reklama

Príjemný to deň. PS: Pes

Začalo to nepríjemným zvonením, boli 4 hodiny ráno. Budík na mobile mi naznačuje, že mám vstať a pozrieť si ešte niečo, aby som na skúške nevyzeral ako úplné tupelo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Sila vôle nie je dostatočná, spí sa ďalej. Opakuje sa to presne o hodinu. Budík zvoní a ja zasa kašlem na to. Ako každé ráno spím do poslednej možnej chvíle. Čas vstať. Šup do vyzimeného auta a ide sa pre spolužiaka. Je 7 hodín ráno a spolužiak Falko skrz pracovného povinnosti musel ešte niekde odbehnúť autom. Aby Vám to všetko zapadalo, tak sme externí študenti manažmentu bezpečnostných a detektívnych služieb chystajúci sa na skúšku.

Mašina na hity, David Guetta, mi hrá do môjho sústredenia sa na čakanie. Falko dorazil na miesto nášho stretnutia, vystúpil zo svojho auta, ktoré sa zrazu rozbieha samovoľne dolu kopcom. Nedá sa mi nesmiať na tom, ako do neho naspäť naskočil a zatiahol ručnú, na ktorú pred tým zabudol. To sa nám ale začína deň. Cesta do Žiliny (tam študujeme a sme z Martina) bola pomerne rýchla, spoločne sme si prebrali okruhy tém na skúšku. Index ako vždy neviem kde mám, snáď to nebude problém pre skúšajúceho. Po príchode na fakultu sme zasadli do triedy, kde sa pred nás dostavili testy. Bolo v nich všetko, len to čo som sa učil tam nebolo. Po skončení, nie moc nadšený vravím Falkovi, že nech ide so mnou do práce kuknúť, že či tam náhodou nemám niekde index, ktorý som doma nenašiel. Do kancelárie, kde sedím je to 10 minút autom, stíhame to ešte pred ústnym pokračovaním skúšky. Samozrejme, že som ho tam nenašiel, ale naša návšteva môjho pracoviska mala aj pozitívum. Pri prehrabávaní zásuvky som objavil 3 čokoládové tyčinky. Jednu mne, druhú dostal Falko a tretiu do vrecka pre horšie časy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prichádzame naspäť k fakulte, parkujem autíčko a Falko sa ma pýta, že či nechcem psa. Pozriem na jeho stranu, von oknom, odkiaľ sa ku nám blíži dunčo. Dáky je zmätený, pozeráme na neho zvnútra auta. A je aj celkom veľký, na to, aby sme vystúpili priamo do jeho náručia, nakoľko prišiel ku dverám priamo ku nám. Môj, však nám nerob, pusti nás, však mi ideme na ústnu. Strach z nás opadol, keď sme sa mu pozreli do jeho smutných očí. Pozeral na nás tak skormútene poza skla, že nám ho prišlo ľúto. Vystúpime a pristúpime k nemu. Celý bol zafúľaný, triasol sa od zimy. Na krku mu visí obojok so známkou. Opatrne ho chytím zaň a pozriem na ňom štítok (Žilina - Bánová). Od našej školy je táto mestská časť cca 15 kilometrov vzdialená. Chudáčik nekládol odpor, tak som ho ďalej držal, aby neutiekol. Volám na mestskú políciu, že nech ho prídu zobrať, že má aj známku, nech nájdu majiteľa. Dispečer mi vraví, že som už tretí kto im volá ohľadom toho psa a že nevedia nájsť majiteľa. V tom dobehla teta, ktorá robí na našej školskej vrátnici, že nemáme ani volať policajtov, že sú neschopní, že už im volala pred 20timi minútami a že stále neboli schopní prísť. Kričala tak nahlas, že som nepočul policajta v telefóne už ani slovo. No snáď prídu čoskoro, nechceme nechať profesora čakať a nechceme tiež ale nechať hava napospas osudu. Falko mu zbehol kúpiť ako do bufetu hot-dog. Však bol premrznutý, tak snáď ho zohreje, keď je taký hot. Medzitým som mu ja dal čokoládovú tyčinku určenú na horšie časy, ktorú sme našli pri pátracej akcii po indexe. Teraz tu však máme záchrannú akciu zlatého retrívera. Všetko čo sme mu dali na papu žiaľ nestačilo na potlčenie jeho hladu. Za vrátnicou, kde sme s ním stáli a čakali na niekoho kompetentného, kto pre neho príde, si našiel kartónovú krabicu. Najprv to vyzeralo, že sa s ňou chce len hrať, ale keď ju začal jesť vedeli sme, že niekto tu je ešte stále hladný. Aj keď vyzeral dôveryhodne, neodvážil som sa mu vybrať ten kartón z tlamy. Stojíme tam s ním už vyše 20 minút a nikde nikoho. To snáď nie je možné s tými policajtmi, zasa určite niekde dávajú životupotrebné papuče. Na krku pozerám, že havo má zavesený ešte jeden štítok. Vygravírovaná na ňom je vizitka veterinára s telefónnym číslom a číslom očkovania za predchádzajúci rok. Máme stopu, ktorá nám pomôže odhaliť majiteľa psíka skôr ako príde hliadka. Pani z veteriny nám vraví, že sa jedná o čivavu, ktorá sa volá Lola. Dáka moc prerastená čivava a na to, že má ženské meno, tak aj čosi iné má prerastené. Dozvedeli sme sa, komu by mala táto údajná čivava v podobe zlatého retrívera patriť. Hneď som volal na svoje bývalé pracovisko, infolinku 1181, súrne potrebujúc číslo na daného adresáta. Hold smola, číslo nie je evidované v databáze pevných liniek ani mobilných operátorov. Spolužiaci už čakajú v rade na ústnu a mi stále vonku pri havovi. Vravím, poď Falko naložíme ho do auta a zavezieme ho na tú adresu, čo nám povedali na veterine. Keď to nebude tam zavezieme ho na políciu. Jediné moje šťastie je, že si pamätám názvy ulíc a vedel som, kde presne sa nachádza tá, na ktorú máme namierené. Musím sa trošku pohnúť s autom, lebo stojím tak, že neotvorím kufor. Pozriem do spätného zrkadla a vidím ako tam Falko stojí s divným pohľadom a náš objekt záchrany sa mu trie o jeho nohu. Havo nebol len hladný ale asi aj nadržaný. Do kufra naskočil sám a môžeme ísť smer smerom cieľ. Všade samé domy s novými fasádami. Ľudia, keď už máte na novú fasádu, snáď máte aj na označeniu domu číslom. Okoloidúca pani nám povedala, že v danom dome bez čísla býva rodina, ktorú hľadáme. Zvonček nikde, na dverách guľa. Čo ho prehodíme cez plot? No a či je to vôbec ich pes? Prehnem sa ponad plot a otvorím si bránu zvnútra. V dobrej viere im naruším ich nedotknuteľnosť obydlia aby som zachoval slobodu zvierat. Zazvoním pri dverách a odstúpim od nich. Dvere sa otvoria, z domu vybehne malá čivava a teta v župane. Reku, že či ste nestratili zlatého retrívera? A teta, že nie. Vravím si uuuuups. A ona pokračuje, že nie retrívera, ale labradora. No rozmýšľam, že čo za plemeno mi to akurát smradí auto a vravím jej, že sme ho našli. „Počkajte, oblečiem sa a idem von.“ Zatiaľ sme ho s Falkom doviedli pred dvere domu, kým si teta dala čo to na seba. Boli sme správne. Majiteľka sa veľmi potešila a my tiež, ešte sme dostali aj nálezné čokoládu a šampanské. Prehodili sme spoločne pár viet, dali spoločnú foto a pobrali sme sa na skúšku. V aute sme sa bez hádok bratsky podelili o nálezné, nakoľko som abstinent tak fľaša išla Falkovi a mne Sladká vášeň.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Prídeme pred kabinet, ruky nám smrdia po psine na 5 metrov, spolužiaci si od nás odstupujú. Poďme sa mi radšej umyť. Kúzelník Falko siahne do vrecka a vytiahne si svoj index, že ide do kabinetu. Ako ho tak vybral, nemal vo vrecku len jeden, ale hneď dva. Koho iného ako môj mohol byť ten druhý? Detektívne schopnosti máme síce dobré, čo sme si dnes aj stihli overiť, ale na to, ako a kedy sa dostal môj index do jeho vrecka sa nám nepodarilo prísť.  Skúšku sa nám nakoniec podarilo spraviť obom a spokojne sme sa mohli pobrať domov s dobrou náladou, ktorá sme vedeli nám vydrží celý víkend. Na vrátnici pri odchode nám teta dvíhajúca rampu povedala, že nakoniec tam prišli policajti presne po hodine aj pol. To už bol havo doma pravdepodobne aj natučnený a dúfam, že aj umytý, lebo smrdel ako pes.

Stanislav Thomka

Stanislav Thomka

Bloger 
  • Počet článkov:  57
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Poslanec mesta Martin a Žilinského samosprávneho kraja. Zoznam autorových rubrík:  Rusko 2008čo deň dalUkrajina 2007Politika

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu