Máte radi divadlo? Zrežírujte si vlastné a vyhrajte zaň oskara

Keď som bol malý chlapec, divadlo mi veľa nehovorilo. Občasne sme išli do divadla zo školy ako veľká organizovaná skupina, no aj tak to na mňa nejako zvlášť nepôsobilo. Ako typické decko som mal radšej kino, americké filmy, ktoré na veľkom plátne pôsobili majestátne. Nie ako 55 cm televízia s 2 wattovými reprakmi. Dnes sa na divadlo pozerám úplne inak. Mám rád živé scény a samotná hra mi môže dať oveľa viac ako už okukané americké filmy. Pravdou je však to, že do divadla zatiaľ nechodím. Buď preto, lebo je drahé alebo preto, že si neviem správne vybrať. Úplne najradšej však hrám v divadle, ktoré si sám napíšem, zrežírujem a nakoniec aj zahrám. Stávam sa tak hlavnou postavou v Divadle snov ... Pozývam Vás všetkých na krátke predstavenie ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Divadlo snov je taký už na prvý pohľad idealistický výraz, ktorý o mne môže hneď prezradiť, že rád snívam. Je to pravda a verím, že snívať je nielen ľudské, ale aj veľmi dôležité. Veľa ľudí nerado sníva a žije v "reálnom" svete. Niekedy až úplne presiaknutom negatívnymi zážitkami a zlom, ktoré je páchané na nich, alebo nimi. Poniektorí ani nesnívajú a z ničoho nič ich stretne obrovské šťastie či realita úspechu v práci alebo v súkromí. Náhoda či šťastie? Niektorí ľudia snívajú až príliš veľa a skôr než dosnívajú jedno, začnú snívať o inom. Myslím, že spia a čakajú, že ich sny im zrealizuje niekto iný.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak nechcete účinkovať v divadle iných, napíšte si vlastné ...

Divadlo snov je aj názov jednej americkej rockovej kapely, ktorá si natrvalo získala moje srdce a srdcia mnohých ďalších fanúšikov po celom svete. Kapela Dream Theater ma oslovila prvýkrát albumom Scenes from a memory z roku 1999, ktorý je vlastne prespievaním príbehu vraždy a výčitiek, nahraný s úplnou presnosťou a tajuplnosťou slov, či zvukov gitary a kláves, ktoré sú v dokonalej harmónii a po tisícom vypočutí albumu vždy ukážu niečo nové, dosiaľ neobjavené. Videl som ich naživo v Prahe pred 7 rokmi, odvtedy u nás ani v Čechách nehrali. Čítal som však, že v lete vydávajú nový album, tak by mohli prísť do Steel Arény, aby som im vynadal, akí sú skvelí.

SkryťVypnúť reklamu

Where do we come from, why are we here, where do we go when we die? ... Spirit carries on ...

Z iného súdka - ťažké nočné mory ako dobrodružstvo

Divadlo snov môže byť aj Vaše náhle prepotené ráno, do ktorého sa zobudíte po úžasnej noci, kedy ste naháňali zločincov a ráno nechápete ako noc rýchlo zbehla. Minule sa mi napríklad snívala celá jedna časť CSI: Miami, v ktorom som samozrejme objasňoval vraždu po boku včera zosnulého Horatzia. No nie a nie zabiť vraha, ktorý mňa aj kolegov naháňal na 29. poschodí mrakodrapu a z ktorého sme ho nakoniec museli zhodiť. Samozrejme prežil. V týchto snoch sa môže stať aj neuveriteľné a v reále nemožné. Môžem odprisahať, že som večer pred spaním nič ťažké nezjedol. V sne ma už naháňalo kadečo a myslím, že by bolo načase prestať sledovať tie nekonečne kriminálky a horory, vďaka čomu mávam tie divoké sny. Na druhej strane, je to úžasný adrenalín, ktorý zažívam v "neproduktívnom" čase spania, takže kým mi to nepôsobí negatívne na nervy, prečo nie. Chcel by som vedieť, že ak by som polovičku roku cestoval po svete, či by som zažíval svoje dovolenky "po nociach" zas a znova bez potreby za nich platiť. Marí sa mi, že som raz už aj kandidoval na prezidenta USA. V skutočnosti nikdy v živote.

SkryťVypnúť reklamu

"Budúcnosť patrí tým, ktorí veria kráse svojich snov" - motto z oznamka futbalovej triedy

Divadlo snov je pre mňa v poslednej dobe stále viac a viac môj vlastný život. Keď som bol minulé leto na chate s koučom, školiteľom a fotografom Mariánom Bérešom a skupinou ďalších 9 ľudí na kurze self-manažmentu, uvedomil som si, že moje životné krédo, ktoré ma úplne jasne reprezentuje, znie: "Som hlavným režisérom vlastného Divadla snov". Spoločne sme všetci vyšli na Poludnicu a hľadeli na svet okolo seba, hľadali inšpiráciu, hľadali svoje vnútorné hodnoty, kréda. Vtedy som si uvedomil, že chcem svoj život žiť tak, ako chcem ja sám a nie ako mi kážu iní. Mnohí známi ma poznajú ako človeka, ktorý sa snaží ísť vždy sebe-vlastnou cestou, ako človeka, ktorý rád objavuje nové veci a stojí si za svojim, ak v to naozaj verí. V tej chvíli na kopcoch Poludnice som sa pasoval za "režiséra" a krátko na to začal písať istú sériu súkromných zápiskov, ktorých cieľom by bolo zdokumentovať moje dovtedy nepoznané účinkovanie v tomto divadle. Momentálne v tomto zväzku nazvanom Divadlo snov - Spomienky z pamäte mám napísané dve kapitoly, dokopy asi 8 strán. Názov prvej je Spomienka č. 2: Snáď tisíckrát a pritom stále po prvé. Tieto príbehy, či zápisky budem uverejňovať na tomto blogu v prípade, ak sa mi podarí postupne napísať aspoň prvú celú časť zväzku, ktorá hovorí o minulosti. Druhá časť zväzku s názvom 6 stupňov vnútornej turbulencie je obrazom mojich ešte nenaplnených snov, ktoré si aktívne režírujem v súčasnosti. Opäť je tento zväzok inšpirovaný albumom kapely Dream Theater. Týmto vývojom symboliky som zvedavý o čom budem písať, keď budem inšpirovaný novším albumom s názvom Systematický chaos :).

SkryťVypnúť reklamu

Divadlo snov je teda z môjho pohľadu veľmi zaujímavý príbeh len vtedy, ak si ho sami takto nastavíte. Scenéria môže byť na Vašich obľúbených miestach, v horách, doma či na chate, môžete si zahrať aj na vysokej škole, aj na vysokej nohe. Ak nemáte peniaze, Vaše divadlo môže byť ochudobnené o rekvizity, no žiadny herec by nebol dobrým hercom, pokiaľ by nehral v divadle prirodzené, ako ho Boh stvoril. A Boh nás všetkých stvoril bez peňazí. Vo svojom divadle snov teda môžeme hrať úplne nahí, úplne prirodzení, bez potreby hrať sa na niečo iné, na niekoho, kým nie sme. Často tak musíme ísť navzdory konzervatívnym názorom našich rodičov, ktorí nás nechápu, resp. my nechápeme ich. Oni vždy vedia, čo je pre nás najlepšie a myslím, že hlavne v našom detstve majú pravdu. Neskôr si však musíme zvoliť tú našu cestu osudom.

Niektorí z nás, ktorí sú odvážnejší a ambícioznejší, si v divadle zvolia nielenže hlavnú úlohu, ale ašpirujú na oskara. Cieľom je vtedy zaujať viacerých ľudí, získať väčšie obecenstvo alebo dovoliť si lepšie rekvizity. Je na každom z nás, aké tempo si zvolí, aké si zvolí ošatenie, hudobné pozadie, spoluhercov či komparz. Všetci máme relatívne neobmedzené možnosti, preto je vždy potrebné riadiť sa vlastným rozumom a nepočúvať iných. Vytvoriť si vlastné Divadlo snov ... a hlavne ho žiť!

Neostáva nám už nič iné, len napísať si teda vlastný scenár, pripraviť réžiu, asistujúcich hercov, scenériu, rekvizity a samotné divadlo zahrať. Aby som nezabudol, nezabudnite na predstavenie pozvať svojich najlepších priateľov ...

Ján Staškovič

Ján Staškovič

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študentom Ekonomickej univerzity v Košiciach a tento rok sa chystám na vytúžené promócie, ak úspešne zvládnem štátnice a obhajobu diplomovej práce. Zoznam autorových rubrík:  Kariéra a vzdelávanieCestopisnéDivadlo snov

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu