Počas obedňajšej prestávky otvorím telefón a vyskočí na mňa titulok: Progresívne Slovensko poslalo firme manželky Ivana Korčoka približne 68-tisíc eur.
Ani netreba rozkliknúť diskusiu. Človek už dopredu vie, čo v nej nájde.
Jedni napíšu, že progresívci sú rovnakí zlodeji ako všetci ostatní. Druhí začnú vysvetľovať, že Ivan Korčok je slušný človek, pre stranu reálne pracuje, a preto sa vlastne nič nestalo.
Lenže stalo.
Nie krádež. Ani dôkaz korupcie. Stal sa politický prešľap, ktorému sa dalo veľmi ľahko vyhnúť a ktorý je o to nepríjemnejší, že ho urobila strana žiadajúca od ostatných vyššie štandardy.
Progresívne Slovensko zaplatilo v roku 2025 približne 68-tisíc eur spoločnosti EUSTRA. Firmu pôvodne založili Ivan a Soňa Korčokovci, neskôr v nej zostala ako jediná majiteľka a konateľka Korčokova manželka.
Cez túto spoločnosť dostával Korčok zaplatené za prácu pre PS. Strana uvádza prípravu programu, odbornú a analytickú činnosť, cestovanie po regiónoch, prenájom auta, palivo a jeho opotrebovanie.
Na úvod treba povedať aj to, čo z titulkov často zaniká. Ivan Korčok nedostal 68-tisíc eur v čistom do vrecka. Do fakturovanej sumy vstupovala DPH, náklady na vozidlo a ďalšie výdavky. Sám uviedol, že jeho odmena zodpovedala približne základnému platu poslanca, teda niečo vyše štyritisíc eur mesačne.
A najmä: Korčok pre PS očividne pracuje.
Nie je to zabudnutý stranícky bratranec, ktorého jediným výkonom je raz za rok podpísať účtovnú závierku. Vystupuje v médiách, cestuje po Slovensku, pripravuje politický program a patrí medzi najvýraznejšie tváre opozície.
Nevidím dôvod, prečo by to mal robiť zadarmo. Politika sa z nadšenia a vlastných úspor dá financovať možno niekoľko mesiacov. Potom buď človek začne dostávať odmenu, alebo ju môžu robiť iba bohatí, dôchodcovia a ľudia živení niekým iným.
Korčok si odmenu za svoju prácu zaslúži. Prečo ju však dostával cez firmu svojej manželky?
To je otázka, na ktorú PS zatiaľ neodpovedalo presvedčivo. A pritom vôbec nemusela vzniknúť. Strana mohla Korčoka zamestnať, uzavrieť s ním priamu zmluvu alebo mu platiť cez jeho vlastnú živnosť. Presne to napokon po medializácii oznámil.
Korčok z firmy odišiel údajne preto, že sa po návrate do politiky nechcel objavovať v súkromnej spoločnosti. Formálne to dáva zmysel. O niečo menej logicky už pôsobí pokračovanie modelu, pri ktorom peniaze za jeho osobnú politickú prácu tiekli cez tú istú firmu, iba zapísanú na manželku.
Zákon to zrejme nezakazoval. Lenže politika sa nezačína a nekončí pri Trestnom zákone.
Najväčší problém vzniká pri porovnaní so Smerom. Progresívci len nedávno kritizovali stranícku firmu, v ktorej pôsobí syn Roberta Fica a z ktorej dostával približne 60-tisíc eur ročne. Michal Šimečka hovoril o premieňaní štátneho príspevku na peniaze pre rodinu predsedu strany.
Tá kritika bola oprávnená. Verejnosť má právo vedieť, kam odchádzajú milióny, ktoré politické strany dostávajú od štátu. Platí to pre Smer, Hlas, SNS, PS aj kohokoľvek ďalšieho.
Potom však PS samo posielalo peniaze firme patriacej manželke vlastného podpredsedu.
Nie je to úplne rovnaký prípad. Ivan Korčok je priamo politickou tvárou strany a jeho prácu možno vidieť. Michal Fico je syn predsedu Smeru a verejnosť má podstatne menej možností posúdiť, čo presne za svoju odmenu robí.
Rozdiel teda existuje. Lenže podobnosť finančného mechanizmu sa nedá zahovoriť.
Keď PS kritizuje rodinné firmy pri Smere, nemôže sa pri vlastnom človeku uspokojiť s vysvetlením, že všetko bolo zákonné a služby boli reálne dodané. Presne takto sa totiž obhajujú aj tí, ktorých progresívci kritizujú.
Na Slovensku už dobre poznáme vetu, že všetko prebehlo v súlade so zákonom. Zvyčajne ju počujeme vtedy, keď sa politici nechcú baviť o slušnosti, konflikte záujmov alebo zdravom úsudku.
Od PS očakávam viac. Práve preto, že sa prezentuje ako alternatíva.
Nečakám od jeho politikov svätožiaru ani život bez jedinej chyby. Stačilo by, keby pri vlastných ľuďoch používali rovnaké otázky, aké kladú súperom.
Prečo práve táto firma? Prečo nebola odmena vyplácaná priamo? Akú časť zo 68-tisíc tvoril Korčokov príjem a koľko stálo auto? Boli podmienky porovnateľné s bežným trhom?
Korčok na časť otázok odpovedal a spôsob platenia zmenil. To treba uznať. Mnohí politici by začali útočiť na médiá, hovoriť o sprisahaní a o tri dni by tvrdili, že si na nič nepamätajú.
Zmena však prišla až po medializácii. Nie z vlastnej potreby byť transparentný.
PS by preto malo zverejniť jednoduchý súhrnný rozpis: koľko tvorila odmena, koľko vozidlo, koľko ďalšie náklady a koľko DPH. Nemusí ukazovať každý účet za benzín ani každú pracovnú cestu. Niekoľko jasných čísel by túto tému uzavrelo lepšie než desať tlačových vyjadrení.
Z prípadu netreba vyrábať storočnú lúpež. Ivan Korčok nie je usvedčený zlodej a zatiaľ nič nenaznačuje, že dostával peniaze za vymyslenú prácu. Rovnako však netreba predstierať, že sa nič nestalo len preto, že ide o politika, ktorého časť spoločnosti považuje za slušného.
Práve slušní politici by mali dávať pozor aj na to, ako ich konanie vyzerá zvonka.
Od strany, ktorá chce byť alternatívou k dnešnej moci, očakávam viac než len presné pomenovanie cudzích zlyhaní. Rovnakú otvorenosť musí ukázať aj vtedy, keď sa pochybnosti týkajú jej vlastných ľudí.
Lebo na chyby Smeru vie ukazovať takmer každý.
Skutočný rozdiel sa ukáže až vtedy, keď politik dokáže rovnako prísne posúdiť aj vlastné rozhodnutia.
