Ako učiť prasa lietať

Už ma to nebaví, trúbim na ústup. Nemôžem za to, že si škaredý a nepotrebný. Chcem všetky svoje fotky a život v nich späť!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Koláž: Adriana Bogdanová
Koláž: Adriana Bogdanová 

Keď sme sa spoznali, bol si vychudnutý, v prepratých džínsoch a biele tričko s krátkymi rukávmi už bolo viac sivé než tričko. Ruky si mal vždy kŕčovito zastrčené vo vreckách a mastné pramienky vlasov sa preplietali pomedzi hnevom blčiace oči, až dole k strnisku. Tváril si sa ako na život odsúdený intelektuál. Keď si vtedy na ulici odklepol popol z cigarety, kúsok piva z plastového pohára sa vylial na chodník. Zahrešil si a pozrel na mňa. Bola som neduživý hypochonder s fotogenickou tvárou. Podlomili sa mi kolená a nedokázala som sa prvých pár sekúnd nadýchnuť. Asi infarkt, vzdychla som si. Hm.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na druhý deň mi Etela, moja najlepšia kamarátka vypočítala, že ak to nebol infarkt, musela to byť láska. Tak som sa zaľúbila.

Po mesiaci som bola nahnevaná. Na seba, že som sa zamilovala do charizmatickej nuly, hneval si ma hlavne ty, že si ma neustále vláčil po pokútnych podnikoch. Bolo to šialené, ako magnet nás spájala moja naivita a špina v tvojich očiach.

Po roku sa môj hnev obrátil proti rodičom. Bola som vydatá, tesne pred pôrodom. Kričala som na otca, že ma mal zamykať doma, prikázať mi vyšívať dečky alebo umývať dlážku a nikdy by som ťa nebola stretla. Aj mama bola tá zlá, mala ma častejšie varovať, že láska by mala chutiť po jahodách a nie smrdieť od piva. Keď v hotelovej izbe ráno po svadbe zahanbene vyhadzovala do koša rovno s popolníkom hromadu špakov, ktoré po tebe ostali zo svadobnej noci, len sklopila oči. 

S Etelou som sa prestala rozprávať. Mala som takmer osemnásť, nevidela som si cez rastúce brucho na špičky nôh a môj o sedem rokov starší muž len vágne vysedával pred telkou, fajčil a tlstol.

SkryťVypnúť reklamu

Pár dní potom, ako sa narodila Barbora, kúpila som album na fotky. Pre ňu. Aby som zdokumentovala koniec môjho a začiatok jej detstva. Aby môj album s fotkami nestál osamelo na polici. Úškrny, prvý úsmev, plač. Prvé kroky, zakopnutie o moju nohu a následný pád. Bola rozkošná, voňala a mala moju tvár. Ďakovala som Bohu, že nie je po tebe. Nevrlá a škaredá. Ale aj keby, milovala by som ju. Presne tak, ako som ešte stále milovala teba.

Sneh padal a topil sa, slnko zas olizovalo Barborine a moje líčka v sparných dňoch, kým ty si vysedával so svojimi kamarátmi po práci v knižnici pri pive. Roky leteli, ty si padal po schodoch, ja zas behala do škôlky po naše dieťa, vysedela som hodiny na rodičovských združeniach v škole, keď ty si sa rozhodol odísť z práce a maľovať obrazy. Keď Barbora promovala, ostal si zaskočený, že naše malé dievčatko je už žena.

SkryťVypnúť reklamu

Minulý mesiac si si zlomil nohu. Už si starý, mal by si si dávať pozor. Zvykla som si starať sa o teba 25 rokov, nie je to pre mňa nič nové. Celé dni však len polihuješ, vkuse si doma, vynucuješ si pozornosť, raz ti treba navariť čaj, potom podať uterák, skočiť po noviny. Chvalabohu, zaspal si. Mám chuť prečítať si nejakú knihu, prezerám police a hľa. Naše albumy s fotkami. Listujem s okuliarmi na konci nosa v tom Barborinom. Moje malé dievčatko. Otváram svoj album a premýšľam, po akej dlhej dobe ho znova držím v rukách. Doriti, čo to je? To nie sú obrazy môjho detstva... Toto nie sú fotky, ktoré som sem zakladala takmer tri dekády dozadu! Moja puberta, všetky pózy a tajné gestá. Spomienky, to všetko je preč... Zmeraveli mi prsty na rukách a krv mi zalieva hlavu. Na každej fotke si TY. Listujem zbesilo, až sa odtrhne pár strán. TY. Škaredý a stranu po strane tlstejší a mastnejší. Na niektorých sa kdesi vzadu mihnem ja, rozmazaná a nepodstatná. V mojom albume... Roztrasiem sa a aj dnes sa mi podlamujú kolená. Zabiť ťa je málo, ty prasa!

SkryťVypnúť reklamu

Zobudíš sa, keď ťažký a hrubý album dopadne na tvoju plešinu. Si sa zbláznila? Otváram skrine a vyhadzujem na teba, nechápavo sediaceho v strede postele, všetky tvoje veci. Košele, tričká, sako, ktoré si si kúpil na pohreb svojich rodičov, ponožky. Sedíš s tou chromou nohou a otváraš oči. Mám chuť utopiť ťa v tých handrách, ktoré po tebe neustále periem a žehlím. Všetko vôkol lieta a ja mám prvý raz v živote naozaj chuť vidieť lietať aj teba.


Koláž: Adriana Bogdanová


Stanislava Longauerová

Stanislava Longauerová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada periem. V práčke. Zoznam autorových rubrík:  CestyNestalo sa, mohloStratená rukavica

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu