Nahé princezné

„Jana, ja to jednoducho nechápem.“ Podala si mi pohár vína a zvesila hlavu medzi ramená. „Dokážem si nalakovať nechty a spraviť make-up skôr, než skončí reklama v telke! Viem variť, žehlím, správať sa viem, som niekto...“ Keď som zbadala oheň v tvojich očiach a dych ti prestal voňať po žuvačke z mojej kabelky, začalo mi byť jasné, že sa ťa dnes nezbavím.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

Hlas ti preskakoval, hodina trvala večnosť a pri tebe aj víno vždy chutí akosi ináč. Tak korenisto a otupno. Gestikulovala si a po každom dúšku si vypučila prsia. „Jana, veď pozri na mňa,“ neuveriteľné, znova si to spravila. Vypla si hruď a ja som sa na chvíľu zľakla, že ti tie dva balóny v obtiahnutej blúzke z Paríža explodujú a malé kúsočky silikónu mi prudko narazia do tváre. Puknú ako pukance v mikrovlnke. Prásk. „No vážne, pozri na mňa... Ešte stále skvele vyzerám! Tak prečo ma tie svine nakoniec aj tak vždy opustia?“ Vzdychla som si, pokrútila zúčastnene hlavou ako celé tie roky a dúfala som, že nevidíš ako som sa pozrela na svoje náramkové hodinky. „Peti, kašli na neho. Veď si vravela, že sa správal ako psychopat. Načo by ti, preboha, bol?“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naklonila si hlavu na bok, prižmúrila oči a dopila pohár. „Jana, zlatíčko... Vieš ty čo, moja?“ Načiahla si sa po mojej kabelke a keď ma zasiahla, alkohol zmrzol v mojej riedkej krvi. Prásk. „Vypadni!“ Hystéria. Hovorila som si, som svedkom hystérie a pritom okrem úderu tašky v mojom lone necítim vôbec nič. Rozškľabila si vchodové dvere a vyhodila za ne moje topánky a dezert, ktorý som sem spolu s fľašou vína priniesla. Oprela si sa o dvere, ruku založila vbok a tou druhou si ukázala do tmy. „VYPADNI k tomu svojmu debilovi a už mi daj navždy pokoj od svojich debilných rečí z tvojich neskutočne debilne vyškerených úst, ty krava.“ Pokoj, s ktorým z teba táto veta vyplávala, ma pobúril. Naozaj. Ale predstava, že sa už nebudeme musieť nikdy stretnúť a ja nebudem musieť počúvať historky o nadržaných chlapoch, ktorých si odkopla alebo ti jedného dňa prestali dvíhať telefón, bola príliš lákavá. Pohár som opatrne položila k nohám, bez dychu prešla okolo teba a po buchnutí dvier som sa modlila, aby si tam v tom svojom luxusnom byte zhnila skôr, než si to s naším stroskotaným kamarátstvom rozmyslíš.

SkryťVypnúť reklamu

Doma bolo ticho a pusto. Karol tu nebol. V jeho skrini sa nezaplnilo ani kúsok prázdna, ktoré tu pred týždňom po sebe zanechal, keď ma opustil. Plecia som mala ťažké, ruky pridlhé. Tak som si ľahla na zem, objala jeho papuče a myslela na to, aká veľká a nekonečná ešte môže byť osamelosť.

Stanislava Longauerová

Stanislava Longauerová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada periem. V práčke. Zoznam autorových rubrík:  CestyNestalo sa, mohloStratená rukavica

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

711 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu