V hlavnom meste USA to mohol byť jeden z večerov, ktoré si väčšina ľudí zapamätá skôr podľa výsledku, výkonu brankára, než podľa pásky na hokejke.
Capitals mali Pride Night. Niektorí hráči si dali na hokejky dúhovú pásku, iní nie. Medzi tými druhými bol aj slovenský obranca Martin Fehérváry.
Nepovedal nič hanlivé, nebojoval proti LGBTI ľuďom.
Len sa nezapojil.
Na Slovensku to však stačilo na nomináciu na Homofóba roka. Organizátori to zdôvodnili tým, že odmietol participovať na oficiálnom večere svojho klubu na podporu LGBTI ľudí.
Vieme hlavne to, že si počas Pride Night nedal na hokejku dúhovú pásku a dôvod nevysvetlil. Niekomu to môže prekážať, niekto od známeho športovca možno čakal väčšiu citlivosť, iný zasa povie, že hráč nemá povinnosť zapájať sa do každého verejného symbolu. Všetky tieto reakcie ešte patria do normálnej debaty.
No z neúčasti sa stala nálepka.
Homofób nie je človek, ktorý sa nepridal k jednému gestu. Homofób je ten, kto má voči homosexuálnym alebo širšie LGBTI ľuďom odpor, predsudky, nepriateľstvo, znevažuje ich alebo im nechce priznať rovnakú dôstojnosť.
Nie je to bezvýznamné slovo.
Ak by Fehérváry niekoho urážal, zosmiešňoval alebo podporoval diskrimináciu, bavili by sme sa inak. Lenže stojíme len pri jednom viditeľnom fakte a veľkom množstve domýšľania.
Pred písaním tohto textu som sa pokúsil získať aj Martinovo vyjadrenie. Poznám ho od útleho detstva, absolvovali sme spolu niekoľko dovoleniek, dokonca sme spolu párkrát rekreačne hrali hokejbal. Jeho otec Mario je môj dobrý priateľ.
Martina som požiadal o vyjadrenie, priamo mi však neodpovedal. Cez otca odkázal, že sa k veci vyjadrovať nebude a že mu to celé príde smiešne. Či tým myslel samotnú nomináciu alebo mediálnu pozornosť zaňho domýšľať nebudem.
Mario Fehérváry mi povedal, že podľa neho išlo o dobrovoľnú akciu a každý má právo sa do nej zapojiť alebo nezapojiť. „Určite to nevyjadruje to, že by bol Martin nejaký homofób,“ povedal. Označovanie syna za homofóba považuje za „úplne scestné“ a „smiešne“.
Je to hlas otca, nie oficiálne stanovisko klubu ani vysvetlenie Martinovho rozhodnutia. Ale v tejto debate má miesto. Ak už človeku prisudzujeme takúto nálepku, nie je úplne od veci počuť aj niekoho, kto ho pozná celý život.
Zároveň by bolo lacné tváriť sa, že dúhová páska je len módny doplnok pre precitlivených ľudí. Pre niekoho je to obyčajný odkaz, že nie je navyše. Že nemusí byť potichu, schovaný, trpený len dovtedy, kým sa nepripomenie. Také gestá majú zmysel.
Len by nemali fungovať ako previerka charakteru.
Možno Fehérváry urobil necitlivé rozhodnutie, nechcel byť súčasťou verejného symbolu, možno na rozdiel od iných tomu nepripísal význam. Alebo má dôvod, ktorý nepoznáme.
To všetko sa dá povedať bez toho, aby sme ho rovno zaradili medzi homofóbov.
Práve ľudia, ktorí reálnu homofóbiu zažívajú, by mali mať záujem na tom, aby toto slovo nestratilo presnosť. Lebo ak ním označíme otvorenú nenávisť aj mlčanie, urážku aj neprítomnú pásku, nakoniec sa rozmaže do takej šírky, že prestane pomenúvať to najhoršie.
Martin Fehérváry si dúhovú pásku nedal.
Dá sa s tým nesúhlasiť, dá sa od hokejistu NHL čakať viac, aj povedať, že v takejto chvíli mohol byť citlivejší.
Ale ak z toho bez ďalších dôkazov urobíme homofóbiu, potom už nechránime menšiny.
Len míňame slová, ktoré ešte budeme potrebovať.
