Mária Špesová
Môj chválospev
Velebí, moja duša Pána, a môj duch konečne jasá v mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na pýchu svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle, neustále ma učí pokore.
Človek v neustálom boji so svojimi dvoma hnacími motormi. A to s pokorou, ktorú tak úpenlivo hľadám a pýchou, ktorá ma predsa vždy doženie. Zoznam autorových rubrík: básne, Súkromné, Nezaradené
Velebí, moja duša Pána, a môj duch konečne jasá v mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na pýchu svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle, neustále ma učí pokore.
V treskúcej zime stojím na Kamennom námestí čakajúc na električku, keď v tom zazriem a začujem vysoko hore spod kučeravých vlasov:
Bol raz jeden malý ježko, ktorý žil hlboko v osamelom hustom lese. Cítil sa tam dobre. Bol to jeho domov. Raz sa do jeho lesa nasťahovala malá veverička.
Konečne si prišiel. Dlho sme sa nevideli. Prišiel si zatvorenými dverami? Asi ti niekto otvoril okno...