Niektorí ľudia nikdy neopustia svoju ulicu… a potom sú takí, ktorí prešli pol sveta. No rozdiel medzi nimi nie je v peniazoch, ale v hlave.
Cestovanie nie je o tom, že si dáš fotku na Instagram z pláže na Bali alebo si odškrtneš ďalšie mesto. To je len vedľajší efekt. Skutočná hodnota cestovania je v tom, že ti začne rozbíjať istoty, na ktorých si si dovtedy staval svoj názor na svet.
Zrazu zistíš, že ľudia žijú úplne inak – a napriek tomu fungujú. Že to, čo si považoval za „normálne“, je len verzia reality, na ktorú si si zvykol a úsmev v chudobnej dedine má niekedy väčšiu váhu ako drahé auto na parkovisku v Bratislave.
A hlavne – začne ti dochádzať, že veľa tvojich silných názorov vzniklo bez toho, aby si mal reálnu skúsenosť.
Cestovanie je najrýchlejší spôsob, ako si rozbiť predsudky. Nie preto, že ti niekto niečo vysvetlí. Zažiješ to na vlastnej koži. Zrazu ten „cudzinec“, ktorého by si doma možno podozrievavo sledoval, je človek, ktorý ti pomôže, keď sa stratíš. Ten „iný svet“ prestane byť hrozba a začne byť realita.
A potom sa vrátiš domov… a už sa ti ťažšie nadáva na ľudí, ktorých si nikdy nestretol. Ťažšie sa verí jednoduchým nálepkám a žije v tej malej bubline, kde je všetko čiernobiele.
Neznamená to, že každý, kto cestuje, je automaticky múdry. Poznám aj takých, čo obehli desať krajín a stále rozmýšľajú rovnako úzko. Ale ak cestuješ s otvorenou hlavou, je takmer nemožné zostať rovnaký.
Možno preto nie je najväčší luxus pri cestovaní hotel s bazénom, ale ten moment, keď si uvedomíš, že svet je väčší, než si si myslel… a ty si bol doteraz menší, než si si pripúšťal.
