepisu na ne narazíte...
Podľa mýtickej legendy Rím založili dvojičky, Romulus a Rémus dňa 21. apríla 753 pred Kristom.
Kľúčové osobnosti histórie: najslávnejší rímsky vládca Július César, prvý rímsky cisár Augustus, rímsky cisár Konštantín Veľký (legalizoval kresťanstvo), filozof a rímsky cisár Markus Aurelius, ale i gladiátor Spartakus (viedol povstanie otrokov proti Rímskej republike), či filozof a štátnik Cicero.
Tiež si treba prebehnúť diela najvýznamnejších renesančných či barokových umelcov: Michelangelo Buonarroti, Raffael Santi, Lorenzo Bernini či Leonardo da Vinci.
Ja som tak urobila niekoľko večerov pred cestou a pri prehliadke Ríma som sa cítila trochu „v obraze“ :-)
Vybavení vedomosťami, vydajme sa do Ríma. Ale ešte POZOR!
Nemenej významná je včasná organizácia výletu: stanovenie počtu dní, vybrať vhodné ubytovanie, zakúpiť a rezervovať vstupenky, zbaliť si pohodlnú odev, vrátane obuvi.
Za štyri dni sme nachodili 92 200 krokov, 65 kilometrov, popritom sme využívali metro a autobus.
Ubytovali sme sa v štvrti Monti, cca 200 eur/noc. Monti sa ukázala ako výborná voľba. Je to najautentickejšia štvrť Ríma, s malebnými butikmi a vyhlásenými reštauráciami. V minulosti mala zlú povesť, dnes je miestom bohémov...
V tejto štvrti sme mali doslova na skok tri významné kostoly: Bazilika Sainte-Marie-Des-Anges-et-Des-Martyrs, Bazilika Santa Maria Maggiore i anglikánsky Kostol San Paolo. Vždy ráno alebo večer sme sa v nich nakrátko zastavili.
Môže sa zdať, že ich uvádzam len tak medzi riadkami, ale opak je pravdou. Všetky tri uvedené kostoly sú dôležitými historickými pamiatkami Ríma.
Bazilika Santa Maria Maggiore je umiestnená na vrchole Esquilénskeho pahorku a je jednou zo štyroch pápežských bazilík v Ríme. Pochovaných je v nej osem pápežov, medzi nimi aj pápež František.
Bazilika je známa aj najstaršími mozaikami Ríma a najvyššou zvonicou, vo výške 75 metrov.
V Ríme nájdete viac ako 900 kostolov, kto staval kostoly, nemusel platiť dane...
Späť k organizácii. Rezervácia rôznych vstupeniek bola dramatická, určite ju netreba podceniť. Keďže Rím sme mali naplánovaný na koniec septembra, predpokladala som, že so vstupmi do historických pamiatok nebude problém. Samozrejme, že bol..
10 dní pred cesou som si náhodne sadla k počítaču, s pocitom, že dostatočne vopred rezervujem dva Roma City Pass (89 - 109 EUR). Pasy ponúkali dátumy a časy prehliadok už značne obmedzené. Návštevu Vatikánskych múzeií a Sixtínskej kaplnky sme mohli absolvovať iba v deň odchodu, o 12h30 (let sme mali o 18h00). Sklamane som to oznamovala priateľovi, ktorý ironicky poznamenal: super, idem tretíkrát do Ríma a opäť neuvidím Sixtínsku kaplnku. Rozhodli sme sa vstupenky zarezervovať, akceptujúc, že posledný deň budú skutočné preteky s časom!
Poďme však pekne chronologicky.
Deň č.1
Každé väčšie mesto si rada prejdem autobusom Hop-on Hop-off, získam tak ucelenú predstavu. Kúpili sme si vstupenky na Big Bus Rome a absolvovali prvú prehliadku Ríma autobusom so sprievodcom.
Big Bus vrelo odporúčam: majú výborne zvolenú trasu, viacjazyčný audiosprievodca poskytuje zábavný komentár k histórii i k pamiatkam pozdĺž trasy, autobus je pohodlný, sčasti zakrytý. Boli sme s ním aj na romantickej nočnej jazde.
Ďalšie dni sme využili služby inej spoločnosti, boli sme menej spokojní.
Z autobusu sme vystúpili v blízkosti Vatikánu a tešili sa na návštevu Baziliky svätého Petra. Vstup bol rezervovaný na konkrétnu hodinu, čakanie a kontroly trvali cca 20 minút.
Bazilika svätého Petra je najväčší rímskokatolícky kostol na svete, centrum katolíckej viery. Pápež tu plní povinnosti duchovného vodcu katolíckej cirkvi, biskupa Ríma i hlavy štátu Vatikán. Celebruje rannú svätú omšu, predsedá dôležitým náboženským obradom.
Bazilika je zasvätená apoštolovi svätému Petrovi, ktorý je považovaný za prvého pápeža a mučeníka. Je postavená na mieste, kde bol svätý Peter umučený a pochovaný.
Výstavba baziliky trvala viac ako 120 rokov, od roku 1506 do roku 1626. Bola postavená na mieste staršej baziliky, ktorú si v 4. storočí objednal cisár Konštantín.
Je klasickým príkladom renesančnej a barokovej architektúry. Pôvodný návrh architektov Bramante a Michelangelo sa držal renesančných ideálov symetrie a proporcií. Prístavby od Berniniho priniesli veľkolepé barokové prvky vrátane baldachýna a kolonád na Námestí svätého Petra.
Pod kostolom je pochovaných 91 pápežov.
Bazilika svätého Petra uchováva dôležité diela renesančného a barokového obdobia, vrátane Michelangelovej La Pietà (Panna Mária drží v lone bezvládne telo Ježiša Krista po odobratí z krížu), vytesanej do bloku carrarského mramoru. Nájdete ju vpravo hneď po vstupe do baziliky.
Berniniho baldachýn zase dominuje hlavnému oltáru.
Vítaní sú návštevníci všetkých vierovyznaní.
Po prehliadke baziliky sme sa rozhodli pre výstup na vrchol kupoly. Rozhodli, priateľ skúsil mierne protestovať. Vidiac moje odhodlanie, rýchlo pochopil:-)
Záverečný výstup zahŕňal približne 320 schodov, v mierne klaustrofóbickom priestore. Odmenou bol jeden z najkrajších výhľadov v Ríme. Z výšky 137,5 metrov sme obdivovali Námestie svätého Petra a jeho veľkolepé kolonády, ako i ďalšie ikonické miesta Ríma.
Po návšteve kupoly sme sa občerstvili na medziposchodí s výhľadmi a vrátili späť do baziliky.
Niečo ma tam znovu ťahalo a bola to dobrá intuícia.
Bazilika bola popoludní ešte krajšia a impozantnejšia. Zmenilo sa svetlo, dalo jej nádych tajomna. Svetlo slablo, navodzovalo atmosféru stíšenia. Upkojilo myseľ a unavené zmysly po celom dni. Dostavil sa pocit bezpečia a pokory...
Venovali sme ešte jeden pohľad Michelangelovej La Pietà.
Vonku sme chvíľu pozorovali Švajčiarsku gardu, o ktorej som už článok písala.
https://blog.sme.sk/sonafrohlichova/cestovanie/aj-zeny-uz-budu-moct-ochranovat-papeza
Keďže sme vstávali kvôli skorému letu o 3h00 ráno, večer sme sa rozhodli stráviť v pokojnej atmosfére námestia pred Panteónom.
Panteón je jednou z najlepšie zachovaných pamiatok starovekého Ríma a je známy svojou mohutnou betónovou kupolou a centrálnym oculusom. Pôvodne postavený ako chrám a neskôr prerobený na Baziliku Santa Maria ad Martyres, zostáva dodnes aktívnym kostolom.
Hoci v Rímskej ríši bolo postavených mnoho chrámov, žiadny z nich nebol nepretržite v prevádzke posledných 2 000 rokov. Panteón obstál v skúške času a stal sa národnou pamiatkou Ríma.
Sú v ňom pochovaní králi, napr. Viktor Emanuel II. ale i slávny maliar Raffael.
I ďalšie večery sme trávili na niektorom z najznámejších námestí Ríma, ochutnávali gastronómiu a sledovali pulzujúci nočný život.
Deň č. 2
Druhý deň sme si privstali, už okolo 6h00 sme vyrazili k fontáne di Trevi. Urobili sme dobre, fontánu obdivovalo podstane menej ľudí ako počas dňa a nemuseli sme platiť vstupné 2 Eur/osoba:-)
Architektúra budovy, jej impozantné sochy, svetelné efekty a starostlivo vytvorený zvuk vody robia z tejto pamiatky skutočný klenot! Je to najobľúbenejšia turistická pamiatka Ríma.
Fontána di Trevi, postavená oproti zadnej fasáde Palazzo Poli, v ktorom dnes sídli Národný inštitút grafického umenia v Ríme, meria približne 50 metrov na šírku a 26 metrov na výšku.
Má tvar víťazného oblúka, so sochami, stĺpmi a arkádami v barokovom štýle, ktorých hlavnou témou je zobrazenie vody. Rimania vodu skutočne uctievali!
Možno aj preto, nájdete v Ríme tisíce malých liatinových fontánok, s úplne bezpečnou a kvalitnou pitnou vodou.
V strede fontány Di Trevi stojí najimpozantnejšia socha od Pietra Bracciho: Neptún, rímsky boh oceánu.
S obľubou sa pri nej zvečňujú mladomanželia, my sme mali šťastie na viacero fotiacich sa párov. Fontána bola prezentovaná aj vo filme La dolce vita (Federico Fellini).
Po raňajkách v blízkosti fontány sme si to nasmerovali k jednému „zo siedmich novodobých divov sveta“, ktorým je Koloseum. Je jednou z najikonickejších pamiatok Ríma.
Koloseum bolo postavené pre zábavu rímskych občanov. Mohlo pojať až 50 000 sediacich a 25 000 stojacich divákov. Vstup bol bezplatný.
Súčasťou programu boli gladiátorské zápasy, lov divých zvierat, cirkusové hry, námorné bitky a dokonca aj popravy odsúdených na smrť. Hry sa tam konali viac ako 400 rokov. Zomrelo pri nich obrovské množstvo ľudí a zvierat.
Výstavba Kolosea sa začala v roku 70 n. l. za vlády cisára Vespaziána (z Flaviovskej dynastie) a bola dokončená v roku 80 n. l. za cisára Tita.
Koloseum sa pôvodne nazývalo Flaviovský amfiteáter. V stredoveku získalo svoj súčasný názov Koloseum, alebo po taliansky Colosseo.
V 40. rokoch 18. storočia ho pápež Benedikt XIV. vyhlásil za posvätné miesto na počesť kresťanov zabitých v aréne.
Koloseum zažilo mnoho dramatických udalostí. Bolo zničené početnými požiarmi, zemetraseniami a údermi blesku. Stalo sa tiež obeťou krádeží a vandalizmu.
Uskutočnilo sa niekoľko pokusov o rekonštrukciu, žiadny z nich nebol skutočne úspešný.
Koloseum je dlhé 188 a široké 156 metrov. So svojimi 4 poschodiami je vysoké 50 metrov, jeho obvod je 527 metrov.
Exteriér Kolosea – najmä jeho 80 oblúkov a stĺpov – je postavený z vápenca, ľahkých tehál a betónu. Fasáda je celá pokrytá travertínom.
Amfiteáter mal k dispozícii 80 vstupov. Na jeho výstavbe pracovalo viac ako 100 000 otrokov.
Je jedným z najnavštevovanejších miest na svete.
Hneď vedľa Kolosea narazíte na Rímske Fórum, Forum Romanum.
Rímske fórum bolo kedysi bijúcim srdcom starovekého Ríma. Nachádzalo sa medzi Kapitolom a Palatínom. Z jednoduchého trhoviska prerástlo na centrum mesta s bezkonkurenčnou monumentálnou hodnotou.
Bolo domovom najdôležitejších chrámov, pamiatok a vládnych budov starovekého Ríma.
Dokonca tu vyrástlo najstaršie „nákupné centrum“ na svete.
Rímske fórum je v súčasnosti dôležitým archeologickým náleziskom s novými objavmi.
Večer sme trávili na ikonickom Španielskom námestí, na slávnych schodoch Trinité-des-Monts. Neuveriteľné schodisko sa nachádza v blízkosti ulice Via Condotti s množstvom luxusných butikov. Námestie Piazza di Spagna vďačí za svoje meno španielskemu veľvyslanectvu pri Svätej stolici. Schodisko Trinité-des-Monts je nádherná baroková stavba, ktorú navrhol architekt Francesco De Sanctis a Alessandro Specchi v rokoch 1723 až 1726.
Oproti schodisku sa nachádza fontána Fontana della Barcaccia, ktorú postavil Pietro Bernini, na pamiatku záplav Tiberu v roku 1598. Zobrazuje napoly ponorený čln, postavený mierne pod úrovňou ulice.
Ak vystúpite po všetkých 135 schodoch, získate výhľad na Piazza di Spagna, prípadne si na vrchole odpočiniete vedľa kostola Trinità dei Monti.
Údajne je na schodoch zákaz sedenia, avšak posedávali všetci, tak som si prisadla:-)
Radostná atmosféra tohto námestia, príjemné stretnutia priateľov, vkusné reštaurácie vás úplne pohltia a užívate si silu vzácneho okamihu.
Deň č.3
Tretí deň sme nachodili najviac, boli sme zvedaví i na zelené časti mesta. Vybrali sme si mestský park Villa Borghese a urobili sme dobre.
Záhrady Villy Borghese sú jedným z najväčších a najkrajších mestských parkov v Európe.
Štát získal park do svojho vlastníctva v roku 1901. Dovtedy patril bohatému šľachtickému rodu Borghese zo Sieny. Z rodu pochádza viacero významných osobností: pápež Pavol V. či mecenáš umenia kardinál Scipione Borghese.
Veľkolepý park ponúka harmonickú zmes prírody a rímskeho umenia. Do parku o rozlohe 80 hektárov môžete vojsť 9 vchodmi. My sme vchádzali z námestia Piazza del Popolo jednou zo starobylých brán Aureliánskych hradieb, Porta Pinciana.
Galéria Borghese je zároveň jedným z najvýznamnejších múzeí, ktoré môžete v Ríme navštíviť. Obsahuje diela najlepších umelcov obdobia renesancie a baroka, medzi 15. a 17. storočím.
Nájdete tu napríklad: Sochu Víťaznej Venuše (Paolina Borghese) od Canovu, sochu Dávida od Berniniho či Caravaggiov obraz Dávida s hlavou Goliáša.
V tento deň sme boli naladení na umenie, prezreli sme si ešte dve múzeá, venované Leonardovi da Vinci. Prečo dve? Omylom..
Nevedeli sme, že v Ríme sú dokonca tri múzeá venované tomuto renesančnému všestrannému géniovi. Lístky sme mali zakúpené vopred do múzea na námestí Piazza della Cancelleria, ale my sme vstúpili do toho na Piazza de Popolo.
Čo je v múzeách k videniu? Viac ako 50 interaktívnych strojov (drevené modely v životnej alebo zmenšenej veľkosti, postavené podľa originálnych náčrtov ), reprodukcie obrazov, overených kópií jeho majstrovských diel (Mona Lisa , Dáma s hranostajom alebo Vitruviánsky muž ), nástenná maľba (reprodukcia Poslednej večere ) a tiež sme sa zabavili v zrkadlovej sieni, založenej na odraze svetla.
Tu si dovolím praktickú radu, múzeum Leonardo da Vinci Experience, na Piazza della Cancelleria je lacnejšie a sympatickejšie...
Na rímskom námestí Piazza del Popolo nájdete oveľa viac: 3 000 rokov starý egyptský obelisk vysoký 24 metrov, mestskú bránu Porta del Popolo, Baziliku Santa Maria del Popolo, dva takmer identické kostoly: Santa Maria in Montesanto a Santa Maria dei Miracoli i vyhliadku Pincio.
Piazza del Popolo si zapamätám vďaka kaviarni Rosato, kde sme za jednu Colu, narýchlo vypitú, zaplatili 9,50 Eur. Je pravdou, že sme nedocenili historický význam kaviarne, otvorenej v roku 1921:-)
Cena ma prekvapila preto, že sme po prvých dňoch s priateľom skonštatovali, že v reštauráciach sú primerané ceny, možno nižšie ako v Bratislave.
Potom sme narýchlo prebehli námestie Piazza Venezia, aj keď toto miesto by si zaslúžilo komplexnejšiu prehliadku.
Námestie je pomenované podľa susedného Palazzo Venezia, je jedno z najcentrálnejších a najznámejších v srdci Ríma, priamo na úpätí Kapitolu.
Námestiu vizuálne dominuje monumentálny, žiarivo biely Monumento Nazionale Vittorio Emanuele II. Bol postavený na počesť prvého kráľa zjednoteného Talianska.
Z balkóna tohto paláca prednášal v 20. storočí svoje neslávne známe prejavy diktátor Benito Mussolini.
Úplne inú atmosféru má námestie Piazza Navona. Je jedným z najpozoruhodnejších a najcharakteristickejších mestských komplexov barokového Ríma.
Námestiu dominuje kostol Sant'Agnese in Agone, ale pozoruhodné sú i fontány: Maurova, pomenovaná podľa sochy Etiópčana zápasiaceho s delfínom, Calderariho, známa aj ako Neptúnova a v strede impozantná Fontána štyroch riek.
Otázka: v ktorej z nich zachraňoval Tom Hanks topiaceho sa kardinála vo filme Anjeli a Démoni ?:-)
Deň č. 4
Od skorého rána sme si uvedomovali, že tento deň nebude pohodový, ale urobili sme všetko preto, aby sme si ho užili. Hlavný cieľ: dostať sa do Sixtínskej kaplnky a stihnúť lietadlo.
Ráno sme si vychutnali klasické talianske raňajky v príjemnom bare, hneď pri našom hoteli. Samozrejme sme pri nich sedeli, na rozdiel od Talianov, ktorí prichádzali v skupinách i osamote, tlačili sa pri bare a s pôžitkom vypili svoje ranné espresso:-)
Po raňajkách som si vyhradila cca polhodinku na rýchly nákup. Chcela som si vyskúšať jeden kostým, predavačka okolo mňa behala, priniesla mi všetko od topánok, opasok až kabát. Bola milá, snažila sa, aby všetko na mne ladilo.
Vysvetlila som jej, že do kufra sa mi zmestí len kostým a ona to s úsmevom akceptovala.
Joj, ale sa mi zlepšila ranná nálada po tomto nákupe:-) Ceny odevov boli vo všeobecnosti veľmi prívetivé...
Ďalšie priority boli jasné. Metrom sme sa doviezli do Vatikánu a rýchlym tempom premiestnili k Vatikánskym múzeám. Vytvorené boli tri koridory, ktoré obklopovali i postranné davy ľudí, ktorí nemali rezerváciu.
Vyzeralo to beznádejne, nakoniec čas bol dodržaný a o 12.30 sme po dôkladnej kontrole vstupovali do múzea.
Vatikánske múzeá sa pokladajú za jednu z najdôležitejších umeleckých zbierok na svete. Rozprestierajú sa na ploche 43 000 metrov štvorcových, vďaka tomu sú piate najväčšie na svete. Prehliadka sa rozdeľuje do niekoľkých častí, najobľúbenejšia je Raffaelova sieň s freskami a dokonalá Sixtínska kaplnka s Michelangelovým Stvorením sveta.
Keby ste si chceli pozrieť všetky miestnosti v jeden deň, prešli by ste vyše 14 kilometrov i keď pre návštevníkov je sprístupnený len polovičný 7-kilometrový okruh.
Múzeum sídli v budove bývalého paláca. Preto sa tu nachádza až 1400 miestností, v ktorých boli kaplnky, modlitebne, súkromné a oficiálne komnaty, ale aj miestnosti pre služobníctvo. V súčasnosti je sprístupnených 54 rôznych, menších či väčších múzeí.
Tlačení davom i časom, sme veľmi rýchlo pochopili, že nebude možné múzeá podrobne preskúmať.
Zamerali sme sa predovšetkým na prehliadku Raffaelovej siene a Sixtínskej kaplnky.
Po dlhej rýchlej chôdzi početnými miestnosťami sme sa nakoniec ocitli v Sixtínskej kaplnke, kde sa dostavil pocit pokoja a obdivu.
Strop je jedna obrovská freska, zhotovená na žiadosť pápeža Július II, v rokoch 1508-1512. Je vytvorená na ploche cca 800 metrov štvorcových, vo výške 20 metrov.
Michelangelo vytvoril 9 centrálnych panelov, ktoré znázorňujú príbehy z Biblie, od stvorenia po potopu.
V sixtínskej kaplnke sa samozrejme nesmie fotografovať.
Michelangelovo zobrazenie Boha bolo prelomovým. Zobrazuje okamih, keď Boh-otec s natiahnutou rukou a ukazovákom odovzdáva iskru života a vedomia prvému človeku, Adamovi.
Autor namaľoval Boha so sivými vlasmi a takto ho potom začali stvárňovať aj ďalšie generácie umelcov.
Múzeá majú tajnú chodbu, ktorá ich spája s legendárnym Anjelským hradom.
Opúšťame Vatikán, o ktorom je potrebné doplniť niekoľko faktov. Štát Vatikán vznikol v roku 1929 vďaka podpísaniu Lateránskych zmlúv.
Dohody boli uzavreté medzi Talianskym kráľovstvom, ktoré zastupoval predseda vlády Benito Mussolini a Svätou stolicou, ktorú zastupoval pápež Pius XI .
Cieľom bolo ukončiť „rímsku otázku“, čiže politický konflikt, vyplývajúci z anexie Ríma Talianskom, ktorý zrušil bývalý Pápežský štát (v roku 1870).
Vytvorenie najmenšieho nezávislého štátu na svete o rozlohe 44 hektárov s počtom obyvateľov 842 zaručuje úplnú zvrchovanosť pápeža.
V Ríme sme toho pochodili veľa a neboli to len roviny, akoby sa zdalo. Mesto sa rozprestiera na siedmich pahorkoch: Palatín , Aventín , Kapitol , Quirinal , Viminal , Eskvilín a Caelian, na ktoré sa oplatí vyšľapať kvôli neopakovateľným výhľadom.
Netreba zabúdať ani na mosty ponad riekou Tiber: Ponte Sant'Angelo, Ponte Fabricius a Ponte Milvius. Patria k historickým majstrovským dielam.
Mesto pôsobí bezpečne a čisto. Všade hliadkujú rôzne bezpečnostné zložky. Najprv to trochu prekvapí, ale na 4. deň sme to brali ako samozrejmosť.
Ľudia v Ríme sú radostní a pohodoví. Asi sa im žije dobre, s obľúbenovou premiérkou Meloniovou, či rešpektovaným prezidentom Mattarellom...
Zážitkom je sledovať premávku na cestách, kde sa tlačia nielen autá ale i kolobežky, bicykle a skútre. Na kruhových objazdoch máte pocit, že to štyri skútre vedľa seba v jednom prúde nedajú, ale dajú:-)
Pôžitkom je talianska kuchyňa. Snažili sme sa ochutnať tradičné pochúťky: cestoviny ( Carbonara, Cacio e Pepe), pizzu, Porchettu atď. Žiaľ, nestihli sme vyhlásené Artičoky, Carciofi alla Giudia v židovskej štvrti:-(
Našou obľúbenou reštauráciou bola Osteria da Fortunata.
Po jordánskej Petre som si teda dopriala druhý zo 7 divov moderného sveta a začínam rozmýšľať nad tretím...
Do magického Ríma sa však ešte určite vrátim!
