Ale istý Rus a jeden Američan sa rozhodli ho zničiť.
V seriály Dunaj je doba Slovákštátu celkom vierohodne zachytená. Aktálne tam začalo obdobie zmätenosti, krízy v kríze. Prebiehajúce SNP, Nemci stále sebavedomí ale obyvatelia sa už začínajú obávať, čo prinesú záchrancovia z krajiny kde ľudský život nemá žiadnu cenu. Pravdivá veta, žiaľ stále platí. Je množstvo výborných filmov. Napríklad Vlny. Pelíšky. Obchod na korze. Je toho množstvo, čo musíme pozerať, aby sme nezabudli a mladí pochopili. Ako bolo a bude, aký sme boli a aký žiaľ stále sme.
Povojnové obdobie, komunizmus, normalizácia, studená vojna, pád komunizmu, Mečiar, Fiko (podľa mojich rumunských kolegov), Covid, Ruská agresia na Ukrajine, spájanie a zároveň rozchádzanie Západu. V Európe neustály rozdiel v pohľade strednej/východnej a západnej časti. Dajú sa urobiť dlhé, alebo ako táto moja, zrýchlené dejiny výrazných míľnikov, kríz. Ľudstvo žilo v krízach samozrejme aj pred nami. Najďalej asi vieme ešte precítiť veľkú vojnu, druhú svetovú. Preto je ten Dunaj fajn pozerať. Ideálne s deťmi. Navyše každý z nás cíti krízu úplne inde a inak. Sú tiež častejšie, vzdialenosti sa skrátili, vďaka internetu a sociálnym médiám nás zasahujú neustále a rýchlo. Čo s tým?
Nedávno som bol na diskusii v Žilinskej synagóge o krízach a ako s tým marazmom súčasnosti bojovať. Zaznela táto veta. Ukrajinci sa jedného dňa prebrali z letargie a ich pohár nasratosti na Rusov vykypel. Povedali si, už dosť! Ideme sa brániť! Oni logicky chcú to, čo my už máme a nechávame si to zobrať. Oni musia za to isté mrznúť, vymýšľať ako Rusa vyprevadiť za hranice a poslať domov. Nám sa to podarilo, bez boja, po páde železnej opony. Kto si dnes spomenie na Kocába, ktorý osobne dohliadol, aby v Československu neostal jediný ruský vojak?
Problém je v tom, že sa, ako to u nás býva zvykom, nevieme dohodnúť, kto je náš nepriateľ. Tobôž nájsť spájajúcu pozitívnu víziu. Pre veľa nasratých ľudí počas Covidu je to vina jedného šialeného Matoviča. Pre iných za všetko môže Fico. Ten, ktorému písali odborníci zaoberajúci sa duševným zdravím. Máme tu aj množstvo iných skupín, terčov. Európska únia, Amerika (väčšinou sa tým myslí USA), dezoláti, konzervatívci a tak ďalej. Zaujímavé je, že politikom dnes stačí neustále vytvárať nové ciele a vytvárať nové nasraté skupiny. To majú spoločné s americkými oligarchami vlastniacimi sociálne siete. Veľa ľudí sa v tom zorientovať nevie. Niekedy je to aj celkom úsmevné, keď sa časom ukáže, že dnešný politici vedia v tom plávať tak dobre, že im vôbec nevadí (a žiaľ, ani ich fanúšikom), že pred časom mali iné ciele, iných nepriateľov, niekedy sa to dokonca úplne otočí…z nepriateľov sú kamaráti a spojenci, z jednej bubliny sa prejde do druhej, žiadny problém. Sú ľudia, ktorí vedia prezliekať kabát aj párkrát do dňa, to už je čo povedať. Iní, ako napríklad ja, nechápeme, ako môžu potom spávať?
Myslím, že sme rozmaznaní. A tak trochu leniví, ale hlavne zmätení.
Radi kritizujeme, ale neponúkame nič. Teda politici. My občania iba pomaličky začíname chápať, aká je naša naozajstná sila. Myslím, že spoločnosť ako taká produkuje toho veľa, akurát si to neceníme, ale to je na iný článok. Je na čase nečakať nonstop na nejakého spasiteľa. Nič také nepríde. Fico chodí 12 rokov ako náš premiér na Európsku radu, kde má vytvárať koalície, prinášať nápady, hľadať kompromisy a ako nám uľahčiť život…on nič neponúka, nikdy neponúkal. Ukazuje prstom, aha, oni za to môžu! Len chrlí oheň a nadáva. Zásadne na nás občanov, na západnú, vedou, kultúrou a morálkou vychovanú spoločnosť. Neponúka, iba búra. Matovič robí úplne to isté. Veľa individualít, veľa zvláštnych novotvarov aktuálneho newspeaku. Chceme mier a preto žiadne zbrane. Ten Rus asi odíde sám od seba, počkáme. Ale čo tí Ukrajinci? To nie sú ľudia?
Európa je tiež v pomykove. Západ má stále povýšenecký pohľad na strednú a východnú časť. Sú zmätení pretože od nás chodia protichodné stanoviská, nesúvislé smerovanie, nečitateľné emotívne výroky. Nerozumejú a nemožno sa im čudovať. Vidia pár rokov čisto prozápadné smerovanie a potom vidia premiéra, ktorý za 12 rokov nepriniesol nič, iba rozkoly a zlo vidí jedine v Brusely. A je čím ďalej tým radikálnejší. Tento nešvár, hlavne ten národný, robí vo svete asi najviac problémov. Akože suverénne hrozby (Republika u nás, Právo na pravdu alebo Motoristi, SPD v Čechách, atď.). Na druhej strane, my od Poľska po Balkán máme pocit, že tie uletené ultraľavicové západné socialistické rozhodnutia sú v rozpore s tým reálne zažitým socializmom u nás po vojne (či už s ľudskou tvárou, alebo klasický komunizmus, v Rumunsku čisto autokratický režim). Žijeme spoločne v Európe, ale dejiny a reálny život máme stále úplne iný. Každý trochu inak, ale všetci sme rozmaznaní. Výsledok je, že sme nejednotní, nerozhodní a tým slabí.
Ja nesúhlasím s tým, že Západ je v rozpade a zažíva úpadok. Je len v procese. Svet má a vždy mal technológie, ktoré predbehli dobu a trvalo dlho, kým ich ľudia spracovali (v hlavách) a využili (v reálnom živote). Svet je tak ako Európa a aj Slovensko rozdrobené do skupín a skupiniek, ktoré si nerozumejú. Časť chce veci pohnúť, niečo zmeniť, niečo vybudovať a zlepšiť. Druhá to chce spomaliť, pochopiť, zastaviť alebo rovno zbúrať. Kríza za krízou, kríza v kríze. A pritom to tak bolo vždy. Je to teraz iné? Ako sa v tomto všetkom vyznať? Dá sa to vôbec?
Dá. Svet, Európa aj Slovensko môžu naďalej napredovať. Len si treba pomenovať veci.
USA nemôžu sami poraziť kohokoľvek. Trump nemôže sám zmeniť svet. Aj USA sa dá postaviť na odpor a v Mníchove 2026 zazneli slová, že sa zdá, že sa ten odpor začína gradovať. Trumpova Amerika ešte nie je stratená, ale je to na nich, my ostatní sa musíme starať o seba. A tým my myslím Európu. A v Európe sa musíme najprv zhodnúť, že Rusko je náš najväčší problém.
Európa je posledný garant druhej vety v tomto článku. Vnímajme to, že stále žijeme najlepšie obdobie v dejinách. Európa je jediná bohatá a rozumná časť sveta, kde chránime demokraciu, ľudské práva a dôstojnosť. A môžeme mať výtlak stiahnuť aj ostatných. Kanada, Južná Kórea, či trebárs Austrália sa pridajú. Ale sme rozdrobení. Lebo Fico, Orbán a vnútorné problémy každého jedného štátu. Aktuálny plán čakať, kým sa všetci pridajú a spoja do jedného celku pre všetky možné skupiny problémov a nájdeme spolu riešenie, nefungoval. Nový plán vybrať priority a potom skupinu silných štátov, ktoré už vedia ako, len sa potrebujú spojiť, je jediné riešenie. A myslím, že sa časom pridajú všetky štáty, raz aj Ukrajina. Nie je žiadny relevantný argument, prečo nespolupracovať a netvoriť trvalú svetlú budúcnosť pre naše deti. Spoločne aj pre celý svet. My na to máme a je nás dosť. Len vyhrnúť rukávy a nebáť sa!
Slovensko nie je Fico a Moskva tu už dávno nemá mať žiadne slovo. Žiadne. Nie je iné riešenie, žiadne nové spolky nesúrodých krajín s dočasne vymysleným naratívom, to sú vyslovené blbosti. Poľsko, Slovensko, Rakúsko, Maďarsko a Taliansko, počul som o takomto spolku, ktorý sa odpojí z EÚ s podporou USA vytvorí niečo, netuším čo a prečo? A sú aj iné nápady. Aký to má význam, prečo by to malo fungovať? Európa je náš životný priestor a budúcnosť. Ako celok je unikátny. Žiadne suverénne, nacionalistické a populistické kecy! Naserme sa, aj my umiernení, a konečne skončime s prospechárskym prístupom, takým slovenským štandardom. Prestaňme byť neurčitý a hlasno spoločne zakričme. Už stačilo! Obrana, ekonomika, súdržnosť. Potrebujeme všetko a dá sa to. Len sa musíme spojiť a ťahať spolu za jeden povraz. Musíme sa obrániť pred ruským vplyvom rýchlo a rázne. Musíme spraviť naozajstnú konsolidáciu verejnej správy a rozbehnúť ekonomiku. Pôjde to iba vtedy, keď začneme byť hrdí, jednoznační a silní.
Zmena začne jedine, ak sa zapálení jednotlivci spoja a zmenia svet okolo seba. Na Slovensku, v Európe, na celom svete. Alebo im to uľahčíme a pár ľudí si rozdelí celý svet na nové kráľovstvá.
