Máme zvláštny talent. Nie na rýchle stavanie, ale na veľké začiatky, pri ktorých ešte nestojí ani meter cesty, no už existujú vizualizácie, odborné výrazy, optimistické odhady a pocit, že tentoraz sa krajina konečne pohne správnym smerom.
Tak dnes pôsobí aj pripravovaný tunel pod Karpatmi pri Bratislave.
Na papieri znie logicky. Bratislava sa dlhodobo dusí dopravou, tranzit cez mesto nie je udržateľný a predstava, že časť premávky zmizne pod zem, pôsobí rozumne. Tunel Karpaty má mať takmer dvanásť kilometrov, stal by sa najdlhším na Slovensku a odhady hovoria o sume približne 1,7 až 2 miliardy eur, takže nejde o malý experiment, ale o rozhodnutie, ktoré budeme cítiť celé roky.
Zatiaľ sa však nestavia. Sú tu len prípravy a pri slovenských megaprojektoch to ešte automaticky neznamená, že raz prídu aj bagre.
V posledných mesiacoch sa rozbehol geologický a hydrogeologický prieskum za približne 18 miliónov eur bez DPH, plánuje sa viac než 170 vrtov, dlhoročné merania podložia a monitoring podzemných vôd, ktorý môže trvať viac ako desaťročie. Samo osebe na tom nie je nič čudné, pretože veľké stavby sa bez dát robiť nedajú a nikto rozumný nebude prerážať Karpaty naslepo.
Pamätáme si však veľké PPP diaľničné projekty, pri ktorých tiekli milióny do právnikov, poradcov a finančných modelov, aby sa neskôr časť plánov rozpadla a začínalo sa od začiatku. Videli sme elektronizáciu štátu, kde výsledok zaostával za cenou, aj Višňové, ktoré sa stalo symbolom toho, ako dlho dokážeme pripravovať niečo, čo malo dávno slúžiť ľuďom.
Niekedy stavba dokonca jednoducho nevznikne a peniaze sa úspešne minú na jej prípravu. Občas tu však ostane podozrenie, že možno sa ani nemala realizovať, len sa na nej malo čo najdlhšie zarábať. Nie preto, že existuje dôkaz o konkrétnom podvode, ale preto, že mechanizmus býva zvláštne podobný: štúdie, experti, posudky, nové varianty, aktualizované rozpočty, ďalšie obstarávania, nové vysvetlenia a po rokoch jedna mäkká veta, ktorú slovenská politika miluje – projekt sa prehodnocuje.
Pri Tuneli Karpaty už dnes zaznievajú pochybnosti. Niektorí dopravní analytici upozorňujú, že rozsah projektu nemusí byť v najbližších desaťročiach nevyhnutný v podobe, o akej sa hovorí, kritici sa pýtajú na priority a objavili sa aj otázniky pri súťaži na prieskum. To automaticky neznamená, že tunel je zlý nápad. Pokojne môže byť správny a možno sa raz budeme čudovať, ako sme bez neho mohli fungovať.
Lenže krajina, ktorá už zopárkrát draho zaplatila za sny bez výsledku, má právo byť opatrná a pýtať sa skôr, než začne tlieskať.
A ak sa raz ukáže, že veľký projekt bol od začiatku len drahou kulisou na míňanie peňazí, nemalo by nasledovať iba ospravedlnenie, zmätočné vysvetlenie alebo ticho. Za vedomé nabalenie sa na verejných peniazoch by mal niesť niekto skutočnú osobnú a finančnú zodpovednosť, pretože normálna krajina nemôže fungovať tak, že zlyhanie za milióny sa skončí pokrčením pliec.
Možno o pár rokov tým tunelom naozaj prejdeme. Dovtedy však pri podobných projektoch ostáva v človeku nepríjemný tieň pochybnosti. Stavia sa to preto, aby sa raz naozaj jazdilo lepšie? Alebo sa len niekomu bude žiť lepšie už teraz?
