Niektoré pachy v Bratislave poznáte tak dobre, že aj po nadýchnutí sa so zatvorenými očami viete okamžite, kde sa nachádzate.
Ten silný zápach v downtowne, z ktorého po 5-minútovom zotrvaní v gastro prevádzke na prízemí jedného z mrakodrapov človeka rozbolí hlava (chudáci zamestnanci) poznám tiež. Nie je tam každú hodinu. Ale dosť často a intenzívne na to, aby som si ho začal všímať. A tak som sa jedného dňa spýtal: čo to vlastne je?
Nie som chemik. Podľa nosa neviem rozlíšiť benzén od toluénu. Ale viem si pozrieť, čo sa v tejto časti Bratislavy nachádza pod zemou.
Najprv Slovnaft
Nedávno sa výrazný benzínový zápach šíril Podunajskými Biskupicami, Vrakuňou a okolím. Nešlo iba o dojmy obyvateľov, monitorovanie zachytilo výrazný nárast benzénu a toluénu. Slovnaft priznal, že so zápachom súvisela jeho prevádzka: pri údržbe nádrží nefungovali správne dúchadlá, ktoré mali odsávať výpary a odvádzať ich na bezpečné spálenie.
Firma sa za nepríjemnosti ospravedlnila.
Nebolo to prvýkrát. Obyvatelia okolia Slovnaftu sa na podobné udalosti sťažujú veľmi dlho. Už v roku 2018 podali desiatky ľudí spoločný podnet a žiadali informácie o tom, akým chemickým látkam sú vystavení a v akých koncentráciách.
Ich požiadavka bola úplne jednoduchá: chceme vedieť, čo dýchame.
A potom downtown
Landererova, Bottova, Čulenova, Mlynské nivy a okolité ulice. Miesto, kde dnes stoja mrakodrapy, drahé byty a moderné kancelárie. Tam som pochopiteľne narazil na meno, ktoré Bratislavčania poznajú.
Apollo. Bývalá rafinéria.
V roku 1944 ju bombardovali a do podložia sa dostali obrovské množstvá ropných látok. Neskôr tu fungovali aj ďalšie priemyselné podniky. Časť územia sa v minulosti sanovala, lenže problém tým nezmizol.
Oficiálny register environmentálnych záťaží dodnes eviduje v širšom priestore Apolla kontamináciu pôdy a podzemnej vody. V prieskumoch boli zistené ropné látky, benzén, toluén, etylbenzén, xylény a ďalšie uhľovodíky. A v roku 2023 bola medzi Landererovou a Bottovou potvrdená dokonca voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody.
Preložme si to do normálnej slovenčiny:
Pod dnešným downtownom je stále ropa.
A tu mi začalo vŕtať v hlave. Keď už vieme, že pod týmto územím zostala historická kontaminácia, otázka je jednoduchá:
Čo vlastne dýchame nad ňou? Benzén? Toluén? Iné prchavé organické látky? A v akej koncentrácii?
Meria sa vôbec?
SHMÚ monitoruje kvalitu ovzdušia, Slovnaft má vlastné monitorovacie stanice a existujú aj občianske projekty sledujúce kvalitu vzduchu. Informácií je veľa, ale jednoduchá odpoveď pre človeka, ktorý tu žije, chýba.
Nájdete geologické prieskumy, environmentálny register, EIA, odborné štúdie, sanačné rozhodnutia aj údaje SHMÚ. Musíte ich však poskladať sami.
Chýba mi jednoduché miesto, kde by som si klikol na Landererovu a videl:
Dnes je tu benzénu toľko. Včera toľko. Toto sú ďalšie látky. Toto je trend. Toto znamená toto.
To by podľa mňa bola skutočná transparentnosť.
Nechcem zatvárať Slovnaft, zastaviť výstavbu, ani strašiť ľudí tým, že žijú nad Apollom. Chcem dáta.
Ak je všetko v poriadku, ukážte mi ich, ak sa objaví zvýšená koncentrácia, povedzte prečo, a ak sa vie, že historická kontaminácia predstavuje riziko, povedzme aké a ako sa rieši.
Bratislava postavila nové mesto. Ale staré zostalo pod ním
Z bývalého priemyselného územia sme urobili nové centrum. Ľudia tu dnes platia stovky tisíc eur za byty s výhľadom na Dunaj. A pod nimi stále riešime ropné látky z minulosti.
To nie je dôvod na paniku, ale na otvorenosť. Dnes dokážeme postaviť tridsaťposchodovú budovu a vypočítať jej statiku na milimeter. Tak by snáď nemal byť problém zmerať aj to, čo máme vo vzduchu. A ukázať to ľuďom tak, aby tomu rozumel každý.
Pretože dôvera nevzniká z vety: „Nebojte sa.“
Vzniká z čísiel.
