Kysucké Beskydy a ich poľský sused, Beskid Żywiecki, tvoria horský celok, ktorý nepozná hranice. Pre mnohých je synonymom tejto oblasti najvyšší vrchol – Veľká Rača (1 236 m n. m.). Týči sa priamo na štátnej hranici nad Oščadnicou a vďaka rozhľadni z roku 1995 či horskej chate na poľskej strane ponúka jeden z najkrajších kruhových výhľadov, aké môžete na pomedzí Slovenska, Poľska a Česka zažiť.
Môj predchádzajúci turistický blog končil zostupom z Rače v septembri 2023. Po takmer roku nás to však ťahalo späť. Tentokrát nás nepoháňala len chuť na turistiku, ale aj nová vášeň. V roku 2024 sme totiž definitívne prelomili váhanie a začali naše auto využívať na kempovanie.
Noc „na divoko“ (ale legálne)
Naším cieľom bolo oficiálne Miejsce Biwakowania (miesto na bivak) ukryté v doline medzi Veľkou Račou a Bendoszkou Wielkou.
💡 Čo by ste mali vedieť o Miejscu Biwakowania? Ide o oficiálne vyhradené plochy nie len v poľských lesoch, kde môžete legálne prenocovať. Toto konkrétne kempovacie miesto je za obcou Rycerka Gorna, miestna časť Kolonia smerom k horskej chate "Na Przegibku".
Vybavenie: Krytý altánok, ohnisko, stoly a lavice.
Logistika: Žiadne toalety a mizerný mobilný signál (vypnete hlavu).
Voda: Pitnú si prineste, úžitkovú vám poskytne riečka Ciapków hneď za cestou.
Plán bol jasný: zaparkovať, „vybehnúť“ niekam v okolí, uvariť večeru v prírode a ráno absolvovať okruh cez Veľkú Raču. Z "Camp site" k chate na Przegibku, odtiaľ k rovnomennému priesmyku a ďalej po červene značenej turistickej trase na Veľkú Raču. Celkom cca 14,5 km a okolo 5 hodín pohodovej turistiky. Z Veľkej Rače potom už len zbehneme po žlte značenej turistickej značke do Rycerky Gornej a späť na kempovacie miesto (niečo cez 6 km dolu kopcom, cca 1,5 hodiny).
Zostávalo zosúladiť pracovné povinnosti účastníkov s vhodným počasím, čo nastalo 31. augusta 2024. Na kempovacie miesto sme dorazili popoludní.
Bendoszka Wielka: Keď skratka nie je skratkou
Keďže posádka druhého auta v tejto oblasti ešte nebola, vytiahli sme ich na Bendoszku Wielku (1 144 m n. m.). Na vrchole s monumentálnym Jubilejným krížom mi napadlo – čo tak sa nevracať rovnakou cestou? Mapa sľubovala červenú značku do časti Kolonia, čo malo byť zhruba 5 km pohodového klesania.
„Chyba lávky,“ ako sa hovorí. Hoci červená čiara na mape svietila, realita v teréne pripomínala skôr boj o prežitie. Chodník sa stratil v malinčí a hustej mladine. Tam, kde nebola džungľa, nás čakalo hlboké blato starej zvážnice. Voda si z cesty urobila koryto a vymlela v nej kaňony a vodopády, ktoré premenili náš zostup na náročný prírodný parkúr. Poznámky na OpenStreetMap nás síce varovali, no my sme sa rozhodli veriť vlastným nohám. Ponaučenie? Ak je značenie neudržiavané, očakávajte dobrodružstvo (v tom horšom zmysle slova).
Večer prebehol pokoji. Kým sme boli na "prechádzke", tak na mieste zakempilo ešte jedno obytné auto, ale neprekážali sme si.
Ranná mystika a prales Śrubita
Budík krátko po piatej ráno nás vyhnal z áut ešte do tmy. Pri brieždení sme už kráčali v mliečnej hmle smerom k chate na Przegibku. Miesto zelene značenej turistickej trasy sme zvolili cyklotrasu po lesnej ceste - bola pohodlnejšia. Rosničkári predpovedali pekný slnečný deň, tak sme dúfali že tentoraz im predpoveď vyjde. Od chaty sme pokračovali takmer po rovine, pomedzi pasienky a sem tam stojacu samotu k priesmyku Przegibek (990 m n. m.), kde sme sa napojili na hrebeňovú červenú značku. Poľnú cestu vystriedal lesný chodník, hmla sa nás držala držala zubami-nechtami a pod nohami čvachtala voda. A výhľady? Tie boli skôr tušené než videné. Chodník nás doviedol na hrebeň Kysuckých Beskýd a ďalej po štátnej hranici so Slovenskom cez Kykulu (1 105 m n. m.) pod vrch Javorina (1 173 m n. m.). Hmla sa postupne trhala a občas sa medzi stromami objavil aj výhľad do diaľky.
Až na Javorinu nás ale chodník nepriviedol. Asi 300 m pod vrcholom značená trasa odbočuje späť do Poľska a ďalej pokračuje po bočných svahoch vrcholov Javoriny, Bugaj (1140 m n.m.) a Veľká Červenková (Wielka Czerwenkowa, 1131 m n.m.) len s miernym stúpaním cez les. Medzi stromami sa občas vynorí kríž na Bendoszke Wielkej, či iné vrcholy pohoria Żywiecke Beskydy. Les občas vystrieda lúka pokrytá pavučinami lesknúcimi sa napadanou rosou.
Na ľavej strane máme hrebeň kysuckých Beskýd, na pravej strane míňame rezerváciu Śrubita.
🌲 Zaujímavosť: Rezervácia Śrubita - ide o zvyšok pôvodného karpatského pralesa s obrovskými jedľami a bukmi. Vstup do vnútra je mimo značnej turistickej trasy zakázaný, ale atmosféru divočiny cítiť aj keď sa človek nachádza za jej hranicami.
Hmla sa už dávno rozplynula a predpoveď počasia vyšla - je slnečný a teplý deň. Kým sa ale dostaneme späť na hrebeň a štátnu hranicu v priesmyku Śrubita, tak prekonávame horské lúky vo výške okolo 1 000 m n.m. Chodník je cez tieto lúky vyznačený zapichnutými tyčami, aby bol viditeľný aj v zimnom období. Po necelom kilometri, pod vrcholom Orol (1 119 m n.m.) trasa opäť opúšťa hrebeň a štátnu hranicu. Les striedajú horské lúky, ktoré poskytujú pekný výhľad na vrcholy Żywieckych Beskýd. Poľský chodník míňa aj vrchol Malej Rače (1 153 m n.m.), cez ktorý ide červene a zelene značená turistická trasa zo Starej Bystrice na Veľkú Raču. Poľské a slovenské trasy sa spájajú zhruba kilometer od Veľkej Rače aby ďalej pokračovali spolu, každý z jednej strany štátnej hranice.
Nedeľná klasika na vrchole
Keď sme sa spojili so slovenskou zelenou značkou zo Starej Bystrice, bolo jasné, že pokoj v lese končí. Slnečná nedeľa vytiahla von davy. Na vrchole Veľkej Rače sme si dopriali tradičné odmeny:
Výhľad z rozhľadne
Ochutený Okocim na poľskej chate (aj s tou „vysokohorskou prirážkou“, ktorá k tomu patrí).
Zostup k autám po žltej značke bol už len „nutným zlom“. Je to 6 kilometrov klesania po kamenistej ceste a v závere aj po asfalte. Hoci sú výhľady na doliny pekné, nohy po niekoľkých hodinách v teréne už cítia každý kameň. Bodkou za výletom bol ako obyčajne pohľad na pštrosy a ošípané vo voľnom výbehu tesne pred dedinou.
Beskydy nás opäť nesklamali – či už v hmle, v malinčí, alebo pri pive na vrchole.
