Keď sa ráno vyberiem autom do práce, celkom presne viem, kde môžem očakávať zápchu, na ktorých uliciach budem mať problém zaparkovať a kde sa dopravná situácia za posledné roky zmenila. Bratislavou prechádzam každý deň a za volantom trávim pracovne veľa desiatok minút. Poznám ju však aj z bicykla či z obyčajných prechádzok, pri ktorých človek vníma mesto trochu inak než cez čelné sklo auta.
Práve preto mám k niektorým rozhodnutiam magistrátu výhrady. Nie každá dopravná úprava sa vydarila, niektoré rekonštrukcie sa nepríjemne naťahujú a pri určitých projektoch by ma naozaj zaujímalo, či sa nedali pripraviť rozumnejšie. Na druhej strane vidím aj zmeny, ktoré Bratislave dlhé roky chýbali. A keďže Matúš Vallo je primátorom už druhé volebné obdobie, máme dostatok času na to, aby sme jeho pôsobenie neposudzovali iba podľa predvolebných sľubov, ale aj podľa konkrétnych výsledkov.
Mesto nie je iba cesta medzi dvoma križovatkami
Bratislava mala dlho zvláštny vzťah k vlastnému verejnému priestoru. Autá parkovali prakticky všade, množstvo námestí pripomínalo skôr dopravné plochy a pri rekonštrukciách ulíc sa často riešilo predovšetkým to, aby zostal dostatok miesta pre automobilovú dopravu. Chodci, cyklisti či ľudia, ktorí si chceli niekde jednoducho posedieť, sa museli uspokojiť s tým, čo zostalo.
Za Vallovho pôsobenia sa tento prístup začal meniť. Vznikol Metropolitný inštitút Bratislavy, mesto prijalo nové pravidlá tvorby verejných priestorov a prostredníctvom programu Živé miesta začalo pripravovať obnovu zanedbaných námestí, parkov a ďalších lokalít. Program dnes zahŕňa viac ako štyridsať projektov v rôznych štádiách prípravy a realizácie.
Podstatné je, že sa verejný priestor začal riešiť systematickejšie. Nie ako súbor náhodných opráv, ale ako súčasť predstavy o tom, ako by Bratislava mala vyzerať o desať či dvadsať rokov. A to je zmena, ktorej význam možno naplno oceníme až s odstupom času.
Električka, ktorá sa stala samozrejmosťou
Dobrým príkladom toho, ako rýchlo si dokážeme zvyknúť na veci, ktoré sme predtým považovali takmer za nedosiahnuteľné, je električka do Petržalky. O jej pokračovaní sa hovorilo celé roky a ešte počas výstavby sa zdalo, že Bratislavčania budú skôr oslavovať ďalší posunutý termín dokončenia než prvú jazdu.
Stavba napokon meškala približne rok a pol a jej náklady výrazne vzrástli. Kritika bola preto namieste, rovnako ako otázky o príprave projektu a kontrole jeho realizácie. Dnes však električka jazdí a pre desaťtisíce cestujúcich predstavuje každodenné spojenie s centrom mesta. To, čo bolo ešte nedávno predmetom nekonečných sporov, sa stalo bežnou súčasťou života Petržalčanov.
Vallo električku nevymyslel a ani celý projekt nepripravil. Jeho vedenie však nieslo zodpovednosť za rozhodujúcu časť realizácie a jej dokončenie patrí do bilancie súčasného magistrátu. Podobne ako obnova vozidlového parku dopravného podniku, nové trolejbusové trate či ďalšie investície do verejnej dopravy.
Parkovanie, cyklotrasy a nahnevaní vodiči
Ak existuje téma, pri ktorej sa moje skúsenosti vodiča a predstava o fungovaní mesta občas dostávajú do konfliktu, je to parkovanie. Denne potrebujem niekde zastaviť, niečo vyzdvihnúť a pokračovať ďalej. V tomto smere mi regulácia parkovania prácu rozhodne nezjednodušila.
Zároveň však viem, ako vyzerali niektoré bratislavské ulice pred zavedením PAAS-u. Autá stáli na chodníkoch, v križovatkách či na miestach, kde komplikovali pohyb ostatným. Parkovanie bolo síce často bezplatné, ale to ešte neznamená, že bolo spravodlivé alebo dobre organizované.
PAAS zaviedol pravidlá tam, kde sa predtým parkovalo predovšetkým podľa toho, komu sa podarilo nájsť voľné miesto. Jeho prínosy však nie sú všade rovnaké a skúsenosti obyvateľov sa môžu výrazne líšiť. Prieskum agentúry AKO z mája a júna 2026 ukázal vysokú spokojnosť rezidentov vo vybraných regulovaných lokalitách, čo je dôležitý údaj, hoci ho nemožno automaticky vzťahovať na celú Bratislavu.
Podobne rozporuplná je diskusia o cyklodoprave. Niektoré riešenia majú zmysel, iné vyvolávajú oprávnené otázky o bezpečnosti, dopravnej kapacite či kvalite vyhotovenia. Vajanského nábrežie sa stalo symbolom tohto sporu, hoci problémy bratislavskej cyklistickej infraštruktúry sú podstatne širšie než jedna ulica.
Ako človek, ktorý jazdí autom aj na bicykli, nepovažujem tieto dva spôsoby dopravy za nepriateľov. Skôr si myslím, že mesto potrebuje lepšie premyslené riešenia, pri ktorých sa nebude automaticky predpokladať, že zlepšenie podmienok pre jednu skupinu musí znamenať čo najväčšie obmedzenie tej druhej.
Čo sa za osem rokov nepodarilo?
Najväčšie výhrady k Vallovmu pôsobeniu sa podľa mňa netýkajú toho, že sa pokúsil zmeniť zaužívané fungovanie mesta. Súvisia skôr s rozdielom medzi ambíciami, ktoré predstavil, a tempom, akým sa ich podarilo uskutočňovať.
Redakcia MENE vo svojom hodnotení druhého volebného obdobia označila za úplne splnené tri zo štrnástich vybraných sľubov. Sedem vyhodnotila ako čiastočne splnených, tri ako nesplnené a jeden nedokázala posúdiť. Je to hodnotenie podľa jej vlastnej metodiky, no upozorňuje na to, že viacero projektov postupuje pomalšie, než magistrát avizoval.
Osobitnou kapitolou je bývanie. Bratislava má dlhodobo nedostatok mestských nájomných bytov a napriek novým projektom či zmenám v systéme ich prideľovania sa tento problém nepodarilo vyriešiť v rozsahu, ktorý mesto potrebuje. Podobné otázky vyvoláva aj príprava ďalších investícií, pri ktorých sa pôvodné termíny opakovane posúvali.
Pri hodnotení primátora by sme však mali zohľadniť aj to, že veľké mestské projekty presahujú jedno volebné obdobie. Ich výsledok závisí od financií, povoľovacích procesov, verejného obstarávania, spolupráce so štátom a množstva ďalších okolností. To samosprávu nezbavuje zodpovednosti, ale pomáha to pochopiť, prečo sa niektoré zámery nedajú uskutočniť tak rýchlo, ako vyzerajú na predvolebných vizualizáciách.
A teraz sa rozhoduje o tom, čo ďalej
O necelé tri týždne budú Bratislavčania opäť rozhodovať o vedení svojho mesta. Matúš Vallo sa uchádza o tretie volebné obdobie a tentoraz už nejde iba o sľuby. Po ôsmich rokoch sa môžeme pozrieť, čo po ňom a jeho tíme reálne zostalo.
Električka do Petržalky, obnova vozidlového parku MHD, PAAS, Metropolitný inštitút, Živé miesta a desiatky ďalších projektov, ktoré sú dokončené alebo rozpracované. Nie všetko sa podarilo a nie všetko išlo tak rýchlo, ako malo.
Mne osobne na Vallovej ére najviac prekáža pomalosť niektorých projektov. Zároveň však vidím rozdiel medzi mestom, ktoré iba opravuje to, čo sa pokazilo, a mestom, ktoré sa pokúša plánovať svoju budúcnosť.
Valla nepovažujem za primátora bez chýb. Ale keď sa pozerám na Bratislavu ako človek, ktorý v nej žije a každý deň jazdí, chodí aj bicykluje, neviem sa tváriť, že sa za jeho pôsobenia nič podstatné nestalo.
Stalo.
Bratislava dnes nie je tá istá Bratislava, ktorú preberal v roku 2018. A veľká časť tejto zmeny má jeho meno.







