Milí ekonómovia, analytici a ekonomickí novinári, vaša neschopnosť pochopiť ekonomické javy, ktorú odhaľujete vo verejnom priestore, je desivá. Prorastové opatrenia víriace vo vašich hlavách, spásou slovenskej ekonomiky rozhodne nebudú. Je len jedno jediné opatrenie, ktoré fungovať môže - dopyt.
Svet mal chvíľu prvého dolárového bilionára, Elona Muska. Ročné tržby jeho dvoch najväčších firiem dosahujú viac ako polovicu HDP Slovenska. Počet zamestnancov týchto firiem je 160 000. Amazon má tržby 5-násobne vyššie ako HDP Slovenska. Počet zamestnancov - jeden a pol milóna. Stačí teda pätina Amazonu, produktivita 300 000 zamestnancov a rast HDP bude stúpať do oblačných výšin. Keďže na Slovensku máme len mikromuskov, chyba bude v nedostatočnej podpore rastu, všakže. Pritom vo svete čakajú miliardy dolárov voľného kapitálu na inovácie a nápady. Ak niečo súceho, ale naozaj súceho, vymyslíte, prvý milión máte na účte už zajtra. Daňoví poplatníci by sa zrejme nemali skladať na rast majetku budúcich feudálov. Alebo si to páni zamestnávatelia, a ich poskokovia v médiách, predstavujú inak?
Médiá nedávno tiež zaujal ranking konkurencieschopnosti, kde sme obsadili ôsme miesto od konca. Ak ste začali závidieť Singapuru, ktorý je prvý, vedzte, že v krajine tohto dlhoročného ekonomického premianta žije 60% ľudí od výplaty k výplate. V krajine amerického sna je to 67%. Druhý je Hongkong. Priemerná plocha bytu v Hongkongu je menšia ako 45 m2. Na jedného človeka pripadá len 15 m2 obytného priestoru. Česko, pre našich expertov nedostižný vzor, je o 30 miest pred nami. Majú napríklad inštitút minimálnej dôstojnej mzdy. Na ktorú v Česku nedosiahne 63% zamestnancov. V Poľsku, ktorý je našim ďalším vzorom a už predbieha východné Nemecko, žije nie v obyčajnej, ale v extrémnej chudobe 2 milióny ľudí, viac ako 5% obyvateľstva. Británia bude mať šiesteho premiéra za 7 rokov. S očakávaním, že zabezpečí rast. Aj bohatá Austrália, napríklad, má problémy. Počet Austrálčanov žijúcich v chudobe sa zvýšil na viac ako 3,7 milióna. Finančnými ťažkosťami trpí až 40 % obyvateľov tejto krajiny.
Problém našej ekonomiky je tiež práve v tomto segmente. U ľudí s príjmami pod mediánom a nejakým decilom nad ním. Trickle-down, teda presakovanie bohatstva k pracujúcim, vysychá. Poriadne ani nikdy nefungovalo. Chudobní zamestnanci jednoducho dopyt nevygenerujú. Hlupák je ten, kto stále robí to isté a očakáva iný výsledok. Ako môže slovenský, aspoň trochu príčetný, expert vôbec rozmýšľať o takej fantazmagórii, akou je úspech Slovenska v celosvetovej konkurencii? Počtom obyvateľom nedosahujeme ani jedno promile svetovej populácie. Súťažíme proti dvesto štátom. A firmám, z ktorých sú mnohé väčšie ako štáty. S konkurencieschopnosťou má problém EÚ, preto Draghiho iniciatíva. Prehráva aj USA, preto clá. Ale my ideme naďalej omieľať inovácie, návrat expertov, kvalitné školstvo, rovnú daň a podporu podnikania.
O špeciálnej zóne som písal už dávno - napríklad https://blog.sme.sk/stasik/spolocnost/ekonomovia-predpisuju-iba-placebo Pred pár dňami som zachytil návrh na vytvorenie špeciálnej ekonomickej zóny aj v oficiálnych médiách. Konečne to niekomu došlo, pomyslel som si. Čítam ďalej - ktorá prinesie radikálne zlepšenie podnikateľského prostredia.
Kopírovať Shenzhen po 46 rokoch je námet na grotesku, nie vážne myslená stratégia. Ak kompletne všetkých podnikateľov v tej špeciálnej radikálnej zóne aj postavíte na hlavu, nič sa nevyrieši. Procesy, ktoré práve prebiehajú - presun bohatstva k hornému 1% a odliv peňazí do zahraničia sa už prejavujú na znižovaní kúpyschopnosti obyvateľov. Nahradiť stagnujúci dopyt zlepšením podnikateľského prostredia je úplný nezmysel.
Špeciálna ekonomická zóna musí udržať peniaze v okrese. Je to jediné riešenie, ktoré prebudí našu ekonomiku. Ale to budeme musieť začať premýšľať úplne inak. Všetky potrebné nástroje už existujú. Internet, mobily, digitálne meny, UBI, MMT aj inflačné indikátory a brzdy. A aj potrebná platforma. Stačí ich rozumne použiť. UBI je na Slovensku nepoužívaný pojem, hoci BIEN v septembri slávi 40 rokov od svojho vzniku. Digitálne meny síce každý pozná, ale bitcoin a ďalších 50 000 decentralizovaných kryptomien s ich nezmyselnou ťažbou sú nepoužiteľné. Ale meny, ktoré slúžia na platenie, áno. Napríklad chiemgauer, mumbuca. Ale najmä treba trochu poštudovať medzivojnovú históriu mesta Wörgl v Rakúsku. Na UBI peniaze nie sú, musíme hľadať alternatívu alebo vhodnú teóriu. Tou sú niektoré prvky MMT. Jej domnelá slabina, inflácia, sa dá riešiť indikátormi rastu cien a inflačnými brzdami.
Ako to má fungovať? S prílivom peňazí regióny prosperujú, s odlivom upadajú. Jav, ktorý spoľahlivo funguje storočia. My sa tento Klondike efekt musíme pokúsiť vyvolať umelo, aby sa peniaze v regiónoch udržali. Euro nie je možné v okrese udržať, preto musí fungovať lokálna mena. Nekonvertibilná, ale programovateľná, takže časť sa bude dať použiť aj v iných okresoch. Bude distribuovaná v okrese prostredníctvom UBI. Každý dospelý obyvateľ dostane každý mesiac istú sumu v lokálnej mene. Lokálna mena zabezpečí, že peniaze neopustia hranice okresu, ale naštartujú dopyt. Na ten podnikatelia čakajú. Oveľa viac, ako na nejaké reformy či podporu podnikania. Do 14 rokov by výška UBI dosiahla hodnotu priemernej mzdy v okrese. Ak nebude stúpať inflácia. V tom prípade by bol rast UBI pomalší. Každý si spočíta, aké obrovské sumy budú stimulovať dopyt. A zostanú v okrese.
Teraz prichádza šanca pre Iniciatívu Stred. Alebo iniciatívu iných starostov, ktorí majú záujem o rozvoj svojho regiónu. Euro bude naďalej fungovať, netreba nič meniť. Lokálna mena je len doplnková mena slúžiaca na rozvoj okresu. A úplne dobrovoľná pre ľudí aj pre firmy. Zamestnanci, ktorí budú prijímatelia UBI, však musia súhlasiť, aby aj časť mzdy bola vyplácaná v lokálnej mene. Úlohou starostov, členov Iniciatívy, bude vysvetliť ľuďom výhody lokálnej meny a aj príjmu zadarmo - UBI. Rovnako aj firmám. Od počtu súhlasiacich ľudí a firiem záleží, či sa model v okrese zavedie alebo nie.
Blížia sa komunálne voľby. Tí schopnejší kandidáti môžu v kampani priniesť novú tému - nepodmienený príjem, a vzbudiť o ňu záujem.
No a úloha pre univerzitu? Byť strážcom algoritmu. Zatiaľ. Neskôr, spolu s ďalšími univerzitami, môžu algoritmus meniť. Mala by to byť trochu ambicióznejšia univerzita, pretože na zemi ležia obrovské benefity. Všetky transakcie budú prebiehať na jedinej platforme. K dispozícii teda bude zdroj informácií, anonymizovaných, ktorý doteraz nebol v takomto rozsahu dostupný. Bude mať exkluzívnu možnosť informovať o experimente, ktorý doteraz nikde neprebehol. Bude mať skvelú možnosť skúmať infláciu online s rozlíšením na jednotlivé firmy či dokonca produkty. Aj efektívnosť inflačných bŕzd. Bude môcť navrhovať a testovať ich modifikácie. A bude mať aj za úlohu nadviazať kontakty s univerzitami vo svete a pozývať ich sledovať experiment. Bude disponovať dostatkom materiálu na príspevky na všetkých možných odborných fórach.
Iste, existuje možnosť, a veľmi reálna, že obyvatelia okresov UBI a lokálnu menu nepríjmu. Žijeme na Slovensku. Máme tu mesto, ktoré odmietlo železnicu, nemalá časť obyvateľstva odmietla očkovanie, obce protestujú proti veterným turbínam. Minister odmietol elektromobilitu, aj keď dovážame palivá za desať miliárd. Úlohou univerzity teda bude nadviazať spoluprácu s univerzitami vo východnej Európe, Latinskej Amerike či Afrike, kde UBI potrebujú viac. A šíriť model po iných krajinách. A ešte, ak bude experiment úspešný, informovať svet.
