Otvorím šoubiznisový článok a hneď na mňa vyskočí legenda.
Športový text, narodeninový rozhovor, smútočná spomienka, comeback, výročie, nový album, starý seriál v repríze — ten istý prívlastok je v titulku.
Keby sme tomu verili doslova, Slovensko má najviac nesmrteľných ľudí na meter štvorcový v Európe.
Máme ich na javisku, v televízii, na ľade, v pope, rape, dabingu, v reláciách z deväťdesiatych rokov, na lokálnych diskotékach a možno sa dočká aj bývalý predseda domovej schôdze, ak mal dosť výrazný hlas a vedel ľuďom vybaviť nové vchodové dvere.
Stačí byť dlho známy, prežiť niekoľko mediálnych období, občas sa vrátiť na obrazovku alebo odísť zo sveta vo veku, z ktorého sa dá spraviť dobrý titulok
Pritom sa to dá aj inak: bol výborný, obľúbený, patril k našej mladosti, bol tvárou svojej doby. Lenže normálna pochvala nám znie slabo. Ak nepovieš legenda, vyzerá to, akoby si človeku niečo zobral.
Keď známosť začne vyzerať ako nesmrteľnosť
Pri Kramárovi mi to napadne skoro automaticky. Známy herec, televízna tvár, človek, ktorého poznajú celé generácie divákov, vie sa objaviť v správnej chvíli a médiá po ňom radi siahnu, lebo pri jeho mene netreba nikomu vysvetľovať, o kom je reč. Lenže ak je legendou každý herec, ktorého sme vídali v televízii tridsať rokov, kam potom dáme Lasicu, Labudu, Chudíka alebo Kvietika?
Dara Rolins je na scéne tak dlho, že ju časť publika berie skoro ako súčasť inventára československého popu. Má výdrž, štýl, svoju značku, dokázala z vlastného mena spraviť produkt, ktorý sa stále predáva, a to vôbec nie je bežná vec.
Lenže inventár ešte nie je legenda.
Pri Lucii Bílej je to podobné. Silný hlas, dlhá kariéra, fanúšikovia, verejná známosť, ktorá dávno presiahla samotné pesničky. Pokojne veľká speváčka, popová ikona, stálica. Netreba z každej kariéry robiť pomník.
Pri mŕtvych sa slová vážia ťažšie
Demitra je citlivejší prípad. Tam už nejde len o hokej, ale aj o tragédiu, spomienku a zvláštnu slovenskú potrebu chrániť si mŕtvych veľkými slovami, lebo menšie sa nám zdajú málo pietne.
Bol výborný hráč. Elegantný, technický, tichší než mnohí iní, s hrou, ktorá nevyzerala ako búranie mantinelu, ale ako premýšľanie. V reprezentácii znamenal veľa a jeho smrť z neho spravila postavu, pri ktorej sa ľuďom stále mení hlas.
Lenže to, že nám chýba, ešte neznamená, že stojí v jednom rade s najväčšími hráčmi sveta.
Keď sa meria Stanley Cupom, olympijským zlatom, titulom majstra sveta alebo tým, že niekto roky určoval svetový hokej, pri Demitrovi už treba byť opatrný. Medzi veľkým hokejistom a nesmrteľným menom má byť ešte jeden schod. Možno bol hráčom jednej slovenskej generácie. Z čias, keď sme pri národnom tíme cítili viac než obavu, či zvládneme prvú tretinu s Dánskom, a keď sa ešte zdalo, že slovenský hokej patrí medzi prirodzené súčasti veľkých turnajov.
Veľké meno ešte nie je legenda
Beckham je dobrá skúška toho istého slova. Poznali ho aj ľudia, ktorí si nevedeli spomenúť, za aký klub hrá, ale vedeli, ako vyzerá jeho účes, s kým žije a vie kopnúť priamy kop tak, že si ho pamätali viac než zápas. Bol menom, ktoré presiahlo futbal. Lenže hráčsky stáť vedľa Pelého, Maradonu, Messiho, Zidana alebo Ronalda?
Skôr nie.
Pri Taylor Swift mi zas prekáža načasovanie. Ešte beží svoje najväčšie preteky a už jej chystáme miesto medzi menami, o ktorých sa vraj nebude pochybovať. Štadióny kričia, fanúšikovia fungujú ako samostatný štát, pesničky si milióny ľudí púšťajú ako dôkaz, že niekto presne pomenoval ich rozchod, hnev alebo samotu, ale takto skoro by som korunu nerozdával. Nech prejde pár rokov ticha po najväčšom hluku. Potom sa uvidí.
Unavuje ma, že „výborný“ už vraj nestačí. To, že niekoho pozná veľa ľudí, ešte neznamená, že po ňom zostane veľa.
Dara je jedna z najvýraznejších tvárí nášho popu aj bez slova legenda. Beckham nie je Messi, no poznal ho celý futbalový svet. Demitra nepatrí medzi nesmrteľných hráčov svetových dejín; na Slovensku však zostal menom, pri ktorom ľuďom dodnes zmäkne hlas.
Lenže my často siahneme po najväčšej nálepke, lebo sa dobre vyníma pri výročí, smutnej správe, narodeninovom rozhovore aj marketingovom návrate.
Niektorým ľuďom by stačilo slovo výborný.
A tým skutočným by konečne zostala legenda.
