11. zastavenie

Bývam v obrovskom dome, no celkom sám iba s ňou. Moji njbližší utiekli. Utiekli zo strachu pred mojou spútanou láskou k nej. Vzala mi všetko. Vzala mi moju rodinu, všetky moje úspory, dokonca aj moju hrdosť a môj triezvy pohľad na svet. Bol som oslepený jej krásou. Vždy v slnečnom svetle som si ju obzeral. Lúče sa od nej odrážali a vo všetkých siedmich farbách osvetľovali celú izbu. Vždy sa mi roztriasli ruky, keď som po nej siahal. A vždy utíchli, keď som sa z nej napil. Ona napĺňala celý môj deň. Dokonca mi spievala, keď som do nej pomaly vdychoval môj posledný dych pred spánkom. Poznal som ju celú naspamäť. No teraz som zistil, že ma po celý ten čas klamala. Po celý ten čas čo som sa jej oddával celou svojou bytosťou a slabosťou. Bolo to presnejšie 20 rokov. Je to presne 7 300 dní, 175 200 hodín a 10 512 000 minút. Boli to roky, dni , hodiny a minúty, kltoré som strávil v úplnej samote. Bol to čas, keď moje oči neboli schopné zaostriť. A moja myseľ nedokázala vyhotoviť ani jednu celistvú myšlienku. Bol som duchom mŕtvy. Nažive ma držal iba môj biologický pud, ktorý mi často hovoril, že môj žalúdok je už viac ako týždeň prázdny, tak si už konečne kúp za tých posledných päť korún aspoň rožok! Vravelo mi, že moje telo sa trasie od zimi, tak už konečne vstaň z toho kanála a choď domov, veď sú mínusové mrazy! No nikdy mi nepovedal: Ona ťa klame. Hľadaj pravdu niekde inde. Už som nevedel čo znamená úsmev. A moja tvár je odvtedy prerytá vráskami.Keď som už po 99.krát mal špičku noža priloženú na mojej hrudi a čakal , kedy sa konečne moje ruky napnú a pritlačia, vtedy som sa rozhodol povedať jej zbohom! Jej, ktorú som tak slepo ľúbil. Jej, ktorá mi vzala všetko, jej, ktorej meno je Alkohol.