SPW: Pozor! Mnohým sa bežne niečo občas stane!

Mnohé, občas, často, bežné, málo...slovíčka, ktoré ma vždy vedú k ostražitosti pri sledovaní médií. Novinári ním nahrádzajú nedostatok štatistík, tvrdých dát. Práve vtedy hrozí, že sa z komára urobí slon (alebo naopak). Ale hlavným problémom je, že sa ponúkajú informácie, pri ktorých nedostaneme šancu posúdiť, či sú vôbec dôležité alebo nie. A takéto slovíčka bez kontextu navyše umožňujú novinárovi povedať o dôležitosti javu čo len chcú. Včerajšia STV či HN ponúkajú pekné príklady.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Najprv Správy STV:

"[Ženy u nás] často zarábajú až o 20% menej ako muži....Na Slovensku zarábajú ženy s vysokoškolským vzdelaním často len 65% zárobku mužov."

"Veľkým lákadlom pre milovníkov umenia je výstava dobových portrétov kráľovnej Márie Uhorskej."
(v príspevku neboli žiadne čísla o návštevnosti).

"Na nepresný zákon o [zásielkovom a podomovom predaji] už doplatili mnohí z nás."
(nasledovala výpoveď jednej poškodenej ženy, čísla žiadne)

Čo je to často, prečo nepovedať radšej priemer, prípade aká časť žien má 65%? Čo je to veľké lákadlo, ako sa to prejavuje v návštevnosti, kto to tak zhodnotil? Koľkí sú mnohí, čo sme na niečo mali doplatiť, kvôli koľkým osobám či škodám a v akých sumách sa vecou zaoberá parlament?

Nie oveľa lepšie to bolo v hlavnom článku HN " Firmy zabúdajú na špinavé peniaze " od Annamárie Dömeovej:

Boj proti praniu špinavých peňazí komplikujú úradom mnohé firmy, ktoré nenahlasujú podozrivé transakcie svojich klientov... Mnohé z firiem o povinnom informovaní polície vôbec netušia.... Firmy sa často o svojej povinnosti dozvedia až pri návšteve kontrolórov.

Článok mal aj anekdotické príhody, aj vyjadrenia človeka z finančnej polície, dokonca aj vývoj výšky pokút a počtu kontrol za posledných 5 rokov (rastie aj jedno aj druhé). Ani to nám však nepomôže v identifikácii, či je to so zabúdaním firiem horšie alebo lepšie. Aká časť kontrol dopadne zistením problémov, aká časť firiem o povinnosti nahlasovania nevedela? Rastie počet problematických firiem, či skôr pokuty na firmu? A aký je pomer firiem s prešľapom oproti všetkým firmám, čo majú transakcie nahlasovať? Ide o veľký problém či nie?

Čo s tým? Najlepšie sú samozrejme tvrdé dáta, čísla popisujúce jav. Ak nie sú a ani sa nedajú rýchlo zistiť, druhou najlepšou možnosťou sú názory odborníkov, čo by aspoň mohli mať slušné odhady. Je dobré ale upozorniť, že tvrdé dáta neexistujú či sa ťažko dajú zistiť. A keď ani odborníci poriadne nevedia, prečo nepriznať, že je problém určiť, nakoľko dôležitý to fenomén je. Pomôcť môžu aj prieskumy verejnej mienky, ale anonymné zisťovanie s nulovou zodpovednosťou respondenta má tiež svoje nástrahy (a nereprezentatívne ankety medzi pár ľuďmi nepovedia takmer nič). Ostávajú skutočné prípady, ktoré sú síce pekným úvodom do témy či jej ilustráciou, ale nijako nenahrádzajú dáta o veľkosti problému v spoločnosti.

Pokiaľ budú na nás médiá vágne príbehy naďalej hádzať, pre nás čitateľov ostáva dávať si na kúzelnícke novinárske slovíčka pozor.

PS Pri debate o odstúpení exministra Lišku sa mi veľmi páčila veta v článku Moniky Žemlovej zo SME :

"To, že po tragédii občas odstúpi minister, je v niektorých západných krajinách bežné."

Pekný návod, ako dať dokopy "bežné" a "odstúpiť", hoci podstatou je "občas" :).


Štátny monopol nadovšetko: " Štát dobrovoľne príde o milióny z dozoru," hlási Pravda na prvej strane. Patricia Ďurišková píše:

Štát sa vzdáva miliónových ziskov, ktoré má dnes z kontroly technických zariadení v podnikoch. Svoje kľúčové postavenie na trhu v tejto oblasti prenechá od budúceho roku súkromným firmám.
Navyše nevylučuje ani predaj podielu v Technickej inšpekcii, ktorá dnes ako jediná organizácia vykonáva tento dozor. Tieto kroky, ktoré už schválil parlament, odôvodňuje rezort práce tým, že je potrebné vytvoriť konkurenciu.

Dôraz na stratu príjmov štátu pri demonopolizácii sa mi zdá populistický. Áno, štát prišiel aj o príjmy, keď Telecom už nie je štátny monopol. To má byť hlavný argument v debate proti konkurencii? Prečo neurobiť štátny monopol aj vo výrobe mlieka, áut a novín, veď takto štát stráca miliardy...
Ak nebude monopol ale konkurencia, malo by to prospieť zákazníkom, kontrolovaným firmám v cene či kvalite (tie nedostali v článku žiadny priestor). A ak aj na trhu ostane monopol najefektívnejším (ako si to myslí jeden citovaný ekonóm), je stále otázne, či by mal byť štátny alebo súkromný. Pri predaji by ale štát aj tak tú monopolnú rentu dostal v cene za akcie inšpekcie. Keď už to mal byť článok k veci, pozrel by som sa napríklad na efektívnosť štátnej verzus súkromnej kontroly.

Gabriel Šípoš

Gabriel Šípoš

Bloger 
  • Počet článkov:  663
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracujem v Transparency International Slovensko. Slovak Press Watch bol projektom Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Skryť Zatvoriť reklamu