Od 24. februára, kedy sa oficiálne začala „špeciálna vojenská operácia“ Ruska na Ukrajine sa nebojuje len konvenčnými zbraňami a kyberneticky, ale aj propagandisticky. Vladimír Putin stanovil predovšetkým smerom k vlastným občanom, ale aj smerom k svojim zahraničným obdivovateľom (Blahom, Ficom a Čarnogurským) naratív, ktorého sa majú držať. Naratív o nacistoch na Ukrajine a o tom, že Rusko je obkľúčené nacistami a NATO, ktorý sa už-už chystali napadnúť mierumilovnú „ruskú otčinu“, ale on ich „prechitračil“ a zaútočil ako prvý. Prezident Zelenský a politické vedenie Ukrajiny zas tlačia svoju propagandu o brániacej sa demokracii, ktorá bojuje za hodnoty, ktoré majú Ukrajinci a „bájny Západ“ spoločné. Nechcem tu teraz analyzovať ani jeden z použitých naratívov a poukazovať na logické nedostatky, alebo chyby. Rád by som ťa milý čitateľ upozornil na inú historickú spojitosť na ktorú som náhodou natrafil. Naša západná Európska civilizácia je do značnej miery založená na zdieľaní príbehov, ktoré nás definujú, ako ľudí tohto civilizačného okruhu. Zdieľame príbehy z Biblie a keď chceme na podobnosť aktuálnej situácie, ktorú práve vidíme poukázať, keď chceme vyrieknuť nad niekým „lacný morálny súd“, hneď lietajú vzduchom silné slová, ako farizej či Judáš, prípadne Sodoma a Gomora. Ale našu civilizáciu nestvorili len príbehy z Biblie, ale aj príbehy zo starovekého Grécka. A taký vám chcem teraz v trochu pozmenenom znení povedať. V období 500. až 449 rokov pred naším letopočtom sa Grécke mestské štáty stretávali opakovane vo vojnách s Perzskou mnohonárodnostnou ríšou. Perzská ríša, tak ako dnešné Rusko bola autokratickým imperiálnym štátnym útvarom, dalo by sa povedať super mocnosťou vtedajšieho sveta. Grécky svet bol fragmentovaný na množstvo väčších, či menších konkurenčných štátnych útvarov, ktoré mali rôzne politické vedenie, od tyranií, cez oligarchie až po, dalo by sa povedať „proto demokraciu“ v Aténach. Atény boli na vzostupe, ale ich politici si boli vedomí toho, že za humnami majú mocného nepriateľa. Tak ako dnešná Ukrajina a Rusko. Atény v tých dobách ovládali pahorkatinu, ktorá je známa ako Atika a práve tu boli náleziská striebornej rudy. Z tohto vlastníctva pramenila aténska moc. Striebornú rudu dolovali otroci v neľudských podmienkach a výdobytky demokracie, ako rovnosť pred zákonom, sloboda jednotlivca a možnosť hlasovať, ktoré boli aj z týchto zdrojov financované, sa týkali iba mužských občanov Atén. Tak preto „proto demokracia“. V tomto období zohral kľúčovú úlohu Aténsky politik a generál Themistoklés. Podarilo sa mu totiž presvedčiť svojich spoluobčanov, aby prekonali svoju chamtivosť a výnosy zo strieborných baní v Atike investovali do stavby silného loďstva, obranných múrov okolo mesta a opevnenej spojnice mesta Atény s prístavmi Peiraieus a Falérus. Aj Ukrajinci po roku 2014, tak ako Gréci v dávnej minulosti museli potlačiť svoju chamtivosť a sebeckosť a z pudu sebazáchovy investovať do svojej obrany. Dá sa z istou „umeleckou licenciou“ prehlásiť, že bývalí ukrajinský prezident Petro Porošenko je takým Themistoklom dnešnej Ukrajiny.
Grécko Perzské vojny trvali asi 50 rokov a nakoniec boli ukončené uzavretím Kalliovho mieru. Ale po nich nasledovali tzv. Peloponézske vojny medzi demokratickými Aténami a oligarchickou Spartou. Ale poďme späť ku Grécko Perzským vojnám. V Perzskej ríši sa počas ich trvania vymenil panovník, niektoré veľké bitky vyhrali Gréci a niektoré zas Peržania. Atény boli vyplienené, ale všeobecne sa má za to, že Grécke mestské štáty v týchto vojnách uchránili svoju slobodu a následne zavládlo obdobie prosperity a výrazného mocenského vzostupu Atén, ako demokratického a obchodného impéria východného Stredomoria. Ruská propaganda a jej „podržtaškovia“ nás ustavične presviedčajú, že Ukrajinci sú nacisti a najčastejšie si do úst berú batalión Azov, ako by chceli poukázať na podobnosť s obkľúčeným Wehrmachtom v Stalingrade v roku 1942, alebo v Berlíne roku 1945. Ale ja keď vidím Mariupoľ a oceliarne Azovstaľ dnes, tak vidím bitku u Thermopylách a bojovníkov starovekej Sparty, ktorí odolávajú presile Peržanov a sú ochotní položiť aj svoje životy. Sparťania neboli žiadny demokrati, ale rasistický oligarchickí nacisti, ak by som mal použiť dnešný slovník. Takže v tejto veci sa to tiež celkom zhoduje, ale to nebráni skutočnosti, že ich obetavý odpor sa stal súčasťou našich mýtov a formuje naše myslenie do dnes. Som presvedčený o tom, že boj týchto dnešných „Sparťanov“ sa stane súčasťou národných mýtov Ukrajiny a nebude zabudnutý. Ale Ukrajinci nie sú Gréci a Rusi nie sú Peržania, Vladimír Putin nie je Dareios I. a Volodimir Zelenský nie je Perikles ani Petro Porošenko Themistoklés a príslušníci pluku Azov nie sú starovekí Sparťania a ani skutoční nacisti. Ale Rusko je ešte stále len autokratická imperiálna ríša, akou bola Perzská ríša v tých časoch. Sociálna štruktúra sa v nej nemení je zabetónovaná. Na jej čele stojí absolútny vládca tak ako Dareios I., okolo neho je lojálna šľachta, dnešní oligarchovia a siloviki a ostatní ľudia sú poddaní, ktorý nedokážu samostatne myslieť ani niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Všade vládne korupcia a klamstvo a prezident je neomylný. Ako je možné, že dokážeme vidieť paralely, medzi dnešnou vojnou na Ukrajine a Grécko Perzským konfliktom, ktorý sa odohral pred viac ako 2500 rokmi? V istom zmysle je to až neskutočne smutné. Keď poslankyňa Hatráková povie, že Robert Fico nie je ako obyčajný ľudia, že spravodlivosť sa ho netýka, tak ako ostatných „poddaných“, tak je to tiež veľmi smutné. Mimochodom ešte zopár viet o poslancoch Ficovi, Blahovi a im podobným. Nebudú to vety odo mňa, ale od starogréckeho historika Thúkydida. Od neho počujeme v jeho diele Dejiny Peloponézských vojen, že Athénská oligarchia necúvla ani pred najočividnejšou zradou. Ako sa niekedy oligarchom stáva triedne záujmy povýšili nad vlastenectvo. Príležitosť sa naskytla asi dvadsať rokov pred vypuknutím prvého konfliktu medzi Aténami a Spartou, keď severne od Atén operovala trestná vojenská výprava Sparťanov. „Taktiež ich (Sparťanov) potajomky lákali niektorí ľudia z Atén, lebo dúfali, že by mohli u nich skoncovať s demokraciou“.
Keď absolútna väčšina našich spoluobčanov v Slovenskej republike žije v presvedčení, že demokratické voľby sú tu preto, aby sme si vybrali najlepších reprezentantov „pánov“ je to tiež smutné. Ľudia v horlivých diskusiách o politike používajú morálne argumenty, ako klamár, zlodej, vlastizradca a vôbec si neuvedomujú, že to nikam nevedie. Väčšina voličstva na Slovensku nechápe, že najväčšou výhodou demokracie, ktorú má oproti autokracii, je možnosť zbaviť sa súčasného politického vedenia krajiny prinajmenšom v termíne riadnych volieb. Že najdôležitejšie v demokraciách je existencia silných a nezávislých inštitúcií, ktoré umožňujú kontrolu vládnutia aj keď je pri moci tá najhoršia vládna moc, akú si vieme predstaviť. Že inštitúcie sú tým viac nezávislé, čím slabší, respektíve závislý na kompromise mandát výkonná moc má. Pani poslankyňa Hatráková ani nebola schopná toho, že by formulovala obavu z neúmerného posilnenia najslabšej, súdnej zložky štátnej moci na úkor zákonodarnej a výkonnej. Znie to aspoň odborne, aj keď je to fakticky nonsens, ak členmi výkonnej aj zákonodarnej moci je hnutie Sme rodina. Ale aspoň by to nebolo tak žalostne trápne ako argumentácia stredovekom. Ale ako vidíte argumentovať stredovekom je fajn, lebo Putin argumentuje druhou svetovou vojnou a 19. storočím a tiež to na jeho grandiózne publikum zaberá. Zelenský zas použil v príhovore pre kongres USA prirovnanie k Pearl Harboru a k 11. septembru 2001 a tak isto to zaberá. A Joe Biden použil argument o pôžičke a prenájmu od F.D. Roosevelta a to je tiež veľmi silný argument. Len aby sme nezabudli pri tejto argumentácii na Hirošimu a Nagasaki. Vývoj ľudskej civilizácie je len iluzórny. V skutočnosti sa nič nemení, iba kulisy a herci.
