V hotelovej izbe

Chceli sme ísť von, prejsť sa. Len my dvaja. Preč z podivného hotela, v ktorom všetky izby boli priechodné. Chceli sme byť sami, aspoň na chvíľu opustiť priestor, cez ktorý nám ostatní prechádzali tak, ako my cez izbu pred nami. Po piatich dňoch, šiesti ľudia stále spolu, ponorka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Ešte si sa naposledy obzrel, či som našla rukavice a čiapku a potom si potichu nakukol do izby, ktorá nás už len malý krôčik delila od mesta. Či je čistý vzduch. Či sa Marián s Luciou stále hádajú. Či by sme sa mohli preplaziť cez ich izbu, okolo gauča, až k vchodovým dverám. Nenápadne. Aby nechceli ísť s nami. Ďalej sa hádať, kričať, sácať do seba. 

Šťúpla Lucia stála s hlavou medzi pootvorenými vchodovými dverami, povedal si. Presne, ako ty v tých našich. Pozorovala recepciu a kričala. Nie! Netuším, kde je ten tupý sveter od tvojej matky a keby som ho našla, rovno ho vyhodím z okna! Dobre vieš, ako neznášam, keď ti kupuje oranžové svetre! Marián stál pri okne a zakrýval si uši, referoval si mi. Keď Lucia z izby zmizla, odrazu si zabuchol dvere a s potom na čele si sa o ne oprel. Nie, nikam sa mi nechce ísť. Ostaňme tuná. Bolí ma brucho, nie som hladný. Zamkol si a zvalil sa na posteľ. Mozog ti pracoval na plné obrátky, oči rýchlo blúdili po izbe. Sadla som si na posteľ k tebe. Vo vetrovke. Stále dúfajúc, že je to len hra a o chvíľu odídeme. Čo ti je? Neodpovedal si. Rukavicou som sa dotkla tvojho ramena, striasol si sa a ja s tebou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vraj si mal déja vu. Aj vtedy stál Marián pri okne. V hotelovej izbe. Lucia ako zvyčajne nasratá vydávala povely. Odrazu však zmizla vo víre nôt, ktorý obalili písmená abecedy. Spolu s diakritikou. Písmenková polievka, pomyslel si si vtedy. Asi paradajková, napadlo ti v momente, keď sa Marián skrútil do obrovského husľového kľúča. Lucia s Mariánom zmizli a my, ostatní štyria, sme sa stali neviditeľnými. Telo odišlo, ostali len tiene. Namiesto krídel. Karol, tebe preskočilo, smiala som sa. Čo mi to tu rozprávaš? To bol sen, nie déja vu. Si normálny? Napi sa vody. Ale nie, ty si tam ďalej ležal, v kabáte, skrútený ako embryo. Hovorím ti, boli sme neviditeľní, nevzdával si sa, no mne už dochádzali nervy. V tvojej hlave sa hotel zmenil na školu, izby na učebne. Hotel zaplavili deti, akási učiteľka, len tá, tá jediná dokázala rozoznať naisto naše zošúverené tiene. Ale nepomohla nám, lebo mala strach. A tak sme začali miznúť úplne. Matúša zrámovala akási vyholená hlava rovno pred hotelom, keď si z neho Matúš robil svojou tieňohrou srandu. Ostal tam ležať, lebo nik z nás sa už neodvážil vyjsť von. Sandra ostala v šoku ako Matúšova verná labuť. O pár dní zmizla aj ona.

SkryťVypnúť reklamu

Odmietol si mi povedať, čo sa stalo s nami dvoma. Hlavou si krútil zo strany na stranu, ako pri výsluchu. Čím viac som sa domáhala odpovede, tým viac si sa začal hádzať po posteli, ako malý. Blázon. Čím viac si krčil plachtu, tým viditeľnejšie mi preskakoval hlas. Náhle si sa posadil, pozrel mi do očí. V tých tvojich bolo prázdno. Zdrapil si ma za ruku. Tou druhou som si utierala slzy.

Vybehla som von. Chvíľu s pocitom, že moja ruka ostala ako pokazená súčiastka v tej tvojej. Do priestoru. Do prázdna, ktoré cítim aj dnes. Zakaždým, keď sa prihováram predavačke a ona naschvál obráti hlavu opačným smerom a prejde si prstami po zničených, ale perfektne vyžehlených vlasoch. Aj vtedy, keď kŕmim holuby a tie sa vrhnú na chlieb starého pána za mojím chrbtom. Áno, v tej chvíli som to znova ja. Tá vydesená a priehľadná slečna v hotelovej izbe, v ktorej sa odrazu nedalo dýchať.

Stanislava Longauerová

Stanislava Longauerová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada periem. V práčke. Zoznam autorových rubrík:  CestyNestalo sa, mohloStratená rukavica

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu