SPW: Nenuďte deti knihami!

Tento týždeň preletel médiami prieskum o úlohe čítania vo voľnom čase detí, ktorý urobilo Literárne informačné centrum (LIC) a Kultúrne observatórium medzi žiakmi. Ako to býva pri takýchto tematických stáliciach, mediálne pokrytie bolo povrchné a nekritické s poukazovaním na obľúbeného strašiaka, televíziu a počítačové hry.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (49)

Najprv k autorom prieskumu, ktorých profil médiá nespomenuli. LIC podľa svojej stránky
"napomáha rozvoju literárneho života v Slovenskej republike. Zabezpečuje vydávanie, predaj a distribúciu knižnej produkcie.... Propaguje slovenskú literatúru doma a vo svete... rozvíja ďalšie aktivity v prospech slovenského literárneho a kultúrneho života.“ Observatórium zase realizuje „ sociologické výskumy pre potreby rezortu kultúry. “ To len aby sme poznali kontext.

A teraz k obsahu. Podľa tlačovej správy jedna z koordinátoriek prieskumu uviedla, že

i keď v osemdesiatych rokoch patrilo čítanie medzi najhlavnejšie voľnočasové aktivity detí a dnes sa odsúva na piate až siedme miesto v ich záujmoch, je nemožné akékoľvek zjednodušené porovnávanie. Celkom podstatne sa odlišuje komunikačná situácia generácie dnešných detí s porovnaním detstva ich rodičov. Výskum poukázal na relatívne vysokú intenzitu venovania sa čitateľským aktivitám rôznych druhov a typov textov, a to aj na rôznorodých nosičoch. Významne sa teda mení typológia a štruktúra čítania.

STV v utorok uviedla príspevok Marty Jančkárovej k téme vetami

Školáci málo čítajú. Potvrdil to aj prieskum LIC v Bratislave. Až štvrtina detí sa priznala, že mimo školy čítajú len v prípade, že je to domáca úloha.

Také čísla prieskum ponúkol, ale STV nemá ničím podložený úsudok, že je to málo, pritom to ešte odporuje slovám hore uvedeným z tlačovky. Problém so schopnosťou čítať spomínajú televíziou oslovené učiteľky, hoci prvá oslovená hovorí o prípadoch problémového čítania textu, druhá už o jeho porozumení. Z ich výrokov sa nedá odvodiť, kto alebo čo je dôvodom, že niektoré deti majú takýto problém (či nedostatok praxe čítania, či kvalita školy, vzdelanie rodičov, ekonomická situácia rodiny...a nemôže byť náhodou problém aj v učiteľoch?).

Problém kauzality sa vynoril aj v závere príspevku:

Výskum ukázal, že najlepšie čítajú deti, ktoré nájdu knihy aj v rodičovskej knižnici. Takéto deti mávajú aj svoje vlastné knihy a častejšie chodia do knižnice.

Fajn, ale robia tie knihy deti vzdelanejšími? Práve americký ekonóm Steven Levitt v minuloročnom bestselleri (áno, treba si ho prečítať:) poukázal na fakt, ako píše v recenzii M.Beblavý, že

...počet kníh v dome súvisí so známkami v škole, ale čítanie deťom nie. Príčina nie je zatiaľ jasná, ale Levitt prišiel s nasledovnou hypotézou: počet kníh v dome je indikátor vzdelania rodičov a ich vzťahu k vzdelanosti. Vzdelanie rodičov a ich vzťah k vzdelanosti významne ovplyvňujú známky detí, a preto je počet kníh dobrým príznakom, aj keď nie príčinou toho, ako sa deti budú učiť. Rovnako ako je drahé auto príznakom bohatstva rodiny, ale nespôsobuje ho. Naopak, čítanie kníh, rovnako ako mnoho iných vecí, ktoré rodičia robia, má podľa výskumov veľmi obmedzený vplyv na vývoj dieťaťa.

Tieto zistenia sú aj v rozpore so záverom výskumníkov, ako ho citovali hnonline.sk a TASR :

..výskumníci zdôrazňujú, že je dôležité budovať pozitívny vzťah ku knihám od mala. Napríklad čítaním rozprávok na dobrú noc.

V každom prípade sa mi zdá, že sa z čítania robí modla. Je čítanie u detí dôležité pre samotné čítanie neskôr? Takto to aspoň naformulovala Milica Pálfyová v článku SME „ Až desať percent detí sedí pred televízorom viac ako päť hodín “ o prieskume:

Čítanie žiakov je veľmi dôležité, lebo práve v tomto veku sa budujú základy pre to, aby človek čítal celý život.

A nie je náhodou čítanie len prostriedkom pre vzdelanie, rozvíjanie myslenia a komunikačných schopností? Ak áno, potom odsúvanie kníh na druhú koľaj nás nemusí strašiť. Jednak čítať sa dá veľa aj mimo kníh. A okrem čítania sa dá vzdelávať rôznymi spôsobmi. V inej nedávnej knihe britský autor Steven Johnson popisuje, nakoľko sa za posledné roky televízne i počítačové programy vyvinuli a ako sú schopné rozvíjať logiku a rozhodovacie schopnosti ich konzumentov.

Tým len chcem naznačiť, že trochu kritického pohľadu na konvenčné myslenie o čítaní, respektíve čítaní kníh nezaškodí, hlavne ak stojí na číslach, ktoré sa dajú interpretovať viacerými spôsobmi a kontextom je prebiehajúca zaujímavá debata v zahraničí.

Gabriel Šípoš

Gabriel Šípoš

Bloger 
  • Počet článkov:  663
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracujem v Transparency International Slovensko. Slovak Press Watch bol projektom Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu