Nie som volič SAS, ale od teraz ich zaradzujem do užšieho výberu strán, z ktorých si vyberiem. Je dobré, že na Slovensku ostáva etablovaná, liberálna pravicová strana. A tiež je dobré, že Richard Sulík v nej oficiálne končí. Pripomína mi Václava Klausa, ekonomické zameranie im obom nikto uprieť nemôže. Kiež by ale ostali pri ekonomike a neskĺzali do extrému. Obaja sa nikdy nemýlia a sú to v podstate zatrpknutí ľudia. A preto už nemôžu svojim krajinám nijako pomôcť.
Jedného dňa sa možno dožijeme politickej kultúry, kde politici nebudú zakladať strany s tým, že sú to ich eseročky. Ideálne keby poslanie politických lídrov nebolo iba zlepšiť fungovanie krajiny, ale aj pripravovať za seba schopnú a ideálne lepšiu náhradu. Už úplne iný supeň by bolo prebrať za svoje rozhodnutia zodpovednosť. To už by bol dôvod na oslavu. Som optimista, že sa toho dožijem.
Prečo si myslím, že táto nepodstatná zmena v jednej z opozičných strán je možno veľký krok na ceste Slovenska k lepším zajtrajškom? Som toho názoru, že výsledok je a vždy bude len a len na nás, na voličoch. Netreba neustále čakať na silného lídra, ktorý založí novú stranu a bude hľadať schopných ľudí, ktorí mu pomôžu na ceste k moci, čo tak u nás proste býva. Nikto ten zázrak za nás nevymyslí a neuskutoční. Tak to nefunguje. Nie v demokracii.
Vidím jasný krok k tomu, možno iba krôčik, že aspoň v SAS vykročili správnych smerom. Nie je to ale o SAS. Nie je to ani o Smere, Republike, či Matovičovi. Tieto tri príklady sú pre mňa synonymom populizmu a aktuálneho globálneho trendu, ktorý mnohé nové srany iba recyklujú. A pribúdajú ďalší. Páčiková politika! Ale o tom v kroku tri.
Rozumiem im, je to v celku lákavé a jednoduché. Dnes stačí polarizovať, strašiť, hľadať nepriateľa a útočiť. Fico nám roky ukazuje, že to na Slovensku žiaľ stačí. Ak by neboli sociálne siete, už by tu dávno nebol premiérom. Využil príležitosť a neschopnosť, možno iba morálne váhanie politických súperov a pustil sa do toho. Politika na sociálnych sieťach so silnou podporov trolých fariem je lákavá a celkom jednoduchá cesta. Taký celosvetový mód, stačí rozprávať akoby múdro, ale pritom splietať dve na tri. A kľudne to za týždeň povedať naopka, skúška pozornosti, myslel som naopak. V dnešnej dopamínovej dobe si to nikto nevšimne. Či pravda, či lož, treba zahltiť voličov informáciami. A sem tam ukázať tvár, na ktorú sa treba hnevať. Kým to niekto spracuje, alebo napíše príkaz do AI (čiže Ej Aj makaj) na vytvorenie meme obrázku, taký nový trend teraz, tak momentum už je fuč a nenávisť už je rozosiata. Politikovi dnes stačí šikovný človek na tvorbu obsahu na virálne videá, dobre postrihať, pridať emócie a vypýtať si páčika. Páčiková online politika! Toto je reálny problém. Prečo si myslíte, že Sulík varil na internete, neprestal pracovať so svojím publikom.
Som presvedčený, že toto je iba obdobie a oligarchovia zo Silicon Valley nezabránia svetlu demokracie, tej pravej, možno vylepšenej demokracii. Ja vidím prepojenie toho kroku zbaviť sa Sulíka, ako jeden z mnohých krokov, ktoré otvoria ľuďom oči. Aj u nás. Postupne, pomaly, ale predsa. Dnešné SAS bude určite menej radikálne, ako (by) bolo so Sulíkom.
Navrhujem ďalšie dva kroky a potom sa už zase môžeme začať všetci usmievať. Predstave si to. Normálne sa baviť a užívať si to naše krásne Slovensko. Bez tej zloby, s nádejou. Ak nebude pribúdať extrém, čo je tá tmavá dlhá druhá možnosť, ktorá nás tiež možno čaká, vieme sa ešte tešiť na budúcnosť. Len si to predstavte!
Je tu taká strana, ktorá to vždy pohnojí, ale stále ju volíme. Nevedia riadiť krajinu, na ich čele je otec zakladateľ a všetci ho neznášame. Keď začne vyplakávať a to on robí často, máme bolesti brucha a nespíme. Je neskutočne hlučný a neustále s niekým v konflikte. Inak jeden zo základných definícií populizmu dnešnej doby. A teraz kvízová otázka. Myslím Fica, alebo Matoviča?
V podstate oboch. Druhý krok je ale Igor a jeho hnutie poslušných ľudí bez tváre. Igor to zabalí a skončia všetci z tohto hnutia. Ale čo voliči, ktorí ho zvažujú preto, lebo neznášajú korupciu a Fica? Zdá sa im, že niečo reálne dosiahne, alebo iba zatvárajú oči? Nerozháda celú spoločnosť a nepošle znovu pozvánku extrému? Výborne bojuje s nepriateľom, ale čo s tou mocou potom, to on predsa netuší (tušíte to vy?)! Spolieha sa na svoju intuíciu a kreativitu. Veď niečo silné znovu vymyslím, to je jeho stratégia. Vždy bola. Rýchle nápady, one time next time. Fanúšikova dnešnej koalície ho tak neznášajú, že kvôli nemu nedajú ani elementárnu šancu novému zoskupeniu ak ich súčasťou bude on, Igor. A ja s nimi súhlasím. Verím normálnej politike. Pre nás. Nie tej populiskej s atómofkami. Nie páčikovej politike, Matovičovej virálnej politike. Prosím, zvážte túto neriadenú voľbu.
Takže druhý krok je poslať Igora Matoviča von z hry, prinajhoršom do opozičných lavíc. Smelo. Slovensko potrebuje dlhodobú víziu, nasmerovanie kormidla na jeden smer a ten nasledovať. Igor Matovič toto nedokáže. Už sme to predsa zažili. Krok, ktorý je uskutočniteľný. Stop populistickým kriklúňom. Igor Matovič je prototyp populizmu, to si treba opakovať, keď vás zasiahne jeho nový nápad.
Krok číslo tri. Dnes nestačí poraziť Fica. Sú tu ďalší, ale podobajú sa ako vajce vajcu. Spája ich populizmus a internetová politika. Videli ste ako sa rozbehol Zoroslav Kollár a jehos strana na sockách? Vraj nová politika a ono to je ten istý hejt, Ruská dezinfo, doublethink pre začiatočníkov. A pritom si oligarcha kupuje Slovensko, teda taký má plán a veľa ľudí mu to už teraz žerie! Či Trump, Matovič alebo Uhrík, hocijaký politik oportunista, sa proste rozhodol balamutiť ľudí a bez mihnutia oka sa vydávať za ich hlas. Je to odporné a je na čase odmietnuť hru na páčiky! Títo ľudia si myslia, že pár lajkov im prinesie moc a mandát na všetko čo si zaumienia. Táto časť je noazaj ťažká. Ten populizmus a nedôvera je silná a bude nám trvať dlho, kým si začneme navzájom znovu aspoň trošku veriť. Ale opäť, je to iba na nás. Žiadny z tých politikov, ktorých som spomenul, nevie vytvoriť hodnotu. A je na čase začať myslieť na seba. Ja už odmietam, aby môj život ovplyvňovali pomätení ľudia na fejsbúkoch. Ja chem lepšie miesto na život pre svoje deti. Ja nechcem politikov, ktorých jediným nástrojom je hľadať a vytvárať nepriateľov. Stačilo!
A vy?
Nie ste už z toho unavení? Stále sa motáme v kruhu a s prepáčením, ja odmietam aby ma zastupoval vo svete niekto ako Kaliňák junior, alebo Uhrík, už vôbec nie Šutaj Eštók alebo šťuka Blanár. To kde sme?! Ako sme toto nechali dopustiť? Nepodliehajme jednoduchým videám, ktoré na nás denne vyskakujú a vyvolávajú silnú emóciu. Nenechajme sa odradiť komentármi, často sú to ukradnuté profily, ktorých úlohov je rozosievať nenávisť a podporovať bezbreho hoaxy a dezinformácie. Nestrácajte s nimi čas a tým pádom trpezlivosť. Sústreďme sa a vyhráme. Je to my, alebo oni. Buď tu nastavíme jasnú víziiu politiky na dlhé obdobie a jasný smer, alebo to necháme prospechárom, ktorí si všimli, že dostať sa ku korytu dnes nie je vôbec ťažké. Teda ak nemáte chrbtovú kosť a viete zaspávať ako klamár. Pán Buzalka ich pomenoval, je to čvarga!
To nie je jedna skupina, proti druhej, to iba na internete tak vyzerá. Tento súboj už začal a neskončí, kým väčšina povie nie. Nie podvodom, klamstvám a páčikovej politike. Nie v našej Európe, nie na Slovensku. Je nutné povedať nie aj vašim susedom a blízkym. Nebude to ľahké, ale už nemôžeme čakať. Už je to urgentné. Kritické myslenie, kľudné vysvetľovanie s pozitívnou emóciou, sú ešte takí čo ešte dokážu počúvať, ale keď to nepôjde, nebojme sa povedať zásadné nie, nemáš pravdu! Stojme si za tým, je to na nás, či nás tí ukričaní stiahnu do čierej diery, alebo my vytiahneme ich. Raz nám za to poďakujú.
Vidím zatiaľ malé, ale silné svetlo obnovenej a silnejšej demokracie, už vytŕča z toho čierneho tmavého tunela. Ja už ho vidím! Zbavme sa v politickom svete populistov, potom trolov na internete a potom zoberme zodpovednosť do svojich rúk! Mne sa to nezdá naivné. Mne sa to zdá nutné. Nikto to za nás ale neurobí.
