Skúšam si predstaviť, ako prídem do cestovnej kancelárie a na pult položím 12 500 eur v hotovosti. Nie preto, že by som toľko peňazí nikdy nevidel, no pri kúpe leteniek by mi nenapadlo vyberať doma zo zásuvky zväzok bankoviek, strkať ho do vrecka a dúfať, že sa mi cestou nič nestane.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a jeho partnerka to podľa svojej najnovšej verzie urobili.
Za dve letenky do Spojených arabských emirátov mali zaplatiť približne 12 500 eur v hotovosti. Rovnakým spôsobom mali uhradiť aj hotel.
Minister má, samozrejme, právo lietať prvou triedou a míňať vlastné peniaze podľa svojho rozhodnutia. Súkromnou vecou to prestáva byť vo chvíli, keď vznikne podozrenie, že cestu verejnému funkcionárovi mohol zaplatiť niekto iný, polícia začne preverovať možné prijatie nenáležitej výhody a vysvetlenia sa postupne menia.
Neviem, kto cestu Matúša Šutaja Eštoka zaplatil. Nemám dôkaz, že to bol niekto iný než minister a jeho partnerka. Polícia taký dôkaz takisto nenašla. Viem však, že dôveryhodný príbeh obyčajne nepotrebuje viac verzií.
Kamera bola rýchlejšia než transparentnosť
Matúš Šutaj Eštok odcestoval s partnerkou do Dubaja a Abú Zabí v decembri 2024. Výlet trval od 6. do 9. decembra a jeho súčasťou bola aj návšteva Veľkej ceny Formuly 1.
Minister o ceste verejnosť sám neinformoval. Dozvedeli sme sa o nej až keď ho medzi hosťami podujatia zachytili televízne kamery. Šutaj Eštok následne vysvetľoval, že išlo o súkromnú dovolenku, počas ktorej zároveň absolvoval pracovné rokovanie s prezidentom Medzinárodnej automobilovej federácie Mohammedom bin Sulajemom.
Súkromná cesta spojená s pracovným stretnutím nemusí byť ničím podozrivá. Politici sa rozprávajú s ľuďmi aj počas dovoleniek a bolo by absurdné vyčítať ministrovi, že vo voľnom čase urobil niečo užitočné pre krajinu.
Lenže poradie udalostí pôsobí zvláštne.
Najskôr ministra objavili kamery vo VIP priestoroch podujatia. Až potom sa objavili vysvetlenia o pracovných témach, bezpečnosti cestnej premávky, kyberšikane v motošporte a ďalšej spolupráci.
Keš nebol trestný čin
Samotná hotovostná platba nedokazuje nič.
V čase cesty nebola úhrada leteniek bankovkami automaticky nezákonná. Šutaj Eštok má vysoký príjem, jeho partnerka podniká a dvojica mohla mať peniaze legálne odložené doma. Bolo však presvedčivo preukázané, kto ich odovzdal, kedy sa tak stalo a čo všetko nimi bolo zaplatené?
V prvej ministrovej výpovedi sa podľa medializovaného policajného uznesenia uvádzalo, že letenky zaplatila jeho partnerka prevodom zo svojho účtu. Po zásahu prokurátora a vyžiadaní dokumentov od cestovnej kancelárie sa objavila verzia, podľa ktorej boli letenky uhradené v hotovosti. Rovnako mal byť zaplatený aj hotel, no polícia podľa zverejnených informácií nezískala doklady, ktoré by jednoznačne ukázali, kto a koľko za ubytovanie zaplatil.
Každý sa môže pomýliť. Človek zabudne názov hotela, dátum platby alebo spôsob, akým uhradil bežný nákup. Lenže 12 500 eur nie je bežný nákup.
Pri preverovaní možnej výhody pre verejného funkcionára nemožno rozdiel medzi bankovým prevodom a balíkom bankoviek odbiť ako nepodstatný detail.
Letenky zaplatené po návrate
Ešte väčší problém predstavuje dátum na pokladničnom doklade.
Minister s partnerkou absolvovali cestu od 6. do 9. decembra 2024. Doklad, ktorý má potvrdzovať hotovostnú platbu za letenky, je však podľa Nadácie Zastavme korupciu vystavený až 13. decembra, teda štyri dni po ich návrate na Slovensko.
V tom čase už bola cesta verejne známa a médiá sa pýtali, kto ju financoval. Nadácia tvrdí, že vyšetrovateľ ministra ani jeho partnerku s týmto nesúladom nekonfrontoval.
Cestovná kancelária mohla vystaviť potvrdenie neskôr. Mohlo ísť o doplatenie, administratívne vyrovnanie alebo doklad dodatočne vystavený k skoršej platbe. Existuje niekoľko úplne nevinných vysvetlení. Polícia však mala zistiť, ktoré z nich je pravdivé.
Kedy boli letenky objednané? Kedy ich letecká spoločnosť vystavila? Kto ich dovtedy financoval? Prečo má doklad dátum až po uskutočnení cesty? Išlo o skutočný deň zaplatenia alebo iba o deň vystavenia potvrdenia?
Ak sa letenky naozaj zaplatili až po návrate, niekto ich musel pred odletom objednať, zabezpečiť a pravdepodobne aj uhradiť alebo garantovať. Ak boli peniaze odovzdané skôr a blok vznikol neskôr, malo by sa to dať doložiť.
Hotel bez presvedčivej stopy
Podobne nejasné zostalo ubytovanie.
Minister a jeho partnerka mali vypovedať, že hotel zaplatili v hotovosti. Polícia však podľa medializovaného obsahu uznesenia nezískala dostatočné doklady o tom, kto ubytovanie rezervoval, koľko stálo a kto ho skutočne uhradil.
Keby išlo o obyčajnú dovolenku dvoch súkromných osôb, nikoho by nemuselo zaujímať, kde spali a či si odložili účet. Polícia však nepreverovala kvalitu raňajok ani výhľad z izby, ale či pobyt verejného funkcionára nefinancovala tretia osoba.
Overenie rezervácie a platby za hotel preto nebolo okrajovou formalitou, ale podstatou celého prípadu. Ak sa vyšetrovateľ uspokojí s vyhlásením, že všetko bolo zaplatené v hotovosti, bez toho, aby dôsledne preveril finančnú stopu, vytvára veľmi pohodlný návod aj pre budúcnosť.
Stačí povedať, že peniaze boli doma.
Bankový účet potom nič neukáže, pôvod prostriedkov sa dokazuje ťažšie, doklad môže vzniknúť neskôr a verejnosť sa má uspokojiť s tým, že polícia nič trestné nenašla.
Možno naozaj nemala čo nájsť. Lenže aby tomu ľudia uverili, musí najskôr poriadne hľadať.
Polícia pri vlastnom ministrovi
Vyšetrovateľ trestné oznámenie v júli 2026 opäť odmietol. Polícia dospela k záveru, že minister s partnerkou si cestu financovali sami a podozrenie z prijatia nenáležitej výhody sa nepotvrdilo.
Rozhodnutie však nie je definitívnou bodkou. Nadácia Zastavme korupciu proti nemu podala sťažnosť a žiada pridelenie prípadu inému vyšetrovateľovi. Doterajší policajt rozhodol vo veci už tretíkrát, pričom dozorujúci prokurátor mu prípad v minulosti dvakrát vrátil pre nedostatočné zisťovanie, nevykonané dostupné úkony a chýbajúce listinné podklady.
Nemám žiadny dôkaz, že by Matúš Šutaj Eštok do preverovania zasahoval alebo policajtovi prikazoval, ako má rozhodnúť. Práve preto by však polícia pri kauze vlastného ministra mala postupovať spôsobom, ktorý nezanechá dojem pohodlnosti. Nemala by byť iba nestranná. Jej nestrannosť musí byť z výsledku viditeľná.
Ak prokurátor musí opakovane vysvetľovať vyšetrovateľovi, že nezískal dostatok podkladov, problém už nie je iba v ministrovej dovolenke.
Trasie sa dôvera v inštitúciu, ktorú tento minister politicky riadi.
Bez obvinenia, ale aj bez presvedčivej odpovede
Na začatie trestného stíhania nestačí, že príbeh pôsobí čudne. Polícia potrebuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sa stal trestný čin.
Minister vnútra nemusí pred televíznymi kamerami dokazovať svoju nevinu. Mal by však vedieť svoju cestu vysvetliť tak, aby jednotlivé odpovede vytvorili jeden súvislý príbeh.
Predstavme si Šimečku
Predstavme si, že by Michal Šimečka ako člen vlády odletel s partnerkou do Abú Zabí. Kamery by ho objavili vo VIP priestoroch Formuly 1, o ceste by dovtedy mlčal, dve letenky by mali stáť 12 500 eur, najskôr by sa hovorilo o platbe z účtu, potom o hotovosti a potvrdenie by malo dátum štyri dni po návrate.
Naozaj by Robertovi Ficovi, Matúšovi Šutajovi Eštokovi, Tiborovi Gašparovi a ich voličom stačila veta, že išlo o súkromnú dovolenku a polícia nič nenašla? Pochybujem.
Nasledovali by tlačové konferencie, fotografie balíkov bankoviek, výzvy na odstúpenie a prejavy o papalášizme. Smer by z toho dokázal žiť niekoľko mesiacov a každý nový nesúlad by označil za dôkaz skorumpovanosti celej progresívnej politiky.
Čo by bolo neprijateľné pri politickom súperovi, nemá sa meniť na súkromnú záležitosť pri človeku z vlastného tábora.
Priveľa hotovosti, primálo dôvery
Matúš Šutaj Eštok môže byť v celom príbehu nevinný. Je možné, že jeho partnerka skutočne vytiahla vlastné úspory, zaplatila letenky aj hotel a nikto im neposkytol výhodu, na ktorú nemali nárok.
Pri obyčajnom človeku polícia očakáva, že si bude pamätať, kto platil, kedy platil, odkiaľ mal peniaze a prečo doklady nesedia s jeho výpoveďou. Pri ministrovi vnútra sa verejnosť zatiaľ dozvedela, že najskôr išlo o platbu z účtu, potom o hotovosť, doklad vznikol po návrate a hotel zostal prakticky bez stopy.
Nejde o to, že si politik doprial drahú cestu, ani o závisť ľudí, ktorí prvou triedou nelietajú. Je tu len otázka, či pre mocných platia rovnaké nároky na vierohodnosť ako pre ostatných.
Na Formule 1 rozhodujú tisíciny sekundy. V slovenskej politike zjavne neprekážajú štyri dni, dve verzie platby a hotel, za ktorý akoby nikto nezaplatil.
Matúš Šutaj Eštok by mal konečne dokázať, že jeho vysvetleniu možno veriť.
