Pred pár dňami tomu bolo 6 rokov, čo pobočky Horizont Slovakia či BMG Invest ostali zavreté a s nimi aj peniaze, ktoré tam ľudia vložili, vraj „na vklady.“ Klasická pyramída, ktorá dokázala vidinou vyšších úrokov nalákať peknú kôpku ľudí a pripraviť ich o slušnú kôpku peňazí. Priznám sa, že keď som si pozeral, akú paseku nechali ostatné nebankovky, vyšli tieto najlepšie. Ostatné krachy sú proti tomuto len čajovým odvarom. No,ale, co fčul? Úroky nad 30 percent v situácii, keď banky vtedy (2000-2002) úročili vklady nejakými 10-timi percentami. No nech sa na mňa nikto nehnevá, ale vložiť peniaze do inštitúcie, ktorá sľubuje takéto 30 percentné úroky? Na to sa nedá použiť iné slovo ako pažravosť. A argumentovať tým, že človek nebol oboznámený s rizikami investície do takýchto podnikov... Tieto stupídne argumenty ma už niekoľko rokov privádzajú k smiechu. Najmä, ak také niečo vysloví tridsiatnik alebo štyridsiatnik. O nich by človek najskôr predpokladal, že majú toľko rozumu a pompéznej reklame a takým sľubom nenaletia.
A požiadavka na to, aby štát odškodnil niekoho, kto vrazil peniaze do takéhoto podniku, mi pripadá ako drzosť najvyššieho rangu. Osobne som proti a aj budem proti takémuto odškodňovaniu. Alebo nie, budem žiadať odškodniť ma za to, že už 14 rokov fajčím a nik ma neoboznámil s tým, že nikotín je látka, podporujúca u človeka závislosť. Pridáte sa?
