https://blog.sme.sk/spurek blog.sme.sk blog@sme.sk sk Ja neviem, či to treba zdôrazniť, ale napokon pre Vás to bude asi dobré. Všednosť nášho života. Istota neistoty, predstieranie všetkého, za čo sa nám dá zaplatiť a čo sa dá zúžitkovať v spoločenskom styku. Aký nádherný profil obyvateľa našej krajiny? e7d5e9f8-ee5c-4cf4-82e6-726bcd8aa566 Sat, 18 May 2013 17:39:29 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/super-vec-podte-to-skusit Fascinuje ma zmŕtvychstanie Ježiša Krista. Nie snáď len faktom, že ten, čo bol mŕtvy, žije. Čo musel prekonať pred tým.... A keď vstal, aký iný odrazu bol. Ale o tom som už kedysi písal. Prechádzať dvermi bez otvorenia, jesť bez hladu. Poznať bez pýtania. Ale je jedno čosi, čo sa na ňom nezmenilo. Absolútna láska k svetlu, slovu, pravde. On je stále cesta, pravda a život. Ja viem, len tri slová... Ako to vyjadriť.... tak som si vzal jeho vlastné slová. Mohli by pre túto situáciu vystačiť aspoň na malý záblesk. 05053177-d25a-43a5-baf6-5f680d319173 Thu, 18 Apr 2013 21:07:00 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/svetlo-jezisa-krista-premoze-tmu-urcite verše Janko Neri verše Janko Neri verše Janko Neri verše Janko Neri verše Janko Neri verše Janko Neri verše Janko Neri verše Janko Neri verše Janko Neri verše Janko Neri verše Janko Neri verše Janko Neri 02e3bf49-2178-49ba-8ffd-8c5df8c0ee13 Mon, 12 Nov 2012 15:34:42 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/kultura/moje-telo verše Janko Neri 86511366-c539-4301-ad10-e1f10ffbf4cb Tue, 23 Oct 2012 14:29:30 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/poezia/dojatie-je-mrtve Chcem si s bratmi a sestrami priam naprieč Cirkvami pripomenúť zvlášť tento rok príchod Cyrila a Metoda sem do tohoto priestoru. Tento rok však zvlášť. Veci plynú vedľa seba. To zvláštne je, že ten čas od príchodu podnes sa sám premostil. Stalo sa tak niečím, čo nemá obdobu v dejinách našej miestnej Cirkvi, ktorá sa dovoláva biskupa Metoda, nie už tak Vichinga. Arcibiskup Róbert Bezák bol odvolaný. 309bc64f-3596-4588-81ac-6d97b59f91be Wed, 25 Jul 2012 15:14:12 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/cyril-a-metod-robert-bezak Tam boli potom stromy. Ako rástli, tak rástli a slnko bolo zas inde. A v tom prítmí, čierno, tmavo, chrastie, rastie. Siete pavúkov ohradili prapodivný raj. Zbláznený kraj, zbabelý dav. V stĺporadí smutných stromov nezažínaj sviecu. Tam kdesi v dolnej časti, vo vysokej tráve, tam kdesi, hľadaj, tam to je. V tme. Musím sa rozhliadnuť. Až bolestivo túžim nahmatať ten zvláštny priestor. Kde som bol? Kto to bol? Už nie? Už nie? Už nie je. Aj tí, čo idú za mnou. Zástup bez slov. Nesú, v rukách tajomno, niečo prikryté závojom. Najprv bol skoro čierny, teraz sa zdá byť biely. Kráčajú. Aký je to pochod? Stále ste nezastali? Siete pavúkov sa mi núkajú, neviem urobiť ani krok. Ostáva závoj tmy. Tu a tam prečnievajú sinavé siluety stromov. e35c0b77-b187-4a49-bf03-a494936dcd25 Tue, 19 Jun 2012 14:52:13 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/stlporadie-stromov-stro-requiem-za-mrtvou-infantkou-pohrebna-rec Keby viac spievali lesy. Večne spievajú lesy. (Trygve Gulbranssen) Keby sa k nim pridala každá hora. Keby sa každý krásny kút ohlásil a pozvánka by platila od splnu do splnu. No... čo by bolo? Bol by to máj – zreteľnejší. Rajská záhrada by viac pripomenula, kade chodí Boh? Kade chodí, keď spomína. Kde spomína, keď čaká. Nie Adama... nejakého jeho vnuka. Kvety kvitnú, ba strom sa mení na lúku vo vertikále. Pán vstal! Pukla chladná skala hrobu. Zlomený rajský strom sa zachránil v poslednom malom konáriku a znova prinesie novú úrodu. d4ac16ce-d48b-43b0-8eee-05d1be1b63e8 Fri, 11 May 2012 16:11:35 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/orie-sok-a-tak-vsetko-vsetko-kvitne - alebo skôr komu hold, komu kvapku smiechu  Len tak (alebo odrazu) by som sa chcel zahĺbiť do pocitov ľudí, ktorí ubližujú ľuďom v štb. Prejdime si to spolu. Musí to byť grobianske vyjsť si na námestie a ohrozovať nevinných, nič zlého netušiacich príslušníkov. Toto je špeciálne ocenenie tých sviečkových... Veď akosi nechtiac mohli utrpieť stres. Taký fanatizovaný rozvášnený dav.... Fundamentalisti... kde sa hrabe Blízky východ. U nás boli skôr. A prvými obeťami dobrí chlapci z  š t b. Alebo keď niekoho bijete, urážate ho, nadávate mu. Hliadkujete. Šoférujete a ľudia a nie a nie ustúpiť... f79e57e2-05ba-45f8-a2e0-4f6dd82eff7c Fri, 30 Mar 2012 11:25:04 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/kultura/svieckovej-manifestacii-cosi-ako-hold Národ hynie, trpí. Kráľ aj Štúr, Bernolák takto hľadeli na tie naše vŕšky, na prekrásne hory, čo sme dostali do daru. Národ sme malý, ale hory máme také vysoké, že nám ani Poliaci nevidia do hrnca. Sami do neho poslednú dobu poctivejšie nazeráme. Keby si mala, sloboda, hniezdo sťa tí vtáci, hľadal by ťa vo dne, v noci, O slnci, mesiaci. 42476a5a-2772-4726-9490-fdbd31ba888a Sun, 04 Mar 2012 16:20:38 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/kultura/tak-sme-si-na-cistom-ale-este-len-budeme-jonas-ninive Ja nemám nič nové a ani nič mimoriadne, čím by som prispel k hnutiu mojich spoluobčanov. Podelím sa len o niekoľko pocitov. Problematika, ktorá v tejto veľkej zime konečne dokázala ľudí na Slovensku spojiť a postaviť na námestia, je pomerne známa. K nej je potrebné len toľko, aby sa k nej vyjadrovali odborníci. Aby sa kauza dočkala úplného vyšetrenia, súdu a rozsudkov. 97a65f86-8340-49b9-8bd0-846ff129dfe2 Tue, 07 Feb 2012 12:34:18 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/s-ludmi-proti-gorilam Čas je kruh. Preplávanie cez úžinu, ktorá sa napokon znovu zopakuje, len čo ňou prejdeš. Akurát o malý čas neskôr. To uznávam. Ale inak sa otáča do seba a cirkuluje.  Pozerám seriál, ktorý som videl ako dieťa. Pýtam sa, čo som urobil za ten čas. Aká emócia bola a zostala. A napokon. Je to skoro neuveriteľné. Tá istá.  Seriál prešiel okolo. f42fac59-8968-4a4f-a721-a3b83a1ae6a6 Mon, 16 Jan 2012 14:18:17 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/cas-je-kruh-v-bytosti-v-blizkosti-past-ieri Bežne Vám na týchto stránkach ponúkam lyrizovanú prózu. Napokon nie tak dlho a pribudne ďalšia. Dnes výnimočne z iného súdka mojej tvorby. S radosťou Vám oznamujem, že na scénu prichádza nové cd z našej dielne. Jedná o nekomerčný projekt, rád by som sa podelil o niekoľko málo myšlienok o ňom. Dopredu hovorím, že lepšie je tento projekt pravdaže konzumovať, ako počúvať o ňom. Veď áno... počúvať o tom, že sa to dá počúvať.... 54d19812-1868-45d4-ab67-d9e293540c33 Wed, 07 Dec 2011 09:43:33 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/media/pocut-knihu-jozue Prečo si mi dal žiť na konci dejín? Prečo žiť v čase, keď je všetko zničené. Aj sám seba som už vyrozprával, sám seba opakujem. Sám seba si pripomínam, aby som sa o to lepšie zopakoval sám v sebe, lebo nikdy predtým a ani potom sa už nezopakujem. d7e168d4-fcb6-4085-8db5-6352852c1614 Fri, 04 Nov 2011 11:10:25 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/preco-si-mi-dal-zit-na-konci-dejin Nie, práve teraz sa mi to nehodí. - Avšak výraz muža kdesi medzi dvermi a stromom, ktorý sa mierne skláňal v nápore prichádzajúceho vetra, bol nástojčivý. Treba zatvoriť okno aj so stromom. Kým sa mohol rozčúliť, zaprataný papiermi, uvedomil si, že ten výraz je prosebný. Nechápal prečo. Dvere sa zabuchli. Mohlo to vyznieť nerozhodne. Na niekoľko svetelných sekúnd vydýchol. Keďže dvere v momente zabuchnutia nevidel, možno tam nie sú, len ich zvuk. Okno bolo príliš veľké, roztvorené. Počasie príliš mnohostranné. Mohlo by byť leto, ale ešte kúsok a mohlo by to byť na začiatku zimy a na konci jesene. Zložil zo seba papiere ako otravné muchy. Dúfal, že tým predĺži pár svetelných sekúnd.Ťažko povedať, či sa predĺžili na ceste medzi slnkom, prebehnúc popri mesiaci v neúplnom splne, atmosférou a počasím. A potom on. b35a1091-a2f2-42f4-ad48-9c739cb49a70 Thu, 11 Aug 2011 09:28:32 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/nad-riekou-o-spravnom-ziti Chodím po bludisku duševnej plochy. Boh je za mojím chrbtom. Možno je všetko len nominalizmus. Možno sa však všetko odohráva na ploche duše. Hľadám všetko, čo je autentické. Kresťanský Boh je pre mňa autentikum. Bludisko je šírka, on je výška. Znovu by som privítal svit slnka ako sprostredkovanie poznania a slobody bytia. Myslím, že toto je priam interkozmické. Zovšeobecňuje to, čo chcem dnes písať o dieťati. Nemalo žiť, žije. Abstrahuje, skicuje, vyvyšuje to. Slová unášajú, dieťa sa mi však stráca. a0e14e33-3ce9-4fa5-94c2-7c3234fced3b Tue, 21 Jun 2011 07:34:14 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/hadova-plaziva-menliva-uvaha Pochodím po krajine. Rozvešiam zástavy. Kúty, kde Adam zanechal len tmu. Spálené možnosti. Zlo sa akoby stupňuje. Dobro a Boh, čoraz žiadúcejšie veci. Veľká noc ma zastihne v duši, urobí to relatívne nemilosrdne. Musí.  Zasvieť! Zasvieť! Kdesi blízko cítim Tvoj jas. Vstal si z mŕtvych. Už ťa nevidieť, iba keď sa zjavíš a zas zmizneš. Aká je to túžba po Tebe? Prečo ju mám ja a niekto, hoci je blízko, ju nemá?  Toľko jasu okolo. Temnota sa tratí. c348885e-52c8-40e0-9b5e-e3d94665033d Fri, 20 May 2011 09:40:10 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/kultura/pre-mienanie Pokroč dopredu. Povedz, kto si. Aké je tvoje meno. To meno pre tento časopriestor. Potom a v prednom rade, v prvých radoch čakaní očakávaní, aké je tvoje meno nového času. Ten príde a nebude meškať. Nebude sa pýtať. Izba je ako strom bez dverí. Strom bez dverí. Vidíš?! Ako ti to ťažko vyjadrím! Preto k tebe asi tak ľahko cestou prejdenou nezájdem. Možno na rukách, možno na nohách. Neprichádzam búrať mraky. Je to len sled poznaných slov. Stohov myšlienok, slov, mračných úvah niekoho iného. Chápe, že keď nevidíš, tak izba je ako ulica a fúka vietor, ani nevieš odkiaľ, ani kam, ani čo to je. 6e7c66cb-44ed-4d32-a155-c1d7afc00809 Wed, 20 Apr 2011 08:39:04 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/izba-a-kriz-na-ulici Videl som kubíky hliny ako vyleteli do vzduchu. Zem sa sypala ako piesok, ako prach, ako hnedý sneh, ako popol sopky. Jeho hnev sa rozlieval, láva pretekala svoje pevné korytá. Boží anjel sekal mečom, mohutnými údermi udieral zem. Snažil som sa uhnúť, nebolo vlastne kde. Rukami som si zakryl tvár. f7665191-7f33-4979-a922-705a5cbb930d Tue, 22 Mar 2011 21:27:05 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/ro-zvrat Normal 0 21 Kým oblohu križujú letiace pierka škovránkov, kým sa v horách ozýva beh sŕn, kým pierko zostupuje dolu, kým cítim vietor v tváry, stále mávam nastavenú dlaň. Otočím sa za oblohou. Možno poletí, povznesie sa, vznáša sa od oblakov také obyčajné pierko. Môžem byť pútnikom oblakov. Ukrytý v perine oblaku, v bielom mráčiku, že ma nevidno. c0fa44b4-757f-421d-b5d4-0bebd23b1da6 Mon, 21 Feb 2011 15:05:10 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/kym-oblohou Sedem vrchov som prešiel, ešte tisíc zostáva. Za každým sa zdám mužom, ktorý vystúpil. Potom však zliezam do prázdnych údolí. Hľadím na všetky oblohy. Potom dvíham ruky a chvíľu dýcham. Za obzormi sa očami dotýkam všetkých víťazstiev. Všetkých neznámych krajov. Krajín o toľko zázračnejších ako boli krajiny krásnej Kataríny. 6fdfe4ab-ea09-4460-b896-6f762d909528 Fri, 04 Feb 2011 08:37:39 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/najdlhsia-cesta Mojím domovom je lúka. Rozsypaná zem. Neprejdený chodník. Snehová pláň. Každý kúsok slobodnej zeme bez ľudí. Každá lúka, kde sa prechádza vietor, Duch. Opaskom mojich krokov je rozpor s nohami alebo s telom. Je to sen. Je to nesenie piesne. Ak to nevieš.... Je to prebývanie vo svornosti, sola Dei. 43efdcff-7700-4000-9a7e-ca1f06327e2d Wed, 19 Jan 2011 17:12:39 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/kde-je-dnes-lepsie Môžem roztvoriť dvere, môžem zatvoriť dvere. Nič sa tým nezmení. Zmením sa iba ja. Ale ja nie som menný, som nemenný. Som len sad. Rastiem svojimi vlastnými stromami, silami ohraničeného priestoru v ostatnej prázdnote, cudzote. Som inou dimenziou. Som jediná dimenzia. Sad - to je taká vec s jasnými pravidlami. Ba ak je sad, tak aj do hĺbky zeme to musí mať jasné kontúry. c65e9a19-1d26-47c7-84b1-79362186b51b Sat, 18 Dec 2010 21:21:21 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/zasa-dne Ja by som real_latívne aj súhlasil. Rozoberaním oblakov sa možno nič nedosiahne. Ja napokon... skúsim. Aspoň sa ich dotknem. Nie! Predsa len si nedám povedať a dotknem sa ich. Vyrazím za nimi. Lebo... vlastne... no vieš.... vystrieš ruku, myslíš, že sa dotkneš... Sú to také úvahy. Nechajme oblaky, nechajú nás oblaky.Na okraj: Vlastným majstrom mračnej tendencie je Ušák. bd46eb50-1483-485c-b0d8-090520dad9bc Thu, 02 Dec 2010 09:07:52 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/mrakovo-plotove-tendencie Bytosť je súhrnom všetkého, čo možno limitovať. Pôvodne som zamýšľať priznať obmedzenosť jednej ľudskej personality. Prvá časť pochopiteľne znie bombasticky, renesančno-moderne. Bytosť je súhrnom všetkého... Všetky prvky v človeku, všetky prvky aj vo vesmíre. Ale už peripatetické vnímanie načrtlo, že treba charakterizovať formu. Forma je pýcha, forma je deštrukcia. 3e41b60b-510b-4875-be96-24c7e5b64fef Fri, 15 Oct 2010 22:28:03 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/boby-a-peripatetikum Vystupoval po kamenných stupňoch vyššie. Kdesi. Trochu cudzo. Nikto sa dôkladne nepýta, kam ho vedú. Spomienka na záhradu, ktorá unikla do neba pred prenasledovateľmi. Preletí okolo v nedohľadnej neblízkosti. Sú pomníky dávnych balád. Po čase predsa padá z neba rosa, ataraxia. Mundus somnabuli. 5f1d385b-4fce-4550-aa44-52442013bf04 Sat, 18 Sep 2010 22:00:00 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/prometea Kráčal som po poli. Brázdy boli veľké. Farba výrazne hnedá. Neďaleko zeleno sivo hnedý pás porastu, krovia, medza. Nepoznal som to pole. Nepatrilo mne. Celý ten priestor mi dal na vedomie, že je vymedzený. Ale že ma tým však nemusí obmedzovať... bd4928af-00f2-41c6-8db0-3be659d5446e Fri, 27 Aug 2010 22:25:32 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/kracat-po-poli-pred-ludmi Skala zostáva, bude tu aj po mne, tá istá. Ale bude menej vzácna o to, že tu už nebudem. A bude vzácna práve tým, že som tu bol. Ale môj výkrik bude stále kdesi vo vzduchu. A bude tu jeho meno. Moje vedľa jeho. c4d8f2b9-4088-4026-ac69-6c02e2889b7e Fri, 06 Aug 2010 22:07:51 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/krik-ticho-navzdy Skaly, samé skaly. Skaly zvyknuté byť tam, kde sú. Presný večný tvar v zmene vody a času. Kaluže v prázdne skál. Alebo väčšia voda. Odráža sa v nej moje oko. Oválne. Na prvý pohľad oválne. A hlboké. Na mňa príliš hlboké. Tak sa nedívam. Tak sa otáčam. Chodím dookola. Chodím okolo seba. Cesta vedie od jednej skaly k tej druhej. Keď sa mi zahľadíš do oka, ty sa tam niekde musíš nájsť. Tak sa pozri. Dnes.  Píšem Ti tento smutný odkaz. Pribijem ho na skaly. Kým prídeš, keby som tu nebol. Čakám ťa. 4a175381-777f-4a44-b7bf-3a15b85d0a62 Fri, 16 Jul 2010 22:01:10 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/na-mojom-pleci Možno mu to nie je príjemné. Hľadí priveľa očí. Obchádza. Stále chodí dookola. Dotýka sa dreva. Hľadia spokojne. Sú ako búrkové oblaky a on chce, aby pršali. Hľadia nevraživo. Vedia, že ho zabijú. Sám. Sám sa im vydal do rúk. af806920-54be-43f7-8fd4-ba375baeccea Fri, 02 Jul 2010 22:04:30 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/hugo-a-morske-nedorozumenie-barikad Hory sa ukryli do diaľok. Mraky pokrčené čakajú lepšiu príležitosť zmoknúť. Čakajú ma. Obloha vystúpila do výšok. Pôda je mokrá. Dlho prší. Boh sa ma pýta toľko vecí. Pýta sa ma viac vecí ako sa ho pýtam ja. Stojím, sedím a ľahám si. Zem je stále mokrá. Chvíľa vypätia, kým život odíde k tomu, ktorý ho daroval cez otvor pokory. Kým sa vráti, celý v kvapke. 4c09c725-ff7e-43cc-8a26-769bce2ebddb Sat, 26 Jun 2010 06:33:09 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/precnievanie-vody-boh-svieti Nehmotne pribúda priestor. Je to niekde vzadu. Prechádzajú iné zvieratá. Počasie je dobré. Breeze. Povieva jemný vánok. Počuť len kĺzanie. Napredujeme. To je pozitívne. Ohliadam sa. Všetko je na svojom mieste, tak dopredu. Popruhy všetko mocne zvierajú. 26a740af-c828-460e-90a5-3296496c2d6b Wed, 09 Jun 2010 09:13:03 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/plan-je-ticha-sneh Cez deň... tam treba zájsť! A všetko bude veľmi zreteľné. Púhe zdanie... Zdanie čoho... Mozog je menší smaltovaný hrniec, kde sa to v noci najviac varí. Kde kvasí opojenie hrôzou a ráno je človeku zle. Noc je miesto pre bdenie. Jedinec buď neskoro zaspí alebo skoro vstane. A ešte oboje. Noc nenechá nič ako bolo cez deň. Noc sa zdá ako zahynutie, ale noc varí. V hrci mojej hlavy. Odniesol by som svoju hlavu... Nie... ráno sa tam treba vrátiť. Odniesol by som svoju hlavu... Zaniesol na iné miesto a vrátil by som sa. Ráno sa tam treba vrátiť. Zistiť skutočný stav. Možno tam naozaj je. Nie.... za tmy nie.... človek by mohol spadnúť. Noc je priestor na sny, na tie najstrašnejšie, ušité presne na mieru hmly neviditeľna, ktoré je všade okolo viac ako viditeľno. Ja už nikdy viac nezostúpim na zem. 64987cd5-37e6-48df-9bef-b4909991ea5c Mon, 24 May 2010 22:03:28 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/ozvenou Obchádzal kaluž. Nemohol som ho vidieť. A práve preto sa do nej nepozrel. Nepozeral.  Brloh bol neďaleko. Kdesi pod svahom. Lesu ešte vládne lístie. Kráča. Je sám. Na štyroch nohách. Zima bola dlhá. Je vychudnutý. Les sa zdá temný a prázdny. Ktosi kdesi povedal, že svetlo hviezd je mrazivé. A slnko obchádza ľahkou nohou všetko, čo sa mu dnes nepozdá. d117e0ce-4d61-4910-8bb0-f5f8df15d34c Mon, 17 May 2010 12:00:45 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/medzi-konarmi-a-kusok-dalej Možno by som mal rozdeliť na troch ľudí, všetci by - som rozpažil ruky a všetci by – som kráčal tromi lúkami, tromi šľapajami podkúvať tri svety. Tri krát by sa zablískalo, tri krát by aspoň zaiskrilo a hral by Vivaldy, ale tri koncerty. 72e6069b-7697-4af6-b8f5-0163ce5c79bb Fri, 23 Apr 2010 22:26:46 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/tri-devy-na-troch-vrchoch Všetko dobré môže byť vzdialené. Všetko je otázkou akurátneho naladenia a pohľadu. Môže to byť dobré, môže to byť zlé. Žijeme príliš nerozhodne. Lenže ja neviem, či žijeme.  Bralo je vysoké. Skala je tvrdá. Veľa vecí je len zatiaľ. Je to tak, že keď sa pohľad uprie na strmé lúky a na skaly, ktoré pretrhli pokoj zeme, už vidno iba nebo. Iba samotné nebo. Paša je zatiaľ nijaká. Tráva sa skrýva v koreňoch. Všetko akoby spí za bieleho dňa. Nič sa nemení, iba kdesi cítiť rozkaz, že to nastáva. Aj keď sa to nemusí niekomu zdať, je to živý organizmus. 9c464e41-91eb-4a04-8641-900279299392 Fri, 09 Apr 2010 22:00:00 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/dominancia-nad-vrchmi-a-ludmi-s-trochou-vody Letel som nad zemou. Najprv bolo ešte tma, ale slnko si vydobylo miesto a nástojčivo rozťahovalo krídla a obzor ožil farbami, strohými, realistickými, hroziacimi dňom. Mohol to byť - samozrejme, že viem na čom som letel - mohol to byť... vlastne neviem. Možno balón. Možno pazúry veľkého kohúta alebo draka, ktorý ma unášal a môj hlas zanikal v hluku pohybov jeho krídel. Ale mohol to byť aj balón. a4ec8a4d-3712-49c1-b086-ab217714a849 Fri, 26 Mar 2010 22:01:18 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/letel-som-nad-zemou-meteority Brána mesta visela divne na poslednom pánte. Múry patrili kedysi hradu, osade, možno mestu a niet ničoho. Niet ničoho. Vrátil som sa, aby som bol tu a bol niečím a nie je nič. Ba ani ja preto nie som. A musím byť, nekončím sa, ani sa nezačínam, iba klesám, keď sa unavený vraciam cestou, ktorou som dnes prišiel. Len oheň. Ten oheň vo mne stále rovnako horí, ako sa zapálil tam za bránou - či pred ňou - a pred rokmi. fea7a409-bbba-4c43-928c-b83e30e94a62 Sat, 13 Mar 2010 15:32:34 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/nezaradene/opustene-mesto-a-nie-je-dost-stromov Ležal som na holej betónovej dlážke svojej cely v starých mierne smradľavých háboch. Rozmýšľal som, či by som sa nemohol cítiť dobre. Nemusel som ležať na zemi, ani na betóne, ale ležal som. Až neskôr som pochopil, že niekomu by sa to mohlo zdať trochu divné. Myslím zvonku. Držal som sa. Svet sa znovu dal do pohybu. A možno zase nastane. Nastane svet. Budem načúvať a bude zasa stáť. A to všetko v čase zlom ako skok z vodopádu do hĺbky tvrdej, hoci na dne je zase len voda. 2c1d202f-4892-49c7-85cb-531e76d7e9df Sat, 06 Mar 2010 16:58:18 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/moja-teoria-strun Myslel som, že už vykročím. Ale nie. Zastal som. Niečo ma upútalo. Nevedel som čo. Napokon som sa rozhliadol. Pouličné lampy stáli ako vyhorené zápalky, nalomené, nežiadúce, celá ulica, celé námestie sa stalo iba popolníkom. Až po chrám, ale ten bol v diaľke. A možno to bol len strom, spod ktorého vyviera jedna rieka. fd5cb23f-3200-4ef4-994b-3c6ddb93eef8 Thu, 18 Feb 2010 21:07:04 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/brana-mesta-neskor-handell Tak dobre, keď nemôžem tam vyššie, tak budem aspoň podskakovať, ako Izraelci budem chodiť na kopce, ale postačí mi iba jeden Boh. Kopec. Zložitý kopec. Dva kopce popola ako hovori Scott Fitzgerald. Boh ma predišiel na kopec, nemohol som tomu uveriť. Keď som prišiel, už tam nebol, ostalo len drevo zaklínené do seba ako mystická hrôza a radosť. Herodes konečne dobehol dieťa. A hviezdy v ten deň pohasli. 72ee6485-13bd-4ebc-97c2-5b51fe06e31b Fri, 05 Feb 2010 21:11:54 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/otocene-vzpriamenie-sa Zvonenie zvukov udiera a zaznie nový povel. Zvonenie zvukov udiera. Podlieham tomu rytmu, som otrokom rytmu. Ba opakujem si tú vetu. Hoci nechcem. Ja neviem nič opakovať. Rytmus je všade. To je ta lepšia časť toho, čo je. Okolo je kameň. A iné zlostné tváre, rovnaké ako moja. Nie sú zlostné, sú zaťaté. Sú len plné tmavej skalnatej farby. Raz by som sa niekoho chcel dotknúť, akú má pleť. Lebo nemajú pleť, je to kameň. Iba si to myslím, ešte som sa nikoho nedotkol. Môj chrbát je prirodzene ohnutý. Vždy je to poznať na chrbte. 3c70743d-a9c3-4412-b281-f7de9805be84 Fri, 22 Jan 2010 17:30:05 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/zvonenie-zvukov-udiera klip k básni a báseň sama...... 3da18ef7-e477-424d-bc69-e6e3e98a3757 Fri, 08 Jan 2010 21:00:30 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/poezia/oblak Sú dva druhy rúk. Jedna je so mnou a druhá nie je. Veľmi silné farby farbia moju dlaň. Presakujú ňou. Moje ústa prosto mlčia. Čušia alebo vrčia, alebo obsahujú chválospev. Stále vidím tú stuhu ako klesá z miernej nebeskej výšky a klesá. Kreslí takú malebnú pinuetu, že to nemožno vypovedať. 40330ccb-57fd-473a-9a88-345cb4f7ba48 Thu, 31 Dec 2009 21:08:07 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/stuha-stuha Náročná. Mokrá. Studená. Horúca. Kde. Planéta. Niekde je. Toľká zorientovanosť!  Vesmír niekde je. A my v ňom. Ale je aj možnosť, že v ňom nie sme. Alebo že si to budeme myslieť. Lebo myslieť si možno snáď úplne všetko. A potom to uložiť pod dno mora a oceánu. e7fc03a2-a4fc-407d-b1c7-0e89b6bab524 Sun, 20 Dec 2009 17:15:32 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/slubna-hviezda-nad-obzorom-vychodu Sedím pri ohni, ktorý som nezaložil. Rozprávam si príbehy. Trochu amorfné, trochu neuralgické. Anorganické uprostred kypenia vzdialených životov. Nebo nad hlavou je plaché, príšerne ďaleko. Oheň si horí vlastným príbehom. Pokračuje v ňom príbeh sopky. Príbeh hory, ktorá žila. Založila kopce, dávno zmizli. aa61fc2a-ce1d-4810-ae74-3757377e510f Sat, 28 Nov 2009 21:08:07 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/tanec-s-planetami V roku 1989 sme stáli spoločne na námestiach. Dnes každý z nás môže slobodne vyjadriť svoj názor. K tomu patrí aj možnosť spontánne si pripomenúť to, čo sa mu pripomenutia hodné zdá. Bez nútenia sa, klamstva, bez falošného pátosu, ktorý sme raz navždy vrátili červeným zločincom. Dovoľte mi teda, aby som využil práve túto príležitosť a pripomenul si tento deň novembrovo - básňou. Práve preto, že už bol rok 1989 nemusím sa hanbiť, práve naopak s hrdosťou hovorím, že ide o kresťanskú tvorbu. Aj keď po novembri som veľmi rýchlo zistil, že ateistická a spoločenská ponovembrová skutočnosť pre nás miesto nemá. Zároveň využívam tento priestor na premiérové pridanie videosúboru. 5559f8c1-3e8f-4d0f-876f-fffea54f0d49 Tue, 17 Nov 2009 07:20:58 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/media/zerava-cesta Ale voľačo sa hýbalo. Škrípal čas. Zhasla voda. Oheň sa stal ohňom ohňovým.... a pravda sa dala zase aspoň počuť. * Ľudia ešte žili. Bola to nielen zakliata krajina, ale doslova prekliata. * Nezabudli sme, lebo bol a je november. A my chceme vzdať česť a pietu, modlitbu za nebo a večný odpočinok ľuďom, ktorí vytrpeli veci..... __________________________________________________________________________________ 8f978d9f-b90b-4e96-85d0-c804cf2caacf Tue, 10 Nov 2009 21:02:08 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/89-krotkych-medvedov Obzrel som sa. Z diaľky hral sladký tón huslí. Kde ste? Nikoho tam nebolo. Lúka bola prázdna. Potom ukázali pustinu. Tam vošiel Marco Polo ako do preľudneného sídla ázijského krutovládcu. Púšť ostala. Ani palác a bludisko Minotaura neunikli a dlho ich kopali z hrobu. Omar, sentimentálny, príliš západný, dlho hľadel za karavánou. Šejchána odišla. Aj on sa musí pobrať a všetky stopy zasype piesok. 1d3d20a6-6aaf-425b-b671-e4c25b9d00f2 Fri, 30 Oct 2009 23:00:06 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/vacsina-uz-zomrela Obloha nie je. Prečo obloha. Kedysi sa ulica klátila a pouličné lampy lámali v kŕčoch. Morské vlny spievali pieseň a snáď ju spievajú dosiaľ. Keď karavána pozerala pred seba nenazývala ani tak cestou to, čo bolo za ňou ako to, čo bolo len pre ňou. A dnes sa pohla. 072a9513-9de7-4157-8763-afed3863da4f Sat, 10 Oct 2009 22:22:21 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/malovanie-otazkoveho-neba „A tento človek má rozhodnúť, kedy zomriem. Nerozhodne.", pozrel sa, zamieril inde a nechal svojho veliteľa pripravovať akýsi nezmyselný koncert. Môže sa to zdať nezmyselné, ale človek si občas chce zahrať - skôr akoby mohol pozitívne zomrieť. Ale tu? A teraz? Ako veľmi sa treba preflieskať rukami, nohami - ako sa len dá, aby sa zasa dalo vrátiť do bahna. Nič nevozia a dovezú sem nástroje, určite, uvažoval. Chlapi, ktorým velil už o jeho príchode vedeli. To bolo zároveň všetko, čo si vymenili. 40ed70a0-a29d-422c-b151-8cbab1d670e5 Tue, 06 Oct 2009 23:27:19 +0000 https://blog.sme.sk/spurek/spolocnost/pokus-na-fronte-v-ciernom-do-modra