Tak predsa len mi finálne zhodnotenie roka 2024 prekĺzlo až do roka 2026 :-)
Napriek tomu, že je to vlastne už bezpredmetné, dokončíme to dnes druhým dielom. Obzrieme sa na rok 2024, lebo v tomto výbere sa nazbieralo (si myslím) dosť veľa dobrej hudby. A dobrá hudba čo? Dobrá hudba nestarne...
Takže teda vrchná časť môjho rebríčka TOP10 (miesta 5 až 1) za rok 2024 plus jeden bonusík na konci.
miesto 5 - ex aequo Merce Lemon (USA) + Cassie Ramone (USA)
Merce Lemon je pesničkárka, ktorá sa narodila v Pittsburghu (Pennsylvania, USA) a aj stále žije v Pittsburghu. Bola primárne sólistkou, ale album vydaný v roku 2024 je kolektívne dielo (po prvýkrát v jej diskografii). Takže môžeme povedať, že Merce Lemon je dnes skupina. Žánrovo sme v alternatívnom folk-rocku a tzv. americana, ale v dynamickejších či exaltovanejších pasážach by sa dalo povedať, že gitarista má dosť napočúvaných starých Dinosaur Jr. Takže ten základ (folkový) je doplnený a rozšírený citeľnými rockovými detailami.
Pesničkárku Merce Lemon sme si predstavili v dieli 116.
Ako to už u hudobníkov často býva, Merce odmala vyrastala obklopená hudbou...
“I grew up in a house full of music, and I’ve been making songs for as long as I can remember. Both of my parents played in bands when I was kid. I had an a-capella-group with my sister and friends when I was nine or ten that I wrote all the songs for, and I changed the name of our band every show we played.” (Merce Lemon)
Už ako 12-ročná vystupovala s punkovou kapelou (Two Dragons Black and Red). Potom si dala na niekoľko rokov pauzu, až kým sa (na absolvovanie posledného ročníka strednej školy) dočasne presídlila do Seattlu. Tam stretla Dylana Hanwrighta zo skupiny Great Grandpa. Ten jej následne pomohol s produkciou jej prvých dvoch reálne (tzn. aj fyzicky) vydaných singlov a prvého albumu IDEAL FOR A LIGHT FLOW WITH YOUR BODY.
Keď sa na jeseň 2017 vrátila zo Seattlu naspäť do Pittsburghu, Merce zostavila už svoju "prvú dospelácku" skupinu, v ktorej na gitaru dokonca hral aj jej otec. V roku 2020 vydala svoj druhý album MOONTH (nájdete ho aj na jej bandcampe). Po pandémii však už kapela nepokračovala a Merce postupne hľadala nových ľudí...
Napriek tomu, že (podľa jej vlastných slov) "Pittsburgh je malý" si musela dať inzerát a nestačil iba "ústny marketing". Nakoniec však zistila, že Pittsburgh je aj tak malý, lebo napr. na post basgitaristu sa prihlásil človek, ktorého skoro každé ráno stretávala v raňajkovom bistre. Postupne tak vznikala kapela, ktorá v koncertnej zostave má až 5 členov (a aktuálne sú v nej aj ľudia napr. z NYC).
Koncert (tu pre Audiotree Live) nájdete napr. na tomto linku:
https://www.youtube.com/watch?v=1PoU-UYn3C4
Tretí album WATCH ME DRIVE THEM DOGS WILD je po prvýkrát autorským výtvorom celej skupiny.
Piesne na album WATCH ME DRIVE THEM DOGS WILD (2024, Darling Recordings) vznikali postupne od roku 2020. Album vyšiel 27. septembra 2024. Za zaujímavý zvuk sú zodpovední producenti Colin Miller (hudobník a priateľ skupiny Merce Lemon) a Alex Farrar (produkoval pre Wednesday, MJ Lendermana, Snail Mail, Waxahatchee, Squirrel Flower a ďalších).
Sú to (aj s odstupom času) piesne veľmi zaujímavo balansujúce na kľukatom trojmedzí medzi alternatívnym rockom, urban-folkom a americanou (v niektorej je viac toho, niekde viac onoho...) a majú veľmi príjemnú melancholickú atmosféru. Je to vydarený album. Jedno z najsympatickejších albumových prekvapení v roku 2024. Piate miesto v mojom privátnom rebríčku TOP10 za rok 2024.
Rain z albumu WATCH ME DRIVE THEM DOGS WILD (2024, Darling Recordings)
This sounds like a song I barfed out in the drought
A love song for the rain
I miss you, like the wind hugs wings
Like the mountain's fingertips on the tops of trees
Tickling the sky's belly like soupy clouds
Crow z albumu WATCH ME DRIVE THEM DOGS WILD (2024, Darling Recordings)
A murderous flock, beating the wind
They don't need any friends
They're up to their necks in them
Say I was a lonely gust of wind
Could I redirect them?
Merce Lemon je pesničkárka, takže ona urobí pre skupinu hudobný základ (základnú melódiu spevu) a skupina dodá svoju nástrojovú interpretáciu toho základu... Texty ("storytelling") sú však plne jej autorstvo a tie prinášajú intenzívne a paradoxné postrehy zo života, vzťahov či hľadania seba.
There´s nothing like an open road,
but what do I know about driving?
Foolish And Fast z albumu WATCH ME DRIVE THEM DOGS WILD (2024, Darling Recordings)
Cassie Ramone (vlastným menom Monica Cassia Grzymkowski) je z USA... a s prihliadnutím k jej priezvisku, tak asi môže byť akurát zo štátov Illinois alebo New Jersey... No, tak je zo štátu New Jersey. V roku 2004 sa však presťahovala do New Yorku kvôli VŠ a postupne vrastala aj do miestnej hudobnej scény.
Dnes je známa predovšetkým ako gitaristka a speváčka z "girls-noise" skupiny Vivian Girls (a s Kevinom Morbym sformovala tiež skupinu The Babies). Pretože je skoro až hyperaktívna, tak tiež sformovala v roku 2015 (s DeeDee zo skupiny Dum Dum Girls) skupinu OCDPP a vystupovali väčšinou len naživo a až v roku 2020 vydali épéčko.
Zatiaľ vydala 3 sólové albumy (v rokoch 2014, 2015 a 2024), s Vivian Girls vydala 4 albumy (2008, 2009, 2011 a 2019) a so skupinou The Babies 2 albumy (2011, 2012).
SWEETHEART z roku 2024 je prvým albumom Cassie Ramone, na ktorom hrajú aj iní hudobníci než ona sama. Album je o niečo popovejší ("more pop-oriented") a prístupnejší, ale stále zostáva dostatočne garážový...
Mám rád hudbu, ktorá je nahratá spôsobom lo-fi a je nejakým spôsobom "krivá" alebo "hrkotavá", "nevyleštená", takže album SWEETHEART ma celkom bavil... Celý album je zahratý tak, aby záznam bol "raw"... Nie je to preprodukované a v tom jednoduchom zvuku je niečo esenciálne.
Okrem toho, že je Cassie hudobníčka a autorka, je aj výtvarníčka a grafická dizajnérka a vytvárala vizuálnu zložku diskografie Vivian Girls a The Babies. Venuje sa kresbe, maľbe, soche a kolážam... na jej webe a na jej Instagrame sa dá niečo nájsť...
Album SWEETHEART (2024, CD-R Records) vyšiel koncom septembra 2024.
miesto 4 - ex aequo Vilde (Nórsko/Austrália) + Cindy Lee (Kanada)
Na delenom mieste 4 sú ďalšie albumy, ktoré v roku 2024 mimoriadne prekvapili.
Jeden z nich vydal Thomas Vilde, Nór pôsobiaci v UK a Austrálii a Cindy Lee, kanadský hudobník, ktorý pre nás vystupuje v cross-genderovom prevleku a pod ženským menom.
A pán Vilde je nositeľom toho hlasu, ktorý je špecifický pre Škandináviu a ja ho volám "nordický tenor" - pomerne vysoký a pomerne úzky hlas... akoby nie úplne patričný k mužskej forme tela. Napriek tomu ho Škandinávia (Nórsko, Švédsko, Dánsko) produkuje v miere veľmi prekvapujúcej. Naozaj si myslím, že je to istá "genetická záťaž", aj keď to teraz myslím len pozitívne... Už Fínsko tieto hlasy až tak neposkytuje, preto si myslím, že ide naozaj o isté gény, ktoré sú v obehu špecificky v Škandinávii...
Mám rád, keď sa objaví hudba akoby "odnikiaľ" a Vilde je presne tento druh autora a interpreta. Asi by sa na mňa aj nahneval, ale u mňa je to tak, že ja na neho vždy akoby "zabudnem" a potom vydá niečo nové a ja ho objavujem zase akoby nanovo a stále sa to opakuje... stále som z neho prekvapený "ako prvýkrát" a z albumu na album sú to čoraz zaujímavejšie prekvapenia.
Thomas Vilde má síce "škandinávsky hlas", je však svetoobčan... Najprv žil v Británii (tam bol členom už zaniknuvšej skupiny Kins - skončili svoju činnosť vo februári 2016), následne sa rozhodol presťahovať do Európy - najprv do Düsseldorfu a potom do Štokholmu. Aktuálne vraj žije v Melbourne (ak som dobre pochopil dostupné podklady).
Sólovo Vilde začínal od roku 2016, jeho minimalistické pesničkárstvo, v ktorom kombinuje elektronické a organické nástroje je ťažko žánrovo zaradiť a preto (verím) ho nijako neurazí priehradka sophisti-pop.
Určite, nie je to zvyčajný či bežný pop... ale Vilde má naozaj talent pre výrazné a zaujímavé melódie.
Prvý jeho album sa volal PRODUCE, album FIDGET AT THE PODIUM vydal v júli 2019, tretí album ATOPIA vydal v júni 2020, koncom roka 2021 vydal épéčko SPEAKING WITH STRANGERS, v auguste 2023 album HOPE, v októbri 2024 skvelý album ARDOUR RESIDUE (to je ten, z ktorého teraz počúvame ukážky). Nový album (už šiesty) QUALIA AT ODDS vyjde už čoskoro - 4. februára 2026.
Lost Lamb z albumu ARDOUR RESIDUE (2024, Vilde)
A Hideous Win z albumu ARDOUR RESIDUE (2024, Vilde).
Tento song vyšiel z albumu ako singel v auguste 2024 (preto má aj klip). Sledujte, čo tam hrá elektrická gitara... to je veľká paráda.
I Recall You And I Spat Over The Guardrails z albumu ARDOUR RESIDUE (2024, Vilde)
Adoration, Doubt And A Healing Wound z albumu ARDOUR RESIDUE (2024, Vilde)
Cindy Lee je cross-dressingový a multi-žánrový pódiový a hudobný projekt kanadského gitaristu a speváka Patricka Flegela (pôvodne zo skupiny Women).
Patrick Flegel "v prestrojení" za fiktívnu vintage-spevuľu Cindy Lee vydal na konci marca 2024 v podstate kultový album (s názvom DIAMOND JUBILEE)... ale spája sa mi s ním jedna veľmi osobná a závažná frustrácia.
Album bol na YT dlho na vypočutie iba na kanáli REALISTIK Studio ako "neštrukturovaný stream" - nebolo možné v ňom skipovať po jednotlivých skladbách (čo je užívateľská komplikácia, špeciálne v tomto prípade, nakoľko vo fyzickej podobe je DIAMOND JUBILEE vinylový trojalbum(!) a cédečkový dvojalbum s celkovo viac ako tridsiatimi skladbami). Album sa pôvodne dal iba digitálne stiahnuť. Patrick Flegel má veľmi odťažitý vzťah k hudobnému biznisu a hudobnému marketingu, takže sa to dalo chápať...
https://en.wikipedia.org/wiki/Diamond_Jubilee_(album)
Samostatné songy sa na YT síce objavovali, ale boli to len neoficiálne fanúšikovské uploady živené práve frustráciou, že album na YT nie je dostupný v užívateľsky prijateľnejšej podobe.
Potom koncom októbra 2024 vyšiel retro-psychedelický DIAMOND JUBILEE aj na fyzických nosičoch a bol uploadnutý aj na bandcamp Cindy Lee (tak aspoň tam ho môžete počúvať aj výberovo, po jednotlivých skladbách).
https://cindylee.bandcamp.com/album/diamond-jubilee
Približne v polovici decembra 2024 bol zverejnený (už rozdelený na jednotlivé skladby) album DIAMOND JUBILEE aj v tzv. "topic" kanáli Cindy Lee na YT. Potešil som sa tomu a neoficiálne uploady jednotlivých songov som v dieli 119 (v ktorom som sa rozsiahlo albumu DIAMOND JUBILEE venoval) svižne vymenil za oficiálne uploady. Ale po dvoch či troch dňoch bol celý album z "topic" kanálu odstránený. V článku mi tak namiesto uploadov zostali len čierne okienka bez aktívneho videa... (pôvodne zmizol z topic kanálu iba album DIAMOND JUBILEE, neskôr celý topic kanál Cindy Lee - na youtube v tomto čase neexistuje).
To ma vtedy naštvalo tak, že som sa následne (v priebehu roka 2025) k albumu vracal už iba málo... Stále som mal v hlave frustráciu z toho, že som napísal článok, ale dokaličilo mi ho to, že Flegel je v nejakom konflikte so streamovacími platformami a prepojenia na videá sú nefunkčné (viď spomenutý diel 119).
Patrick Flegel na tomto albume namiešal veľmi dobre pomer medzi "alternatívnosťou" a "prístupnosťou", takže monster-trojalbum DIAMOND JUBILEE je stráviteľnejší než jeho predošlé albumové výstupy projektu Cindy Lee. Napriek tomu zostáva alternatívny - je parádne lo-fi, zaujímavý svojimi kompozičnými ponáškami na predošlé dekády, výrazne melodickejší (popovejší) než jeho predošlé albumy a miestami až syd-barrettovsky psychedelický. Je to album, ktorý je ohliadnutím na americkú popovú a rockovú hudbu niekoľkých dekád ("diamantové výročie" je 60-te výročie). Pustiť si tento album je podobné, ako keby ste našli zaprášenú zbierku platní svojich rodičov a teraz ich postupne objavujete...
Dosť dôvodov sa k albumu DIAMOND JUBILEE vracať, aj keď jeho "premrštená" stopáž asi spôsobí, že ho len málokedy budete počúvať úplne "na jeden záťah".
Podľa hudobného portálu Pitchfork je DIAMOND JUBILEE (2024, REALISTIK / W.25th) albumom roka 2024...
U mňa na peknom štvrtom mieste.
Jeden z mála trvácnejších uploadov hudby Cindy Lee na YT je klip ku piesni If You Hear Me Crying a je to preto, lebo tento klip je súčasťou úplne iného video-kanálu - kanálu autora a režiséra klipu.
Tak predsa len ešte jedna cez fanúšikovský kanál (ale taký stabilnejší, dlhoročný). Wild One je jeden z najlepších songov na albume DIAMOND JUBILEE (2024, REALISTIK / W.25th).
Viac o albume DIAMOND JUBILEE nájdete v dieli 119.
miesto 3 - ex aequo Plum (USA) + MICHELLE (USA) + Another Sky (UK, Anglicko)
Miesto 3 spočiatku možno bude znieť ako pokračovanie štvorky, ale ako celok to bude pestrejšie...
Plum sú z L.A. Mali by byť štyria (Ken Chesler, Andrew Geroch, Atticus Boone, Dawson Timpany).
Informácií o nich je veľmi málo,
https://www.facebook.com/people/Plum-band/61575621144606/
takže sa obmedzím iba na to, že double-A-side singel With You / Leaving, ktorý vyšiel začiatkom februára 2024, bola pre mňa asi najsilnejšia dávka lo-fi melanchólie za rok 2024 celkovo. Veľmi vydarené, zvuk je veľmi retro a zároveň však vôbec nepôsobí "zaprášene".
Double-A-side singel With You / Leaving vyšiel cez Anxiety Blanket Records.
V USA existuje viacero skupín s názvom Plum, takže vyhľadávanie musíte oprieť o ich domicil, názvy piesní... alebo ich vydavateľstvo. Ľahko by ste sa totiž mohli dohľadať k úplne iným Plum a dostať sa tak do pomykova.
Leaving je veľmi príjemný príklad slnečného "kalifornského / west-coast soundu" (koreniaceho pôvodne niekde pri sixtiesovom surf-rocku) premiešaného s temnejšou náladou...
MICHELLE je 6-členné popové združenie z New Yorku. Asi skôr združenie ("collective") než skupina ("band"). Dvaja chalani (Julian Kaufman a Charlie Kilgore) a štyri dievčatá (Sofia D'Angelo, Layla Ku, Emma Lee a Jamee Lockard). Venoval som sa im úplne na konci roka 2024 (diel 120).
Pri ich mene síce oficiálne nájdete nálepku indie-pop, ale v ich hudbe sú výrazné r&b a funkové prvky (takže jaj osobne by som to ako indie-pop neonálepkoval... indie-pop bol iba ich prvý album HEATWAVE).
Podľa mňa to je teda viac eklektický pop, než indie-pop, aj keď niektorí ľudia z MICHELLE (určite Julian Kaufman + Emma Lee) majú svoje pôvodné "korene" v newyorskej univerzitnej alternatívnej scéne (pozri hlavne skupiny the booyah! kids alebo Earth Dad).
Prečo sa volajú MICHELLE? Pretože chceli mať jednoduchý popový názov ako sú Beyoncé, Monica alebo Rihanna.
MICHELLE zatiaľ vydali 3 albumy v rokoch 2018, 2022 a 2024. Emma Lee (okrem toho, že spieva) navrhuje aj všetky choreografie pre skupinu, v ktorých zámerne kombinuje "vysoké" a "nízke" tanečné prvky.
Cathy bol singel (s provokatívnym textom), ktorý vyšiel v auguste 2024 a avizoval vydanie albumu SONGS ABOUT YOU SPECIFICALLY (2024, Atlantic Records / Transgressive Records).
V štúdiovej verzii piesne Cathy si spev rozdelili práve Emma Lee a Julian Kaufman, ostatné dievčatá prispevujú. Na koncertoch si však vokály rozdeľujú dosť podľa ľubovôle (a myslím si, že na rôznych koncertoch aj v rôznych kombináciách, pretože nie na každom koncerte sú prítomné všetky 4 vokalistky).
Album SONGS ABOUT YOU SPECIFICALLY vyšiel 27. septembra 2024 na značke Atlantic Records (pre USA a Kanadu) a Transgressive Records (pre zvyšok sveta).
Je to jeden z najvydarenejších popových albumov roka 2024 a Cathy je špeciálne chytľavá časť z neho.
Cathy naživo nie je možno remeselne úplne stopercentné, ani hlasové dispozície jednotlivých dievčat nie sú až tak oslnivé... ale ľudia sa bavia a má to atmosféru. Vidieť MICHELLE naživo je (zdá sa) celkom dobrá žúrka.
Chcete spoznať MICHELLE trochu osobnejšie?
Tu MICHELLE navštívili svoj obľúbený "guitar-store" v New Yorku a popri tom povedali aj niečo o sebe.
Živé vystúpenie (tu pre Audiotree Live) nájdete napr. na tomto linku:
https://www.youtube.com/watch?v=YhX05igFy3A
MICHELLE na jeseň 2025 oznámili "prestávku na nešpecifikované obdobie" (indefinite hiatus). Vyzerá to tak, že kolektív opustil basgitarista Charlie. Uvidíme, či ešte niečo bude, alebo ide o definitívny koniec. Bola by to škoda, pretože MICHELLE (z môjho pohľadu) sa ešte mali kam vyvíjať...
Pokračujeme ešte na delenom treťom mieste. Another Sky je skupina, ktorá vznikla v Londýne v roku 2014 počas toho, čo jej členovia študovali hudbu na University of London.
K aprílu 2025 sa dohodli na ukončení fungovania skupiny (aha... tu je aspoň jedna výhoda oneskoreného článku... ak by som ho bol vydal načas, tak túto skutočnosť by sme v ňom ešte nemali zahrnutú).
Verejne vystupovať začali v roku 2017. Ich prvé koncerty boli vraj v úplnej tme, resp. len s jemným zadným podsvietením, pretože chceli zostať v anonymite... až od roku 2019 začali vystupovať "bežným" spôsobom.
Vydali dva albumy - v roku 2020 I SLEPT ON THE FLOOR cez Fiction Records a v roku 2024 BEACH DAYS cez Universal Music. Navyše cca 4 épéčka... posledné MIRROR v apríli 2025 (spolu s oznámením o svojom konci).
Another Sky je skupina, ktorá je (akoby) opačný prípad než pesničkár Vilde (zo štvrtého miesta). Kým muž Vilde má vysoký hlas, ktorý možno by mohol pripomínať ženský hlas, v Another Sky spieva dáma (Catrin Vincent), ktorá má zase sýty a silný hlas, ktorý by mohol občas (v niektorých pasážach) pripomínať hlas mužský... Ide o hlasy, ktoré sa dajú označiť ako "genderless". Obaja sú nositeľmi veľmi originálnych hlasových farieb a pridávajú tak ďalšiu zvukovú rovinu k inštrumentácii...
Another Sky vydali 1. marca 2024 svoj album BEACH DAY, ktorý nie je zlý, ale nie je (na druhej strane) ani zase až tak neodolateľný či novátorský, aby sa extra výrazne zapísal do dejín pop kultúry. 14-piesňový album BEACH DAY (2024, Universal) je pomerne žánrovo pestrý (akoby ho ani nenahrávala len jedna kapela) a to je aj trochu jeho slabým miestom...
Ale predsa len sa na ňom pár silných miest našlo (napr. Psychopath znie, ako keby ho napísal Perry Farrell z Jane´s Addiction resp. Porno for Pyros, City Drones prináša veľmi zaujímavý aranžmán, detto aj na prvý posluch nenápadná I Caught On Fire, takmer folková Watching Basinski upokojuje a spomaľuje album smerom k jeho záveru), ale je to, žiaľ, len jeden z množstva veľmi slušných albumov v dnešných časoch hudobnej nadprodukcie... Napriek tomu sa na albume zjavil jeden skvost, ktorý je schopný vám stúpnuť do hlavy natoľko, aby ste dostali do závislosti na jeho opakovanom posluchu.
Swirling Smoke - s tanečným brejkbítom od 03:19 - je práve takým songom, ktorý ľahko stúpne do hlavy a pozve vás na "trip". Veľmi príjemné prekvapenie na menej nápadnom albume. A jeden z najlepších "tripov" v roku 2024... A pritom je to skôr reminiscencia na "brejkbítové" a tanečné deväťdesiate roky.
Swirling Smoke bol správne vybraný ako song, ktorý má hitový potenciál a vyšiel ako singel (aj sa investovalo do klipu) na konci februára 2024.
Another Sky teda v druhom kvartáli roka 2025 ukončili svoju činnosť, ale ja by som chcel veriť, že o extrémne zaujímavý hlas Catrin Vincent sme ešte definitívne neprišli a zo skupiny Another Sky minimálne ona bude ešte na hudobnej scéne v nejakej podobe pokračovať alebo sa vyskytovať...
Another Sky neboli skupinou výrazných veľkých hitov, ale aj tak zanechali za sebou celkom dosť zaujímavej hudby.
miesto 2 - ex aequo ZABIŤ FRANTIŠKA (Slovensko) + Babehoven (USA) + Carolina Lee (Nemecko)
Delená pozícia číslo 2 je asi najextrémnejšie melancholická z celého tohto (osobného) rebríčka... stretli sa tu dosť pomalé, alt-folkové, melancholické kúsky. O niečo dynamickejší a v rýchlejšom tempe budeme potom až na mieste č. 1.
ZABIŤ FRANTIŠKA je slovenský hudobný projekt, ktorý zatiaľ vydal dva albumy... (2021 a 2024).
Stojí za ním Samuel Kovalčík. V roku 2013 spolu s bratom založili indie-rockovú kapelu The Kowal Chicks. Tá fungovala viac ako päť rokov. Za ten čas vydali dve EP.
Svoj sólový debutový album s názvom ZABIŤ FRANTIŠKA (2021, Čierny Pes Records) Samuel Kováčik vydal v marci 2021.
Ako Samuel prišiel k provokatívnemu názvu ZABIŤ FRANTIŠKA, vysvetlil svojho času v rozhovore pre portál queerslovakia.sk
"Po jednej prehýrenej a prebdenej noci sme nadránom s vtedajšou priateľkou sedeli v kuchyni pri poslednej fľaši vína a zabávali sa nezmyselnými slovnými hračkami. Medzi inými sme vymýšľali opaky slovných spojení. Narodil som sa na svätého Františka a za opak môjho narodenia sme vyhlásili to, ak nejakého Františka zo sveta znesieš. Do zápisníka som si medzi básne, chaotické poznámky a drobné kresby vtedy zapísal veľkým tlačeným písmom ZABIŤ FRANTIŠKA. O dosť neskôr som po rozpade kapely hľadal názov pre svoj sólový projekt a spomenul som si na toto slovné spojenie. Odohral som pod týmto menom jeden koncert, potom ďalší... a už som ho nikdy nezmenil."
Ak ste poznali The Kowal Chicks, tak aj vo zvuku, aj v nálade a poetike spoznáte autorskú kontinuitu aj pod novým názvom...
Žánrovo ide o kombináciu urban-folku s indie-rockom vo veľmi zaujímavom minimalistickom lo-fi podaní...
Samuel Kováčik sa dostal k hudbe už ako 11-ročný a kontakt s hudbou mu uľahčil jeho starší brat Lukáš. S prvými pokusmi o skladanie piesní vraj začal, keď sa zoznámil s tvorbou Jána Boleslava Kladiva.
Texty sú na jeho druhom albume miestami dosť surrealistické a intímne pôsobiace... Akurát ja osobne preferujem (civilnejšiu) poetiku viac zakorenenú v realite. Príklad textu z albumu:
Jeho ústa sú púšť
a oči sú dva pevné ohne.
Nesie za nimi spúšť
takú, čo nezlomí, to ohne.
Chcel by ťa učiť,
ako zabiť další sen...
A jeho družka je svetlo
v strede betónových záhrad.
Vždy prestrie stôl aj preňho,
jeho nečakaný návrat.
(ZABIŤ FRANTIŠKA - Polnočný kovboj)
Jednoducho, mám rád trochu poetiku asi "prvoplánovejšiu", vychádzajúcu viac z reálií... Pre mňa báseň (resp. poetika) nie je len radenie nečakaných kombinácií slov a prezentovanie ne-dekódovateľných symbolov. Lebo to je umenie pre umenie (l'art pour l'art). Mám radšej, keď pre mňa to "magic" vyplýva skôr zo žitej reality. Lebo podľa mňa poézia je priamo prítomná v realite (len ju málokedy vidíme). Poézia podľa mňa nevzniká nečakanou kombináciou slov... A dobrá poézia (z môjho pohľadu) má uľahčiť kontakt s poetickosťou, ktorá je imanentne v realite prítomná. Účelom básne je teda predovšetkým to, aby si čitateľ uvedomil "poetickú rovinu reality" alebo "poetický kontext reality".
Nie je to sťažnosť, lebo to sťažnosť ani nemôže byť (vnímanie poézie a poetiky je snáď ešte individuálnejšie, než vnímanie hudby), len chcem povedať, že sa mi v tých veršoch Sama Kováčika nepodarilo byť až tak úplne doma... (Toto tvrdenie platí pre druhý album, na prvom albume boli pre mňa texty o niečo prístupnejšie.)
Druhý album one-man-projektu ZABIŤ FRANTIŠKA vyšiel takmer na konci roka, 15. decembra 2024.
Samuel Kovalčík sa na druhom albume II (2024, Slnko Records) hudobne zase o niečo posunul, využíva aj nové nástroje, využíva nové techniky hry na gitaru... Aj keď aranžmány sú o niečo šťavnatejšie a farebnejšie, je však inštrumentácia (našťastie) stále striedma a minimalistická. Tie piesne sú stále skôr "prázdne" a vzdušné.
https://www.youtube.com/watch?v=aRk0AW31p1w
samo kovalčík v podcaste Lužifčák (diel 299)
Neviem presne, čo všetko Samo Kovalčík pripravuje... ale myslím si, že filmoví tvorcovia by si ho mali rýchlo všimnúť... Toto je človek, ktorý (podľa mňa) by vedel urobiť zaujímavú filmovú hudbu na objednávku... Ak by som robil film, požiadal by som Sama o nejaké inštrumentálky (resp. songy s veľmi "riedkym" textom, ktorý by nutne ani nemusel spievať on... to by sa ešte doladilo).
Hudba projektu ZABIŤ FRANTIŠKA balansuje medzi folkom, alt-folkom a indie-rockom... Ten zvuk nie je slovenský... ale nálada je. Je tam veľmi zvláštna slovenská melanchólia. Ale Slováci radšej počúvajú Ondreja Kandráča (napr. v TV programe "Všetko, čo mám rád")... na tom sa už asi máločo zmení :-)
Úvodná z albumu (Otec) pôsobí dokonca ako folklórny tradicionál... akoby od Zuzany Homolovej. Zdá sa, že téma vzťahu rodič-dieťa je podstatnou časťou textových tém albumu...
Ale celkovo je potrebné povedať, že album II ("dva", "dvojka") pripomína základnú ideu filmu Americká krása... "na svete je toľko krásy, že ju niekedy až neviem zniesť... toľko jej je".
Ak sa nič nezmení v nasledujúcich rokoch (2026 - 2029), dva albumy od Samuela Kováčika (ZABIŤ FRANTIŠKA) sú pre mňa asi najkrajšie slovenské hudobné albumy prebiehajúcej tretej dekády 21. storočia.
Babehoven (duo Maya Bon a Ryan Albert) sú z mestečka Hudson (v blízkosti New Yorku).
Babehoven však pôvodne začínali ako trio (vrátane Mayi Bon) a vydali tri épéčky... Začiatkom roka 2022 z pôvodného Babehoven zostala iba Maya a tá svoje sily spojila s gitaristom (a aj výrobcom elektrických gitár) Ryanom Albertom... Následne v novej zostave vydali (v marci 2022) 6-piesňové épéčko SINK a (koncom októbra 2022) debutový album LIGHT MOVING TIME (2022, Double Double Whammy). A ten bol vynikajúci (aj v tomto blogu sme sa mu venovali).
Druhý album WATER´S HERE IN YOU (2024, Double Double Whammy) vyšiel v apríli 2024.
Hovorí sa, že skupiny často prechádzajú „traumou druhého albumu“ (anglicky "sophomore slump" alebo "sophomore jitters"), keď druhá nahrávka umelca nedosiahne úspech, kvalitu alebo ohlas ich debutového albumu. Buď ide o výsledok vysokých očakávaní, nedostatku času na tvorbu po úspešnom debute, alebo tlaku nahrávacej spoločnosti (v prípade "indie" sveta práve toto nebýva až tak silné).
Očakávania publika tam naozaj hrajú rolu... poslucháč akosi implicitne očakáva nejaký vývoj, nejaké prekvapenia... ale niekedy sa urodí len ďalší album, ktorý je "vlastne celkom fajn" a nevybočí z radu.
Babehoven žiadnu krízu (v médiách) nepopisovali a okrem dvoch albumov povydávali priebežne aj épéčká (ktoré majú kratší rozsah než albumy), takže to nie je len o ich dvoch albumoch... Ale ukázalo sa, že v roku 2024 vydali menej výrazný album v porovnaní s debutovým albumom... Maya Bon je aj šikovná autorka, aj veľmi zaujímavá speváčka a jej hudba je hlavne dobrou "prenášačkou" emócií... ale druhý album až tak veľa prekvapenia nepriniesol. Nie je to zlý album, ale prvý album bol aj žánrovo pestrejší, aj zaujímavejšie zaranžovaný, aj dynamickejší (rockovejší) a šťavnatejší...
WATER´S HERE IN YOU (2024, Double Double Whammy) je oproti debutu o niečo tichší, folkovejší (stratili sa niektoré rockové finesy či citeľnejšia basgitara) a piesne na ňom majú menej výrazné melódie. Niektoré songy majú potlačenú piesňovú formu a majú (asi) ambíciu byť skôr melancholickými hudobnými "plochami". Niektoré zase majú príliš krátku stopáž a sú skôr len "expozíciou hudobného motívu" než plnostopážovou piesňou...
Ale aj na albume, ktorý s vami (ako celok) až tak nezatrasie, sa dá najsť malý klenot...
Song, ktorý má v aranžmáne výrazný klávesový hudobný motív, hneď na seba strhol pozornosť v kontexte celého albumu. Rocket je dobrým príkladom všetkého toho dobrého, čo sa na Babehoven dá nájsť... aj hudobné a spevácke schopnosti, aj zmysel pre atmosféru či gradáciu hudobného motívu.
Všimnite si, ako na 02:23 Maya trochu pozmení melódiu...
* This music feels like a dream, it feels like I've known this all my life. I want to live inside this music...
Ešte stále zostávame na druhom mieste...
Už sme v tomto rebríčku mali Cindy Lee (z Kanady), tak prečo nie aj Carolinu Lee (zo Spolkovej republiky Nemecko).
Vždy si pripadám ako "pripečený", keď objavím skupinu, ktorá existuje už dlhšie, ale mňa "obchádzala"... to bol aj prípad berlínskeho kvarteta Carolina Lee, ktorí fungujú (minimálne od rokov 2020/2021). A ja som na to meno narazil až tak na prelome októbra a novembra 2024.
Carolina Lee sú kvarteto z Berlína (Nemecko) združené okolo ich autorky a speváčky (Nadja Carolina). Robia minimalisticky zaranžované piesne, ktoré vychádzajú z folku 70-tych rokov, psychedelického folku a dream-popu z rokov 90-tych. Nostalgické kompozície skupiny Carolina Lee nemajú ďaleko k filmovej hudbe... aranžmány sú osviežené subtílnymi ingredienciami vintage Casio klávesov a dychových nástrojov.
Samostatnú zmienku si zaslúži temnejší, zamatový hlas Nadji a jej polodeklamované/polospievané podanie... Nadjin hlas je samostatným "nástrojom", ktorý nesie podstanú váhu emocionálneho posolstva piesní skupiny Carolina Lee.
A určite aj preto, že Nadja je Nemka, tak občas narazíte na prirovnávanie jej striedmeho vokálneho prejavu ku Nico (Christa Päffgen).
Ich druhý album IT´S STILL NOW mal vyjsť v novembri 2024. Nakoniec však vyšiel až natesno pred vianocami 2024. Vynikajúci singel If I Try vyšiel v decembri 2024. Stále sme ešte na druhom mieste rebríčka...
miesto 1 - ex aequo Jess Locke (Austrália) + Silverbacks (Írsko) + Lowland Hum (USA)
A na prvom mieste budeme trochu dynamickejší, pestrejší a dokonca tanečnejší... ale skončíme opäť jemne a melancholicky.
Austrálčanka Jess Locke vydala už začiatkom roka 2024 veľmi zaujímavý singel Uncomfortably Happy a hneď od jeho prvého počutia som tipoval, že bude u mňa veľmi vysoko... a nakoniec sa udržal v hornej zóne počas celého roka... V priebehu roka to, samozrejme, lavíruje, ale po nejakom čase to "sadne". Nižšie ako na 3-ťom mieste v priebehu roka nebol.
O Jess Locke bolo povedané viac v dieli 119.
Jess Locke je autorka, speváčka a multi-inštrumentalistka z Melbourne. Svoju hudobnú kariéru začala v roku 2008 a odvtedy vydala niekoľko albumov - debutový album WORDS THAT SEEM TO SLIP AWAY v marci 2015, druhý album UNIVERSE vyšiel v októbri 2017 cez Pool House Records. V marci 2021 vydala tretí album DON´T ASK YOURSELF WHY (2021, Dot Dash Recordings).
Začiatkom mája 2024 vydala album REAL LIFE (2024, Dot Dash Recordings) - tento album (hlavne v textoch) reaguje na hľadanie zmyslu vo svete, ktorý je čoraz viac dystopický a čoraz menej "reálny" (digitalizácia, virtuálny kontakt, generatívna umelá inteligencia, nakupovanie cez internet...) a ťaživé je si tiež uvedomovať si, že raz skončíme nielen ako osoby, ale aj ako živočíšny druh a dokonca aj Zem to má spočítané (aspoň teda rámcovo... nie úplne presne na sekundu).
Writing this record, Locke found herself thinking a lot about what it means to live when you know that one day you will die, not just individually, but as a species, as a planet.
(rádiostanica Triple J o albume REAL LIFE)
Album REAL LIFE vyšiel 3. mája 2024 a Jess Locke sa v textoch na ňom ponorila hlavne do témy konečnosti ľudského života a konečnosti existencie sveta. Album REAL LIFE sa zaoberá metódami návratu do prítomného okamihu, zvýrazňuje uvedomenie si, že "prítomnosť" je to jediná vec, ktorá je skutočná a že jediným zmyslom života, ktorý sa jedného dňa skončí, je zažiť ho... a to je na osobnej úrovni celkom oslobodzujúce.
Je to síce oslobodzujúce, ale nie je to vôbec veselé... celý album REAL LIFE balansuje na tejto hrane... Veď aj na niektorých svojich sociálnych sieťach Jess Locke používa popis, že ona je Melbourne based sad pop.
Smutný pop Jess Locke však je na albume aj celkom dosť rockový a to ma na ňom po celý rok 2024 (ale aj ďalej) bavilo...
https://jesslocke.bandcamp.com/album/real-life
Okrem toho, že je Jessica autorka, speváčka a multi-inštrumentalistka, fušuje aj to výtvarna a celkom jej to ide. Tie kolážové podklady pre videoklip urobila práve ona, takže je zároveň aj spoluautorkou klipu...
Uncomfortably Happy - prvá z položiek na mojom prvom mieste za rok 2024. V podstate najväčšia stálica môjho rebríčka za rok 2024.
Silverbacks sú eklektické post-punkové sexteto z Dublinu (Írsko).
Silverbacks boli založení v roku 2018 dvoma bratmi, hráčmi na gitare (Daniel O'Kelly + Kilian O'Kelly), na sexteto potom narástli kontinuálne... Vydávajú (zatiaľ) vo veľmi pravidelnej frekvencii, čo dva roky... Prvý album FAD vydali v roku 2020, druhý album ARCHIVE MATERIAL vydali v roku 2022 a tretí album EASY BEING A WINNER (2024, Central Tones) v roku 2024.
Bratia O'Kellyovci sú neúnavní autori... vraj pred nahrávaním každého albumu mali pripravených 30 až 40 demosnímok, z ktorých sa vyberalo na album... je to pre skupinu niekedy náročné. Pri treťom albume však mali už niekoľko piesní dobre otestovaných, pretože ich hrávali na koncertoch.
Ich tretí album je zatiaľ považovaný za ich najlepší... Sú to rockoví chalani (a dievča), ale čestným členom skupiny je aj Daniel Fox (zo skupiny Gilla Band), ktorý pridáva ich výslednému zvuku trochu ne-rockovej podivnosti... preto niektoré ich veci znejú skôr ako new-wave a valiaca sa basgitara a klávesové staccáta v Something I Know prinášajú podobnosť na zvuk skupiny Laika.
Napriek práve povedanému samotná skupina deklaruje, že na treťom albume sa najviac inšpirovala rockovou hudbou 70-tych rokov a tvrdia, že chceli urobiť album s "big guitars" a "big drum sounds". V jednom z rozhovorov členovia kapely dokonca komentovali jednotlivé songy z tretieho albumu a upozoňovali redaktora na pasáže, ktoré znejú ako Steely Dan alebo Fleetwood Mac.
Uvedomujú si, že žánrovo sú trochu naširoko rozkročení, ale tak sa im to páči... tvrdia, že by chceli byť "sonic chameleons with a core identity... like Yo La Tengo" ("zvukovými chameleónmi avšak so základnou, nemennou identitou - ako skupina Yo La Tengo").
Väčšinu piesní na prvých dvoch albumoch vždy napísal Daniel O’Kelly, na treťom albume 6 z 11-tich songov napísal Killian O’Kelly (aj preto, že Daniel sa stal otcom a na hudbu mal pomenej času).
Vokály si na albume podelili Kilian O’Kelly a Emma Hanlon. Zaujímavosťou je tiež, že traja členovia skupiny Silverbacks majú doktorát... vraj ide asi o jediný takýto prípad v pop-kultúre.
Something I Know je singel, ktorý vyšiel v septembri 2024. Zaujímavý klip s tanečnou choreografiou ho celkom povyšuje... Na klarinete v piesni hrá John O’Kelly (otec Killiana a Daniela).
Myslím, že zaslúžene je Something I Know súčasťou prvého miesta môjho súkromného rebríčka za rok 2024.
Lowland Hum sú manželský pár Lauren Goans and Daniel Goans z Charlottesville (Virginia, USA).
Na mojom prvom mieste za rok 2024 boli dlho prevažne iba Jess Locke a od jesene 2024 aj Silverbacks. Ale v priebehu novembra 2024 som musel veci trochu preskupiť :-) Stane sa...
Mám rád Lowland Hum, aj keď v ostatnom čase sa mi zdalo, že trochu strácajú dych... o niečo lepšie im vychádzali ich cover-verzie (venujú sa cover-verziám systematicky). V ostatných rokov vlastne vydávali viac cover-verzií než vlastných songov.
Okrem toho, že sa venujú hudbe, vedú aj svoj podcast PODSONGS... V jednom z dielov interviewovali free-divera a spisovateľa Jamesa Nestora (autora knihy DEEP AND BREATH). Po rozhovore s ním napísali song Freedive.
A Freedive sa im mimoriadne vydarilo (z môjho pohľadu). Až tak, že sa mi koncom roka 2024 Lowland Hum pretlačili na prvé miesto...
Freedive vyšlo 1. novembra 2024.
From the surface where
Light meets water
Breathe in, push down
To the deep where I’m
Just creature
Just bone, Just flesh
Just blood, Just breath
What’s a tear that falls
Underwater
Just you, just me
What is weightlessness
With a stranger
Two hearts, one sea
Where I come from
We don’t deserve your trust
What we’re made of
We couldn’t earn your love
Like a spring from the center of the ocean
Breathe in, push down
There’s a gaze that can cut through my commotion
Breathe in, push down
What are words when two are
Beholding
Just you, just me
When the tear and wave are
Communing
Just salt, just sea
Where I come from
We don’t deserve your trust
What we’re made of
We could not earn your love
Where I come from
We use our power strength to crush
What would happen
If we received your trust?
All my days I dream of
Returning
Breathe in, push down
To the deep where I am
Just creature
Just bone, just flesh
Just blood, just breath
Tak... to boli miesta 5 až 1 (vrchná časť zoznamu) v mojom osobnom rebríčku TOP10 za rok 2024. Subjektívne práve toto boli songy v roku 2024, ktoré pritiahli najviac mojej pozornosti. Samozrejme, nie je to rebríček vyčerpávajúci, komplexný... nezohľadňuje žánre, ktorým nerozumiem a ktoré nesledujem. Neobsahuje piesne, ktoré možno existujú, ale ja som sa o nich v roku 2024 ani nedozvedel...
Rebriček za rok 2025 sa mi snáď podarí dokončiť v priebehu februára 2026.
A keďže sme na delenej pozícii 1 skončili pri americkom alt-folkovom duu Lowland Hum, povedal som si, že bude fajn ešte priradiť jednu špeciálnu pozíciu a to "cover verzia roka 2024".
A zostaneme ešte pri Lowland Hum... Rok 2024 mali celkom plodný. Urobili prerábky niektorých svojich starších nahrávok... oni tomu hovoria, že "Revisited" a pridávajú to k tomu pôvodnému názvu.
V roku 2024 vydali minimálne dve takéto "revisited", revidované, prearanžované nahrávky (vo februári a marci 2024), začiatkom mája 2024 vydali épéčko cover-verzií SINGING OTHER PEOPLE'S SAD SONGS (2024, Tone Tree Music) a na jeseň už spomínaný Freedive.
Najzaujímavejšou cover verziou roku 2024 (z tých, čo som zachytil) bola práve Guess I´m Dumb z májového (2024) épéčka SINGING OTHER PEOPLE'S SAD SONGS (2024, Tone Tree Music).
Jedným z autorov Guess I´m Dumb je Brian Wilson (zo slávnej americkej skupiny The Beach Boys).
Guess I´m Dumb vyšla ako singel v júni 1965, spieval ju Glen Campbell a v rebríčkoch nebola úspešná.
Pieseň bola pôvodne nahratá pre album THE BEACH BOYS TODAY! (1965, Capitol Records), ale na album sa nedostala (za jej zaradenie boli iba bratia Brian Wilson a Carl Wilson).
Nevyužitý song teda ponúkli Glenovi Campbellovi, ktorý s The Beach Boys spolupracoval ako koncertná výpomoc, ale mal aj svoju sólovú kariéru... Prearanžovanú nahrávku doplnil vokálom Glen Campbell v marci 1965.
Napriek tomu, že song nebol úspešný komerčne, je považovaný za veľmi náročný na techniku spevu (niektoré vokálne "slides" sú tam až cez jednu oktávu) a dobre zaranžovaný. Naznačuje kompozičné ambície Briana Wilsona, ktorá sa (už cez The Beach Boys) prejavili následne na ich albume PET SOUNDS (1966, Capitol Records).
OK, tak toto bolo teda (veľmi oneskorené) zhodnotenie hudobného roka 2024. V príprave je zhodnotenie roka 2025 a tiež jeden diel noviniek za január 2026.
