„Hneď ráno si uvedom: Stretnem sa možno so všetečným, nevďačným, namysleným, závistlivým a sebeckým človekom. Všetky tieto nedostatky vyplývajú z toho, že nepozná ani dobro, ani zlo. Ja som však dospel k poznaniu, že dobro je svojou prirodzenosťou krásne a zlo škaredé a že aj prirodzenosť toho, kto koná nesprávne, je príbuzná s mojou... Nemôžem teda od nikoho z nich utrpieť škodu, lebo nikým sa nedám zlákať na nič nepekné; takisto sa však nemôžem na svojho blížneho hnevať a ani sa s ním nepriateliť, lebo sme stvorení na to, aby sme boli súčinní."
MARKUS AURELIUS, MYŠLIENKY K SEBE, 2.1
Tieto moje stredy stoicizmu patria do mojej vlastnej práce so sebou samým. Myslím ale, že celá spoločnosť potrebuje individuálne na sebe pracovať. Mojim cieľom je priniesť pokoj a uvedomenie si, že nie je dobré (pre zdravie určite nie) žiť vo večnej neoróze a v neustálom strese. Koniec koncov ja si myslím, že napriek politickej situácii a nepredvídateľnému svetu, život je stále pre mňa nádherný. Len si to treba uvedomovať. A ako v tomto prípade, aj trochu tomu pomôcť. Pripravovať sa na negativitu. A konzumovať obrazne ropuchu.
Páčia sa mi myšlienky v knihe Stoicizmus na každý deň v roku (Ryan Holiday a Stephen Hanselman), kde sú myšlienky, ktoré ľudstvo (alebo jej rozumnejšia privilegovanejšia časť), dokázala vyjadriť v textoch a tie sa našťastie zachovali.
Nie, stocicizmus nie je žiadny liek, ale nie je to očidne ani nič nové. Môžeme to nazvať meditácia, sebarozvoj, pochopenie, že tu nie sme sami, každý z nás má svojich démonov, svoje myšlienky, môžeme to nazvať aj sedliacky rozum, lebo toto nie je iba pre intelektuálov. Práveže je to veľmi jednoduché. Dnes trpíme na svete niečím, čo nie je nové, nadradenosť. Bola tu vždy, ale to je pre mňa vec, ktorá je za všetkým zlom. A vždy bola, asi sa len tak nepominie. Tieto myšlienky stoicizmu nám ale určite pomôžu pochopiť iných a aj samých seba. A dnes, podľa mňa, príliš veľa ľudí nemá vyriešených samých seba. Aj preto sú akí sú.
Táto dnešná myšlienka je pre mňa hlavne o tej druhej časti. Lebo každý si hneď predstaví hádky s pomýlenými ľuďmi, ktorí si myslia, že majú fakty, ale majú iba nejaký nepodpísaný článok niekde na neoverenom webe. Napríklad. Vieme, že ľudia sú polarizovaní a ja tvrdím a budem, že to nie je slovenský problém. Ako všetky veľké dnešné svetové otázky, nie sú založené na rase, viere, národe a podobne. Sú globálne a sú všade. Niekde v inej fáze, niekde viac. Každopádne najdôležitejšie je nehnevať sa, neznepriateliť sa, nedávať sa ihneď do skupín, pretože ako bolo povedané, sme stvorení na to, aby sme boli súčinní. Nemusíme spolu vždy a vo všetkom súhlasiť. Len sa stále nehnevajme. Naozaj to nie je zdravé. Mysli na seba a na svoje zdravie. A pohodu.
Hodí sa mi tu ešte úryvok z knihy, ktorá je vzácna hlavne komentármi od autorov a ďalšie myšlienky, ktoré dali dokopy. Napríklad, nasledovný koment k tejto téme.
Môžete si byť istí, že dnes budete komunikovať s niekým, kto vám bude pripadať ako hlupák (každý z nás už tak vyzeral). Otázka je: Ste na to pripravení?
Toto cvičenie pripomína vtip od Nicolasa Chamforta, spisovateľa a vtipkára žijúceho v 18. storočí, ktorý poznamenal: „Ak každé ráno prehltnete ropuchu, obrní vás to voči čomukoľvek nechutnému, čo sa môže prihodiť po zvyšok dňa."
Ale má to aj pokračovanie: „Nikým sa nedám zlákať na nič nepekné; takisto sa však nemôžem na svojho blížneho hnevať a ani sa s ním nepriateliť." Účelom tejto prípravy nie je každého dopredu odpísať, ale pripraviť sa, aby ste boli schopní konať trpezlivo, pripravení odpustiť a pochopiť.
Tak čo, ako si vy varíte každé ráno ropuchu? Alebo iba každú stredu ako ja? Recepty v diskusii vítané ;o)
