reklama

Hrobári nášho školstva nás varujú pred apokalypsou.

Snáď príspevok do predvolebnej diskusie na Slovensku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Možno, že ak ste rodič detí končiacich ZŠ, alebo máte v rodine niekoho, kto má deti v tomto veku, stretli ste sa v týchto dňoch s veľkou hystériou. Táto bez pozornosti našich médií narastá a mení sa až na frustráciu. V Bratislave a okolí sa nedostalo na gymnáziá pozoruhodne veľké množstvo detí. Možno, že ak sa takéto dieťa aj dostalo na strednú školu, tak nie na také gymnázium, ako pôvodne chcelo. Teda školu prvého výberu. Alebo museli skrotiť rodičia a deti svoje očakávania a prijať aj možnosť študovať na nejakej strednej odbornej škole s maturitou. Mňa osobne sa to nedotklo, ale zaznamenal som to vo svojom okolí a keďže obdobný problém rieši aj Česká republika, samozrejme aj s náležitým mediálnym pokrytím, problematika ma náležite zaujala a rozhodol som sa podrobiť ju kritickej analýze. Prvou možnosťou ktorá nás napadne je, že nastupujú silné ročníky a kapacity škôl na to neboli pripravené. Aby sme však mohli túto hypotézu akceptovať, museli by sa obdobné problémy s kapacitami stredných škôl vyskytovať v celej republike. Problematiku samozrejme analyzujú aj novinári v Čechách a prišli na možnosť zvýšenia rodičovských prídavkov, ktorá bola realizovaná v rokoch 2008 – 2010. To znamená deti, ktoré sa v tomto období rodili sa dnes chcú dostať na stredné školy. Zaujímavé je, že tak ako u nás ani v Čechách sa tento problém nevyskytol celoplošne, ale len v Prahe a Stredočeskom kraji. Takže hypotéza o silnom ročníku detí asi neobstojí. Naviac, ak si uvedomíme, že Slovensko má na rozdiel od Česka ešte nepriaznivejší demografický profil a aj ten minimálny rast populácie, ktorý je u našich západných susedov pozorovaný ide na vrub imigrácii, túto prvú hypotézu môžeme smelo zamietnuť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Druhou možnosťou sú deti Ukrajincov vo veku nástupu do stredných škôl, ktoré sú prirodzene koncentrované vo väčších aglomeráciách a teraz, tak povediac, zaberajú miesta na stredných školách našim deťom. Ak by som sa volal Milan Uhrík, alebo Ľuboš Blaha asi by som už ďalšiu odpoveď nehľadal, ale keďže deti Ukrajincov utekajúcich pred vojnou sú určite aj v Brne, alebo Plzni, prípadne v Košiciach a tieto aglomerácie ich nápor na školské inštitúcie s istými problémami zvládli, tento variant uvažovania mi tiež nepríde ako najpravdepodobnejším vysvetlením pozorovaného fenoménu. Budeme musieť pátrať ďalej. Niektorí „chytráci“ navrhli, že kvalita vedomostí študentov poklesla a za našich čias bolo všetko lepšie a bla-bla-bla. Aj ja som človek prirodzene konzervatívneho razenia, ale toto vysvetlenie predsa len neobstojí, keďže ešte pred pár rokmi sme sa s týmto problémom nestretávali. A aj keď my konzervatívci sme presvedčený, že všetko ide od desiatim k piatim až takéto tempo tento domnelý regres nemá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po odpovede bude najlepšie sa obrátiť na Štatistický úrad. Ak si pozriete vývoj populácie našich najväčších miest a porovnáte rok 2011 a výsledky posledného sčítania obyvateľov zistíte, že s jedinou výnimkou, ktorou je Bratislava, došlo k úhrnnému poklesu počtu obyvateľov miest na Slovensku. Čím menšie mesto, tým väčší pokles počtu obyvateľov. Niekde sú čísla na alarmujúcej úrovni až 10%. Samozrejme ľudia sa sťahujú do obcí v okolí miest, ale stredné školy v obciach nenájdete. Takže deti dochádzajú do miest a keďže problémy s kapacitou stredných škôl ostatné kraje a mestá nezaznamenali, tento fenomén logicky nie je štatisticky významný. Prečo potom Bratislava a Praha? Naše hlavné mesto v poslednom desaťročí urbanisticky doslova explodovalo a čo je ešte dôležitejšie urbanisticky a populačne doslova explodovali obce v jeho okolí. A tento fenomén je rovnaký aj v Prahe. Developerské projekty s heslami : „Pokoj ako na vidieku, ale s mestom na dohľad!“ za posledné desaťročie zaznamenal asi každý. A kto je cieľovou skupinou takýchto reklamných kampaní? Buď sú to mladé dobre situované rodiny, ktoré si na hypotéku kupujú rodinný domček za Bratislavou, alebo Prahou, kde pracujú, alebo sú to rodiny v strednom veku, ktoré sa odsťahujú z mesta a „splnia si sen“ o dome  za mestom so záhradou a bazénom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

            Tí mladí  z pred desiatich rokov majú dnes deti vo veku nástupu na strednú školu a tí v strednom veku dnes tak isto. V jeden moment sa tieto faktory zákonite museli stretnúť. Ale veď posledné sčítanie neukázalo nejaký prevratný rast populácie v Bratislave. Oproti roku 2011 je tento nárast na úrovni do 3%. V Prahe to nebude výrazne odlišnejšie. Ak však chcete interpretovať štatistikou zaznamenané významné fenomény nesmiete sa len držať oficiálnych údajov, ale musíte sa pozerať tak povediac za tieto čísla. Je pravda, že populácia Bratislavy a Prahy narastá iba pomaly, ale tento číselný údaj je „zašpinený“ legislatívnou hlušinou. Administratívne hranice mesta sú určené umelo a v žiadnom smere nereflektujú raketový nárast populácie v takom Miloslavove, alebo Chorvátskom Grobe. A čo je špecialita Bratislavy ani v Rajke a prihraničných obciach Rakúska. Odhady o počte obyvateľov v tak zvanej metropolitnej oblasti Bratislavy sa pohybujú niekde na úrovni 700 tisíc. S podobným problémom, len s väčšími číslami sa tento rok musí vysporiadať aj Praha. Ten problém bol až taký veľký, že spôsobil mediálne politický problém, ktorý treba aktívne riešiť. Na Slovensku zatiaľ strkáme hlavu do piesku. Možno sa zodpovední ľudia domnievajú, že sa jedná o výchylku v natalite, ktorá za dva tri roky prehrmí a oni tento „problémik“ nejako nechajú vyhniť. To je taký osvedčený slovenský postup. Veď kto by sa zaoberal malými-veľkými tragédiami detí a ich rodičov. Ak je moja analýza chybná, nič sa nedeje. Ak však prisťahovalectvo do aglomerácie Bratislavy bude pokračovať a ja si neviem predstaviť, prečo by sa to malo skončiť, s týmto problémom sa budú stretávať deti a ich rodičia opakovane. Ale nie v Hornej Maríkovej, kde z EU fondov obnovia školu pre 30 žiakov, ale v Bratislave. Prvý Americký prezident George Washington raz povedal, že : „Kto pľuje proti vetru len si napľuje do tváre.“  Takto mi pripadajú naše iniciatívy rozvoja regiónov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes je meno exministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana synonymom čiernej ovce a nepoctivosti. Ale dovoľte mi, aby som vás upozornil na jeden problém, ktorý do verejnej debaty priniesol práve Samuel Vlčan a samozrejme odborná a mediálna obec ho ako inak nereflektovala. Keď vstúpi do EU Ukrajina, ako budeme „chrániť“ náš potravinársky trh pred ich kvalitnou poľnohospodárskou produkciou? Odpoveď znie, že nijako. Naši veľkopestovatelia, ktorý hospodária na veľkých rozlohách, ako dedičstve po pozemkovej kolektivizácii, ktorá prebehla v Československu v neporovnateľne väčšej miere za komunizmu, ako v okolitých krajinách, budú robiť následne čo? Keď v 19. storočí a začiatkom 20. storočia zaplavila pšenica a kukurica z USA Anglický a Európsky trh, viedlo to k jednému z najväčších prerozdelení majetkovej štruktúry pozemkového vlastníctva v Britských dejinách. Pôvodní majitelia veľkých výmer poľnohospodárskej pôdy neboli schopní konkurovať na trhu plodinám z dovozu a tak radšej pôdu postupne rozpredali menšinovým majiteľom. Takáto dejinná udalosť má nesmierny vplyv na krajinu a ekológiu. Čaká nás v najbližších rokoch podobný vývoj na Slovensku? Ako máme ako spoločnosť reagovať? Budeme investovať do živočíšnej produkcie? Alebo do ovocinárstva? Verejná debata na túto tému sa nedeje.

Naši poslanci sa legislatívne snažia bojovať proti elektrickým automobilom. Ale keďže automobily sa nevyrábajú v parlamente, ale vo výrobných halách nadnárodných automobilových koncernov, mám taký dojem, že o smerovaní tejto výroby sa zrejme nerozhodne v slovenskom parlamente. Rozhodli sme sa ale vyrábať elektrickú energiu prevažne v jadrových elektrárňach. S čím ja osobne súhlasím. No keďže Európska komisia zaradila takýto druh elektrických zdrojov medzi zelené a tak schopné čerpať na svoj rozvoj zvýhodnené úverovanie, len pod podmienkou, že bude mať štát hlboké úložisko jadrového odpadu, mal som také očakávania, že touto dobou bude prítomná nejaká verejná debata na túto tému. A nič. Asi preto, že by sme si museli položiť otázku, kde to bude. Baňa Nováky by sa nedala nejako prehĺbiť? Naše médiá a politici radšej riešia možnú manipuláciu volieb Ruskou federáciou na Slovensku.

V Čechách s ktorými sa radi porovnávame a väčšinou z tohto porovnania vychádzame zle majú v mediálnom priestore prítomných niekoľko kvalitných a inšpiratívnych ľudí, ktorí dokážu otvárať nové celospoločenské témy. Jedným z mojich najobľúbenejších je ex-guvernér ČNB Miroslav Singer. Ten pred pár dňami otvoril tému, ktorá je dôležitá a politici sa jej zákonite vyhýbajú. Prečo ČR hospodársky stagnuje, keď má jednu z najnižších nezamestnaností v EU? Pýta sa vo svojom zamyslení nad touto problematikou. A zároveň aj odpovedá. Naozaj potrebuje ČR také veľké množstvo obcí a samospráv? Ľudia s verejného sektoru by tak boli k dispozíciu tomu súkromnému, produktívnejšiemu. Predovšetkým v okolí veľkých aglomerácií, ako Praha, alebo Bratislava je toto naozaj na zamyslenie. Zaznamenali ste v našich končinách serióznu debatu na túto tému? Ja nie. Témy u nás udávajú politici a to často nie je nijaká studnica múdrosti, ani nápadov. Novinári, miesto toho, aby tieto závažné témy otvárali a konfrontovali s nimi politikov, aby sme my voliči videli, či majú títo predavači teplej vody, aspoň nejaké poňatie o tom, čo sú skutočné problémy našej krajiny, naskakujú na pseudo-problémy, ktoré reálne ani neexistujú.

Ivan Mikloš náš ex-minister financií pod vplyvom prieskumov verejnej mienky realizovanej pre konferenciu Globesec 2023, asi nahnevaný a sklamaný napíše komentár, že si nezaslúžime našu štátnosť. Ivan Mikloš je ekonóm, odborník a v tomto „fachu“ sa určite vyzná. Ale ja som ako najväčší faktor, ktorý má vplyv na odpovede Slovákov v príslušnom prieskume nevidel, že si nezaslúžime štátnosť a demokraciu, ale výraznú absenciu kritického myslenia. Základy kritického myslenia sa získavajú v škole všakže. Bolo by preto na mieste nasypať si aspoň trochu toho popola pán Mikloš na hlavu, že počas vášho pôsobenia ako správcu štátnej pokladnice sa neprekvapivo rezort školstva nevyskytoval medzi prioritami, tak ako to bolo počas všetkých ostatných vlád na Slovensku. Možno toto je aj jedným z vysvetlení, prečo naši novinári, absolventi nášho školstva, nie sú schopní nastoľovať celospoločenské témy a konfrontovať s nimi politikov, ale miesto toho sa nimi nechávajú viesť ako oslík na mrkvičke.

Ako je možné, že po tridsiatich rokoch demokratického politického zriadenia máme ešte stále reálne obavy, že by mohlo prepadnúť toľko a toľko % voličských hlasov, lebo je k dispozícii tak veľa malých politických strán? Toto sa dá vysvetliť naozaj iba absenciou elementárnej logiky v spoločnosti. Rado Baťo vo svojej knižke Hrobári slovenskej politiky, to myslím vystihol veľmi dobre, keď napísal, že v jeden moment v tej našej povestnej Bratislavskej kaviarni prevládol pocit, že nie je až tak dôležité Ficov Smer politicky poraziť, ale je dôležité sa voči nemu a jeho podporovateľom vymedziť a „potvrdiť“ si tak morálnu prevahu. No pán Mikloš sa musel vypísať zo svojho sklamania zo svojich spoluobčanov a potvrdiť si svoju morálnu pozíciu. Ja som sa zase musel vypísať zo svojho sklamania z toho, že takýto napriek svojmu veku a vzdelaniu „nemúdri“ jedinci, ako Ivan Mikloš či Iveta Radičová u nás ešte stále s prepáčením zamorujú verejný priestor a bez kúska sebareflexie prispievajú k pochovávaniu demokracie na Slovensku.  

Peter Štefãnik

Peter Štefãnik

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  323x

Som vedecký pracovník a vysokoškolský učiteľ. V práci študujem poslanie mozgy a vo voľnom čase zas tie ľudské. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu