Prvá a posledná zároveň

Hokejová sezóna ženskými očami alebo keď sa z počiatočného: Na čo som sa to dala? zmení na záverečné: Asi mi to bude chýbať, tá atmosféra, tí blázniví hokejisti, sakra.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pondelok takmer ako každý iný. A predsa iný. Sedím doma v teple za stolom, prsty by mi mali lietať po klávesnici a počet znakov v diplomovej práci by sa mal každú hodinu zvyšovať. No namiesto toho síce sedím za stolom s prstami na klávesnici, ale myseľ je niekde inde. Sumarizujem, spomínam. Na uplynulý školský rok, na záverečné dva semestre na vysokej škole. A zároveň na najšpecifickejšie „odlišno“ oproti doterajším rokom na výške - na hokej a všetko to dobrodružstvo s ním spojené.

Od pravidelného pondelkového mrznutia na prešovskom zimáku, po ktorom sme s babami ešte chvíľu mrzli pred kabínou čakajúc, len aby sme si mediálne vychutnali atmosféru priamo s hráčmi, ktorí sa síce nie vždy s nami chceli podeliť o slovo, či smútok v hlase, ale nakoniec to stále nejaký dobro- aj nedobrovoľníci zvládli a vypotili zo seba aj rozumné myšlienky a skonštatovania, nie iba tvrdý boj na ľade. Hokejový semester nám spolu s Veronikou vďaka Janke spolu s realizačným tímom EUHL priniesol tiež možnosť zaznamenať hokejové stretnutie výberu európskych univerzitných hokejistov proti tým najlepším z amerických univerzít. A vďaka tomu taktiež možnosť spoznať super ľudí, perfektných hráčov a fešákov kamošov z rôznych tímov! ♥ A konečne prišla šanca užiť si ten moment, keď chalani v plnej hokejovej zbroji pri odchode z kabíny na ľad pred záverečnou tretinou úsmevne tasili päste a dávali mi highfive, jeden po druhom – Slovák, Čech, Rus aj Poliak, rôzne národnosti, rôzni ľudia, rôzne funkcie, ale jeden tím, kde sme si chvíľu boli všetci svoji. Nezabudnuteľný moment, ako aj kopec ďalších.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dvojsemestrovú chvíľu sme si boli svoji aj s prešovskými bojovníkmi. Zo začiatku si človek málokedy máločo uvedomuje. Ale dnes to prišlo...

Dobehla som do školy, ako inak, s chvíľkovým omeškaním, keď už bežala hodina. Nie tak celkom mi doplo, že je to už posledná pondelková prednáška na vysokej škole! (Kedy a kam sa stihol ten čas tak rýchlo vypariť? :-O ) Ale úprimne, mohla prednáška začať či skôr ukončiť pondelkové školské dni na výške báječnejšie? Vošla som dnu, že si idem rýchlo sadnúť, keď pri pohľade na plátno a premietajúci film som sa zasekla tesne vo dverách a len rozžiarene pozrela na vyučujúceho, plátno a späť na vučujúceho. Naozaj pozeráme toto? Paráda!

SkryťVypnúť reklamu

Nadšene som sa posadila a dívala, nechala myšlienkam voľný synkretický priebeh. Až mi prišlo ľúto, že po škole sa už nebudem ponáhľať domov naobliekať sa a potom rýchlo utekať na zimák, kde si budem zaznamenávať ako sa chalanom darilo či nedarilo a následne si lámať hlavu nad tým, ako diplomaticky opísať nevydarený zápas. Ako napísať niečo, v čom sa človek ešte len hľadá... No, asi sa to párkrát predsa len podarilo, keď som pár dní po zápase hrdo otvorila Prešovské noviny a hľadala, či sa v nich nájdem. Áno, bolo to tam! Pozerajte, ďalší článok v novinách mám, kričala som si hrdo. Pochopiteľne, prišla aj kritika, lenže všetci dobre vieme, že v dnešnej dobe nás budú druhí kritizovať tak či tak, či niečo robíme alebo naopak nič nerobíme, alebo keď už niečo urobíme, ako to urobíme = stále bude v diaľke stáť niekto, len aby si našiel dôvod, prečo sa im naša činnosť či skôr výsledok činnosti nepáči. Ale v tom lepšom prípade, stretneš dobrých kritikov, ktorí vycítia tvoj potenciál, no chcú ťa nakopnúť k ešte lepším výkonom či výsledkom, vtedy si túto kritiku pripusť, dovoľ im pomôcť ti napredovať ešte viac, ešte ďalej. 

SkryťVypnúť reklamu

Ale vieš čo? Stále to budeš len ty sám, kto vie, koľko si do toho skutočne vložil a či si to robil z vlastného presvedčenia a nie z donútenia alebo naopak. Alebo v tom najlepšom prípade, že si to robil zo srdca, čo je najkrajším dôvodom ľudských činov. A asi preto mi tie hokejové pondelky, hokejová atmosféra, predzápasová nervozita a všetci ľudia z hokejového diania budú chýbať.

Hokejové pondelky.

Neverila som, že niekedy niečo také napíšem, ale ozaj, ako som dnes dobehla na hodinu Média a šport a na na plátne zbadala Herba, keďže sme pozerali Hokejový zázrak, v hlave mi prebehli všetky highlighty sezóny a s ňou súčasne uvedomenie si, že som v nej naozaj nechala kúsok seba, kúsok svojho (dovolím si povedať, už hokejového) srdca.

SkryťVypnúť reklamu

Samozrejme, keď si odmyslím všetky tie hejty na zimu, na premrhané šance našich, premrznuté ruky a vlastne celé telo, ktoré verte tomu, už nech by ste ho mali hocaké, stále sa nájde aspoň jedno číslo či dvojčíslie (na drese) z tímu, ktoré ho vie oceniť a o zábavu či záplavu komplimentov máte postarané :) toľko testosterónovej srandy, aby sme nemali oči v slzách, keď už sa lúčim s tou sezónou... 

Krátke resumé na záver – sezónne postrehy ženskými očami:

  • špecifický zápach. takmer všade.

Spotená výstroj. Spotené telá. Nanešťastie častý dôvod dilemy či ísť alebo neísť do kabíny. na čo? na pozápasový rozhovor predsa, čím skôr zaznamenať atmosféru a dojmy hráčov z odohraného duelu.

  • zima. takmer všade.

Hráčom možno nie, ale divákom či článkom realizačného tímu určite. Našťastie, ak sa človek často pohybuje medzi ľadom a kabínou, ten ľad nie je až tak na škodu, tlmí spomínaný zápach z kabíny.

  • realizačný tím. 

Človek by ani neveril, koľko ľudí stojí za dobrým hokejovým zápasom. Netvoria ho len hráči, zďaleka nie. Od milej pani vrátničky, ktorá po neskorých nedeľných tréningoch odchádzala zo zimáku isto „celá nadšená“, cez úžasných trénerov s obrovským srdcom a chuťou motivovať hráčov, cez fotografa, kustóda a v neposlednom rade, tvoria ho tí hlavní, bez ktorých by sa nekonal nielen zápas, ale ani vstup Warriorov do Euhl - bez manežérov – generálneho, technického či najlepšej PR devy!

  • nechoď na hokejové tlačovky v obtiahnutej sukni. 

Ani nikde inde medzi hokejistov, ak chceš, aby sa sústredili na trénera či iného v danom momente dôležitého spíkera. Aj keď sa to niekedy na ľade u chalanov nezdalo, baby, neverte tomu, dôležité veci či partie ich zraku naozaj neuniknú. Len s pukom je to občas horšie. 

  • hokejová chuť do jedla. a aká!

Najlepšie pozápasové jedlo je pizza a chlebíčky. Veľa obložených chlebíčkov. Čo tam po kalóriách, v tej zime sa trasúcim sa telom spália ešte aj tie utorkové. 

  • dívácky sparing na hokejové zápasy zaručený.

Veď nebudeš ťahať kamošky, ktorým sa tam nechce mrznúť, keď sa môžeš vybrať a posadiť rovno medzi hokejistov a s nimi odsledovať cudzie zápasy a zároveň si hneď osvojovať terminológiu.

  • čím väčšia láska, tým väčšie doberanie si.

Stačila cesta autobusom do Bratislavy. Dve baby a plný autobus testosterónu. Prejavy lásky nie z jedného pohlavia na to druhé, ale medzi sebou vzájomne. Vtipné doberanie si samých seba,keď sa nestačíš diviť, čo všetko sú schopní chalani na seba vytiahnuť, aké žarty a podpichovanie, občas až na hrane, no stále úsmevne.

V konečnom dôsledku, ako všetko...

Ako povedal Herb Brooks v jednej zo svojich motivačných rečí, 

Skvelé momenty sa rodia z dobrých príležitostí,“

a ja uznávam, že byť súčasťou UNIPO Warriors bola jedna z najlepších príležitostí na výške, ktorej som sa mohla chopiť a užiť si skvelé, no hlavne nezabudnuteľné momenty.

Ďakujem.

<3

Stanislava Bratková

Stanislava Bratková

Bloger 
  • Počet článkov:  64
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nič netrvá večne,napriek tomu nikdy nič celkom nezmizne. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu